Právě je 23 črc 2019, 01:26

Všechny časy jsou v UTC + 1 hodina [ Letní čas ]




Odeslat nové téma Odpovědět na téma  [ Příspěvků: 12 ] 
Autor Zpráva
 Předmět příspěvku: Titul Toulousky Hrabe/Grof Historia.
PříspěvekNapsal: 29 kvě 2014, 13:52 
Offline
Královská rodina
Královská rodina
Uživatelský avatar

Registrován: 09 lis 2008, 01:00
Příspěvky: 4190
Bydliště: Wien
Hrabství Toulouse bylo území v jižní Francii, v jehož centru bylo město Toulouse a i s okolím bylo za Merovejské dynastie ovládáno hrabaty z Toulouse. Dědičné hrabství bylo založeno Karlem Velikým roku 778 a jeho existence skončila francouzskou anexí v roce 1271.

Vsimnime si ze Joffrey uz NEMAL priezvisko "de Toulouse" ako ho mali
ti, ktory boli "Comte de Toullouse"

Pani AG o nom vravi ze bol "potomkom slavnych Toulouskych grofov"

tu je zoznam:
http://daniel.sangoi.perso.neuf.fr/verd ... sains.html

Aj ked mu patrili este dake Toulouske lena, ale nie vsetky
ved aj v knihe od pani AG vlastni cast z Toulouskych len
aj rodina Toulouskeho Arcibiskupa!

Zaujimave ze Grof Toulousky ma na hlave kralovsku korunu! ;-)

Obrázek


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
 
 Předmět příspěvku: Toulouska Univerzita a knihy k teme
PříspěvekNapsal: 29 kvě 2014, 14:14 
Offline
Královská rodina
Královská rodina
Uživatelský avatar

Registrován: 09 lis 2008, 01:00
Příspěvky: 4190
Bydliště: Wien
Na stranke Toulouskej Univerzity sa da stiahnut dobra kniha v PDF formate

*Histoire des comtes de Tolose.*

Historia Toulouskych Grofov.

http://tolosana.univ-toulouse.fr/notice/075570319

A celkom urcite tam bude este dalsia kopa zaujimavych knih ;-)


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
 
PříspěvekNapsal: 28 srp 2014, 15:11 
Offline
Královská rodina
Královská rodina
Uživatelský avatar

Registrován: 09 lis 2008, 01:00
Příspěvky: 4190
Bydliště: Wien
Obraz grofa/hrabete Toulouskeho.

Obrázek

Typicke zobrazenie. Hlavnym motivom Toulouskych grofov bol vzdy "Croix cléchée"
takzvany klucovy kriz, skladajuci sa zo styroch klucov no konci ktorych je dvanast peral.

Toulousky Kriz tiez niekedy volaju Okcitansky kriz, a nachadza sa aj v okcitanskej vlajke.

[img]
http://www.bouvine.info/local/cache-vig ... -709ce.jpg[/img]

Existuje vela spekulacii o povode a symbolike tohoto kriza.

Ale najviac prevlada nazor ze tento kriz ma svoj povod v KATARSKOM Krizi, ktory
bol symbolom Katarov.

Obrázek

Spolu z hviezdou ho najdeme az do dnes vo vlajke Okcitanska.
(ako inac, od Joffreyovych casov sa nic nezmenilo, Okcitanci su vo Francii este stale
stat v state 8) :lol: )

Obrázek

Pecate grofov z Toulouse

Obrázek

A este znaky inych pecati grofov Toulouskych (casto sa opakuje symbol hviezdy a polmesiaca)

Obrázek


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
 
 Předmět příspěvku: Toulousky Grofi - Historia
PříspěvekNapsal: 03 pro 2014, 19:16 
Offline
Královská rodina
Královská rodina
Uživatelský avatar

Registrován: 09 lis 2008, 01:00
Příspěvky: 4190
Bydliště: Wien
pečať grófov de Toulouse pecat ktoru vyhotovil na zmluvu Raymund VII, posledny oficialny grof de Toulouse...

[img]
https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/23 ... matrix.jpg[/img]

Smlouva z Meaux, 1229 v níž Raymond VII. z Toulouse přísahá věrnost králi Ludvíkovi IX., zavazuje se provdat svou jedinou dceru Janu z Toulouse za některého z jeho bratří, přenechává mu téměř polovinu svého panství, bude se veřejně kát atd. atd....

https://de.wikipedia.org/wiki/Datei:Rat ... II-230.jpg

V podstate to bol koniec Toulouskych grofov, pretoze Jana z Toulouse a jej manzel Alphonse de France, brat krala Ludvíka IX Count of Poitiers a Toulouse zomreli bezdetni.
Avsak este stale existovali ini potomkovia Toulouskych grofov.

Zdroj:
http://www.cathar.info/cathar_whoswho.htm#raymondvi

Obrázek


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
 
 Předmět příspěvku: Re: Toulousky Grofi - Historia
PříspěvekNapsal: 03 pro 2014, 19:58 
Offline
Královská rodina
Královská rodina
Uživatelský avatar

Registrován: 09 lis 2008, 01:00
Příspěvky: 4190
Bydliště: Wien
Henri de Toulouse-Lautrec

Najznámejším potomkom Toulouskych Grófov, ktorého životopis nám tak trochu prezrádza čo sa stalo z dedičmi Toulouskych grófov bol tento pán:

Henri de Toulouse-Lautrec (celým menom Henri-Marie-Raymond de Toulouse-Lautrec Monfa) (* 24. november 1864 - † 9. september 1901) bol francúzsky maliar a grafik, ktorý patril k najvýznamnejším umelcom konca 19. storočia.

Henri de Toulouse-Lautrec pochádzal zo starej šľachtickej rodiny – je priamym potomkov Toulouskych grófov. Priamy pôvod z Grófov de Toulouse je uňho dokázateľný až do doby panovníka Karola Veľkého.

Karol Velky dal Toulouskym grófom ich Toulouske léna do správy a pod ich obranu. K tomu pribudli ďalšie územia získané najmä za ich zásluhy v stredoveku, kde hrali významnú úlohu v križiackych výpravách. V 19. storočí už rodina grófov Toulouskych nebola viac politicky aktívna. Avšak jej členovia stále žili v hmotnom bohatstve na juhu Francúzska. Aby nedošlo k roztrúseniu rodinného majetku prostredníctvom dedičstva, často manželstva uzatvárali medzi blízkym príbuzenstvom čo spôsobilo následné ochudobnenie genofondu a stalo sa zrejme tiež dôvodom výskytu genetickej choroby, ktorá postihla Henri de Toulouse-Lautreca.

Obrázek

Samozrejme mal aj on, ako nespočet Toulouskych grófov v mene aj meno Raymond :twisted: :twisted:


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
 
PříspěvekNapsal: 15 led 2015, 21:57 
Offline
Královská rodina
Královská rodina
Uživatelský avatar

Registrován: 09 lis 2008, 01:00
Příspěvky: 4190
Bydliště: Wien
Križiacke výpravy proti Katarom.

Katarská viera

Najvyššou vierou u Katarov bolo stať sa Parfait - pánom dokonalým. (alebou pani dokonalou) :mrgreen:

Katarstvo bolo prísne asketické. Pokiaľ sa veriaci chcel stať „dokonalým“, teda dosiahnuť najvyšší stupeň v albigénskej hierarchií, musel preukázať svoje schopnosti k vedeniu života „dokonalého“ ročnou skúškou. Ak bol kandidát na „dokonalého“ ženatý, musel svojho partnera opustiť, ak nebol, bolo pravidlom dodržiavať celoživotný celibát. Potom ako kandidát dosiahol status „dokonalého“, viedol nový život, v ktorom prísne dodržiaval všetky predpísané pravidlá, a ktorý bol oveľa tvrdší ako obdobný život väčšiny katolíckych asketických rádov, lebo nekompromisná katarská teológia nepripúšťala nápravu chýb žiadnymi prostriedkami, akými boli katolícka spoveď, ľútosť a pokánie.
Akékoľvek porušenie kódexu zbavovalo hriešnika postavenia „dokonalého“ a vydávalo ho znovu Satanovmu svetu.
Katari uznávali doktrínu reinkarnácie . Keď Parfait priložil ruky na niekoho hlavu, vedel ho vyliečiť a oslobodiť z večného kolobehu tohto Satanského sveta.

Katari uznávali uznávali ženský princíp vo viere. Medzi ich kazateľmi boli preto muži aj ženy. Odmietali ortodoxnú katolícku cirkev a jej hierarchiu. Namiesto trvali na priamom poznaní Boha, založenej na osobnej mystickej skúsenosti, ktorú nazývali gnóza a ktorá mala prednosť pred všetkými dogmami. Ježiša Krista považovali len za proroka a obyčajného smrteľníka, ktorý sa ničím nelíšil od iných ľudí.

Ani jeho ukrižovanie nepovažovali za niečo mystické alebo nadprirodzené. Kresťanským krížom pohŕdali ako nástrojom na mučenie a nepripisovali mu nijaký význam. Zavrhovali aj ostatné sviatosti, ako napríklad krst alebo prijímanie. Začiatkom 13.storočia vybudovali na skalnatom vrcholku hory Montségur hrad v tvare päťuhoľníka, ktorý im slúžil ako slnečný chrám, svojrázny kalendár i astronomické observatórium. Tu v úplnej tajnosti vykonávali svoje bohoslužby a uctievali svätý grál.

Posledny katarsky Parfait (dokonalý) keď ho upalovali predpovedal že pravda vyjde najavo presne 700 rokov po jeho smrti – to znamená že by to malo byť v roku 2021 čo je za chvíľu.

----------------------------------------------------------------------------------

Katarov zvykli volať aj Albigensky podľa mesta Albi. (Tam má Joffrey podľa pani AG tiež rodinný zámok)

Križiacka výprava proti Katarom – Alias Križiacka výprava proti albigéncom

Križiacka výprava proti albigéncom bola križiacka výprava, ktorú v rokoch 1209–1229 na podnet pápeža Inocenta III. viedla francúzska šľachta však aj iná Európska šlachta proti katarom (albigéncovm) na juhu dnešného Francúzska. Albigénci boli v tejto križiackej výprave porazení a Occitánia bola začlenená do francúzskeho kráľovstva. Išlo o jedinú križiacku výpravu, v ktorej bojovali kresťania proti kresťanom.

Dňa 14. januára 1208 bol zabitý legát Peter z Castelnau, vyslanec pápeža Inocenta III, ktorý sa prišiel grófovi Toulouskemu, Raimundovi VI, vyhrážať exkomunikáciou, stratou majetkov a inými vecami ak nezasiahne proti Katarom.
Zlé jazyky hovoria že gróf Toulousky ho vlastnoručne zmlátil a vyhnal.

Obrázek
Raymond VI de Toulouse

Toho pápežového vyslanca vraj neskoršie zavraždil na brehu rieky Rhony sluha grófa Raimonda VI. Iné zdroje tvrdili, že to bolo narafičené, aby mali konečne dobrú zámienku a aby musel zasiahnuť aj vtedajší kráľ Francúzka, Filip II. August.
Jeho vražda se stala zámienkou k exkomunikaci grófa a k vyhlásenu albigenskej křížovej výpravy.

*Innocent znamená v preklade nevinný

Kniha Katar Raymond:
Obrázek

Na obrazku je grófa Raymonda VI ako vyhlasuje smrť Simona Montforta. Socha stojí v Toulouskej Radnici.

S vyhlásením, že každý, kto sa pokúša vytvoriť osobný názor na Boha, musí byť bez zľutovania upálený, rozhodol pápež Inocent III. v roku 1208 o križiackej výprave proti albigéncom na juhu Francúzska. Pápež Inocent predtým poveril cisterciánskych mníchov, aby v tejto oblasti kázali pravú vieru. V roku 1206 sa k nim pripojil Dominik Guzmán, neskorší svätý Dominik, zakladateľ dominikánskeho rádu, ale presviedčanie očividne nepomohlo. Preto bola v rokoch 1208 až 1229 rozpútaná vyhladzovacia vojna.

Prvá pápežova výzva, sľubujúca dva roky odpustkov, nemala veľký ohlas. Keď však bolo svätým bojovníkom umožnené vlastniť pôdu, ktorú dobyli, a sľúbené, že rabovanie a znásilňovanie bude láskavo prehliadnuté, rozbehla sa križiacka výprava na plné obrátky.
Týmto činom sa však značne posunul pôvodný ideál výprav – krížová výprava bola vypravená proti kresťanom priamo v Európe, a oslobodenie Svätej zeme sa tak stalo druhoradou záležitosťou. Výprava bola zahájená pod vedením Arnolda, opáta kláštora Cîteaux. Križiaci pustošili celé mestá, vyhladzovali ich obyvateľov a ničili poklady provensálskej kultúry. Stovky zajatcov boli surovo upálených na hraniciach a tisícky ľudí zahynulo pri drancovaní.

Bolo vybité všetko obyvateľstvo – dvadsať tisíc ľudí – bez ohľadu na vyznanie, pretože boli vybíjaní katolíci rovnako ako albigénci alebo príslušníci akejkoľvek inej viery. Ako oznamuje kronikár, pri dobytí mesta Béziersu počuli križiaci krik obyvateľov. „Keď podľa výkrikov poznali, že tam sú spolu s kacírmi aj pravoverní (katolíci), povedali opátovi Arnoldovi de Amaury zo Cîteaux: ‚Čo si máme počať, otče? Nedokážeme rozlišovať dobrých od zlých.‘ A opát povedal: „Caedite eos. Novit enim Dominus qui sunt eius.“ Bite ich všetkých, pretože Pán spozná svojich!‘ A pobité bolo ohromné množstvo.“

Vojna prebiehala počas vlády troch francúzskych panovníkov Filipa II. Augusta (1180 – 1223), Ľudovíta VIII. (1223 – 1226) a Ľudovíta IX. (1226 – 1270). Dozvuky mala ešte v roku 1244, kedy padlo posledné útočisko albigéncov, pevnosť Montségur. Jej výsledkom bolo pripojenie veľkej časti juhu k francúzskej korune a úplné vyhubenie albigéncov na tomto území.
---------------------------------------------------------------------------------
Simon de Montfort - Simon IV. z Montfortu

Obrázek

Simon IV. z Montfortu (narodený cca 1165 – bol zabitý 25. júna 1218 kameňom z katapultu pri obliehaní Toulouse) bol gróf z Montfortu a Leicestru pocházdzajuci z Ile-de-France.
V rokoch 1198 a 1202 se zúčastnil štvrtej křížiackej výpravy a vydal sa do Svätej zeme.
V roku 1209 počúvol papežovú výzvu a vydal sa za vidinou získánia bohatstva v tažení proti katarom na juh Francie. Preslávil sa svojou krutosťou a fanatickým zanietením vo vraždení albigenských a rovnako tak v zaberaní ich majetkov.
--------------------------------------------------------------------------------------

Zdroje: Pozliepané z úryvkov z Wikipedie, http://beo.sk/historia/333-svaty-gral, a Moirrinych zápiskov z rozličných cudzojazyčných kníh.

nabudúce:

Albigenske križiacke výpravy, gróf z Toulouse a jeho spojenci.

Pokračovanie o tom akú úlohy v Križiackej výprave proti albigéncom zohral gróf Toulouský Raymond VI a jeho syn Raymond VII, Raimond-Roger de Foix podľa ktorého dal Joffrey meno najmladšiemu synovi, ďalej o mestách Toulouse, Albi, Carcassone, Beziers a hradoch Foix a hlavne katarskom hrade Montsegur, prečo a ako prišli grófi de Toulouse a grófi de Foix a iní o grófske tituly.

Ukážka aký je Raimond VII, gróf Toulousky dodnes populárny. Nielen knihy o ňom vychádzajú ale má aj samostatný komix.

Obrázek

Obrázek


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
 
PříspěvekNapsal: 15 led 2015, 23:30 
Offline
Královská rodina
Královská rodina
Uživatelský avatar

Registrován: 09 lis 2008, 01:00
Příspěvky: 4190
Bydliště: Wien
Canso de la Croisade contre les Albigeois - Chanson de la croisade albigeoise
(Okcitansky a Francuzky)

Pieseň o kriziackej vyprave. z ktorého som prekladala do fikcie,
je kolosálny epos o krvavej Križiackej výprave na juhu Francúzka proti katarom.

Obrázek

Guillaume de Tudèle (Guilhèm de Tudèla en occitan) Wiliam z Tudely je Autorom prvých 2772 Veršov (130 Piesní).

Bol to kňaz z Tudely, Navarra, ktorý žil v Montaubane. Ako muž cirkve bol križiakom samozrejme pozitívne naklonený. i keď odsudzoval krvave masakre a obliehania ako v pripade Béziers a Lavaur. Okolo roku 1212, ked sa Francuzi priblyzovali k Montaubanu, vybral sa Wilhelm do Bruniquel ktoré sa nachádzalo na majetkoch brata Raymonda VI. grófa Toulouskeho, Balduina, ktorý svojho brata zradil a pridal sa ku križiakom. Avšak epos zrazu nenazdajky konči v mesiaci júli 1213.

Avšak anonymnemu okcitánskemu básnikovi to nedalo pokoj, aby neuviedol veci na pravú mieru:
Pán Anonymus sa stal autorom druhej časti, skladajúceho sa z 6800 Veršov. Tie verše su ironické kruté a humorné a opisujú tie strašné zverstvá ktoré premenili žiarivú Akvitániu na popoľ.
Až by človek z autorstva podozrieval Raimonda VI. grófa Toulouskeho, ktorý veľmi rád skladal verše.
nezabúdajme že v tom čase písať bolo privilégiou šlachticov a mníchov.

Tento neznámy autor vytvoril dielo nádhernej poetickej kvality a jazykovej čistoty. Z textu bolo cítiť že je katolik ale že sa z neho stal odporca pápežencov. celkom túto križiackú výpravu odsúdil a obhajuje česť duševné hodnoty a spoluexistenciu stredovekej okcitánskej spoločnosti. Rozpráva nám Episody medzi rokmi 1213 a 1218: O bitve pri Murete, o Lateránskom koncile, O obliehaní a obsadení Beaucaire, o vzbure celého Toulouse a bitve pri Baziège. Tento diel je najdoležitejši, lebo historikom prináša vzácne informácie o dobe Albigenských.

Obrázek

Toto napríklad Pán Anonymus dopísal pod oslavnú báseň na "svätého" Simona Montforta:
(voľne preložené)

----------------------------------------------------
"A ja som počul, že samozvaní svätí
čo usvedčujú duše z hriechu
a sami ho majú viac vo svojom pelechu
povedali, že to byť tak byť musí
I keď iným sa to hnusí
zabíjanie žien a hrdúsenie detí,

Ak za dôveru zlým kňazom, za pozemkov kradnutie
za rozdúchavanie zla a dobrého ničenia
čaká na onom svete niekoho odmena
a človek tým vraj môže na tomto svete,
vyhrať Ježiša Krista,
tak je pravda istá
Určite Gróf Simon Monfort bez umu
nosí tam v raji korunu
za všetky tie zarezané deti
a hore na nebi ňou svieti. "
--------------------------------------------

A ešte už do fikcie preložené verše:

O smrti Simona Montforta - Keď ho Toulouske ženy a dievčence trafili kameňom vystreleným z katapultu zo strechy katedraly St. Sernin v Toulouse.

Obrázek

"A ten kameň prišiel práve vtedy,
keď to bolo potrebné,
to bolo jasné
Takže prebil grofovi jeho oceľovú prilbu
Oči, mozog, ako aj zadné zuby,
vyrazil mu z huby
Aj čelo aj čeľusť , všetko to praskne,
kto vravel že mesto sa ho nezbaví?
Na brehu padol mŕtvy, spupný, krvavý... "

Keď Toulouse celé sa to dozvedelo prostredníctvom posla,
Radosť bola tak veľká, cez celé mesto došla
Do kostolov sviečok svetlo zažať bežal každý
Kričali aká radosť , milosrdný Boh!
Súdržnosť a víťazstvo nech nám svieti navždy!
mrtvy je ten krutý a krvilačný gróf
Umrel teda bez sviatosti,
dožili sme spravodlivosti!
Zvony a zvončeky, rohy a trúby
tympany a trumpety a bubny
A náhodne udierali údery hudby
znelo to nádherne a spanilo
Keď celučické mesto zvonilo...


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
 
PříspěvekNapsal: 21 led 2015, 23:41 
Offline
Královská rodina
Královská rodina
Uživatelský avatar

Registrován: 09 lis 2008, 01:00
Příspěvky: 4190
Bydliště: Wien
V devätnástom storočí Toulouskí Kapitulovia objednali sériu historických nástenných malieb. Jedna z nich ukazuje leva predstavujúceho vodcu francúzskych križiackych výprav Simona de Montfort. Telo má prepichnuté kopijou ukončenou Toulouskym rovnoramenným krížom, ktorú drží v ruke baránok.
Symbolika je čerpaná zo štítov rodu de Montfort a štítových znakov Grófov de Toulouse. Na maľbe je napísané: "Montfort je mŕtvy. Nech žije Toulouse“ Montfort est mort. (francúzky) Viva Tolosa.(okcitansky) Tento, niekoho snáď zarážajúci obraz (hlavne tých zo severu) ukazuje silnú identifikáciu obyvateľov mesta s Raymondom, grófom Toulouským proti Simonovi. A to sa dodnes nezmenilo.

Maľbu je dodnes možné obdivovať na strope Toulouskej Radnice.

Obrázek


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
 
 Předmět příspěvku: Re: Toulousky Grofi - Historia
PříspěvekNapsal: 30 led 2015, 00:17 
Offline
Královská rodina
Královská rodina
Uživatelský avatar

Registrován: 09 lis 2008, 01:00
Příspěvky: 4190
Bydliště: Wien
Joffrey samozrejme nepochádza z tej istej vetvy ako spomínaný Toulouse-Lautrec,
z vetvy zradcu Balduina, brata Raymonda VI, najmladšieho zo synov Raymonda V
ale z priamej vetvy Toulouskych grófov, ako pani AG vravela v kanóne:

« dernier descendant des illustres comtes de Toulouse »
Posledný potomok slávnych grófov z Toulouse

Čiže bol v priamej vetve v mužskom potomstve nasledovníkom slávnych Grófov Toulouskych
Vysvetlím k tomu čoskoro viacej. (Alebo sám Joffrey)

Joffrey de Peyrac je potomkom druhého, mladšieho syna Grófa Raymonda VI,
a keďže potomstvo staršieho syna, grófa Raymonda VII vymrelo po praslici,
Joffrey je dedič Toulouských grófov v najpriamejšej línii. :agree:


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
 
 Předmět příspěvku: Re: Toulousky Grofi - Historia
PříspěvekNapsal: 30 led 2015, 00:19 
Offline
Královská rodina
Královská rodina
Uživatelský avatar

Registrován: 09 lis 2008, 01:00
Příspěvky: 4190
Bydliště: Wien
Na budúci týždeň si idem do Viedenskej Univerzitnej knižnice pre knihu o Toulouskych grófoch od pána RÜDIGERA, nemeckého Profesora, špecialistu na históriu Okcitánska, Languedocu, Trubadúrov a Toulouskych grófov. Univerzita mu poskytla potrebne prostriedky a určitý čas tam žil a robil rešerše na takpovediac na mieste činu.
Skoro som padla zo stoličky a oči mi vyleteli na stopkách, ako arcibiskupovi keď zbadal rohatého Joffreya na streche paláca, keď som si online prečítala úvod ku knihe.

Môžete všetky hádať, koho tam hneď na začiatku, celkom na úvod knihy, pán profesor, odborník na Okcitáncov a Toulouskych grófov cituje:
Nikoho iného ako nášho Joffreya de Peyrac.

A vôbec sa čitateľom neunúva oznámiť že by to mala snáď byť fikčná postava (my na našej Angelikologickej univerzite už dávno vieme že Joffrey je skutočný)
Alebo že by to bol od pána profesora chyták pre študentov?

------------------------------------------------

Obrázek

Preklad: ukážky z úvodu z knihy:

Aristokrati a poeti - Gramatika mentality v stredovekom Toulouse

— Ah! s’écria le comte avec une sorte de rire effrayant, que voilà bien l’héritier de ce
Foulques de Neuilly, évêque et bras droit du terrible Simon de Montfort qui dressa
les bûchers des Albigeois, réduisit en cendres la délicate civilisation d’Aquitaine!
Le Languedoc, au bout de quatre siècles, pleure encore ses splendeurs détruites, et
tremble au récit des horreurs décrites…….
Vous êtes l’envahisseur! Homme du Nord! Homme du Nord! que faitesvous
à ma table?...


"Proboha!" vykřikl hrabě a neradostně se zasmál. "A máme tu dědice Foulquese de Neuilly,
biskupa a pravé ruky strašného Simona de Montfort, který vystavěl hořící hranice Albigenských a
proměnil nádhernou akvitánskou kulturu v popel. Ještě po čtyřech staletích oplakává Languedoc
svou zničenou nádheru a chvěje se při vyprávění o těch hrůzách.
Vy jste uchvatitel!
Člověk ze severu! Seveřané, co děláte u mého stolu!"



Joffrey de Peyrac „dernier descendant des illustres comtes de Toulouse“ (posledný potomok Toulouskych grófov Toulouskych), vedec a trubadúr, (Amore, amore) muž snov krásnej Angeliky, a čoskoro obeť (slnko)kráľovskej žiarlivosti, a klerikálnej neznášanlivosti, naučil v strede 20storočia miliónové publikum milovať Okcitánsko, tú stratenú krajinu ktorej kultúru „homes du nord“ (severania) premenili na popol.

Keď Paul Zumthor v roku 1993 hovorí o „la défaite des Occitans à Muret, condamnant la civilisation la plus brillante du haut Moyen Âge" (Porážkou Okcitanska pri Murete, bola zničená najoslnivejšia civilizácia stredoveku" )nevraví nič iného ako Joffrey. jednoducho čistú pravdu.


Přílohy:
# # # citovanie Joffreya de Peyrac.jpg [45.26 KiB]
Zatím nestaženo
Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
 
 Předmět příspěvku: Re: Toulousky Grofi - Historia
PříspěvekNapsal: 30 led 2015, 10:03 
Offline
Site Admin
Site Admin
Uživatelský avatar

Registrován: 14 zář 2007, 13:57
Příspěvky: 2024
Bydliště: Stockholm
K objevu jsem ti gratulovala už včera a těším se, že tak úderně začne tvůj úvod do sekce článků Languedoc a jeho kultura (klidně tam může přijít i víno) :)
Jen zásadní dotaz - jak jsem jmenuje ta kniha a jak autor - Rüdigerů je hromada v různých oborech...
Ale asi jsem si to už vygooglovala. Sice v úvodu cituje správné lidi a četl Angeliku, ale bohužel tak velká hvězda oboru, aby o tom všechny přesvědčil to nebude. Jan Rüdiger http://www.geschichte.uni-frankfurt.de/ ... /ruedigerj
https://dg.philhist.unibas.ch/departeme ... /ruediger/
Po projití databází vědeckých publikací a citací koukám, že je to v jejich oboru pěkná fraška. Na Web of Science u Thompson Reuters má evidovaných jen 7 sborníkových článků s žádnými citacemi a ve Scopusu od Elsevier (evidence studií v časopisech) nic. :disagreement: :shock:


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
 
 Předmět příspěvku: Re: Toulousky Grofi - Historia
PříspěvekNapsal: 30 led 2015, 20:17 
Offline
Královská rodina
Královská rodina
Uživatelský avatar

Registrován: 09 lis 2008, 01:00
Příspěvky: 4190
Bydliště: Wien
Sorry, :? ja som síce preložený názov uviedla, ale zabudla som nechať aj originál názov.

Možno Jan Rudiger nieje nejaká hviezda na všeobecnom historickom nebi, ale čo sa týka Okcitánie, je naozaj znalec.
A že zatial ešte veľa nepublikoval? Ja osobne dávam prednosť kvalite pred kvantitou, a jeho dielo má naštastie nielen skvostný obsah (už som námatkovo čítala online) ale aj hlavu a pätu, nieje to len takmer nezrozumitelný avšak pre nevedomca naoko "sofistikovaný" žvást, pozliepaný z kníh iných autorov, bez skutočného obsahu, na aký som bohužial už u nejednej študovanej hlavy narazila.

Keď vynechám knihy vo Francúžtine, prešlo mi už rukami veľa kníh o Okcitánsku, ale tak podrobne naštudované a obsahovo bohaté ako to on má spracované som v žijúcej generácii autorov u nikoho nenašla. A hľadala som aj v angličtine aj taliančine, aj po univerzitách.

Ak vieš o niekom kto napísal nieco schopne o Okcitánskej kultúre a historii a Toulouskych grofoch v jednom z prístupných jazykov (anglicky ,nemecky, slovensky, cesky, taliansky, srbsky chorvatsky v krajnom prípade rusky) prosím ťa daj mi vedieť.
Poteším sa. :agree:


Nahoru
 Profil Poslat soukromou zprávu  
 
Zobrazit příspěvky za předchozí:  Seřadit podle  
Odeslat nové téma Odpovědět na téma  [ Příspěvků: 12 ] 

Všechny časy jsou v UTC + 1 hodina [ Letní čas ]


Kdo je online

Uživatelé procházející toto fórum: Bing [Bot] a 1 návštěvník


Nemůžete zakládat nová témata v tomto fóru
Nemůžete odpovídat v tomto fóru
Nemůžete upravovat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete mazat své příspěvky v tomto fóru
Nemůžete přikládat soubory v tomto fóru

Hledat:
Přejít na:  
cron
Založeno na phpBB® Forum Software © phpBB Group
Český překlad – phpBB.cz