Každý umelecký odbor má svoje postrachy...
Stredozemie má D'Escranvilla a Mezza Morteho,
filmový svet Zeitouna a Talianskí plagátológovia tiež niesu na zahodenie
tuto som objavila ďalší ilustrátorský postrach z Talianska
ktorý má inšpiroval k malej básničke:
Joffrey-Quasimodo
Je to veru veľká škoda
že podľa výtvoru tohto autora
mongoloidná Angelika-potvora
ani o tom nevedela
že zobrala si za manžela
pána Joffreya -Quasimoda.
Keď práve na zvony nezvoní
Snáď nebude jej na oštaru
iste ju v záhrade dohoní
a zahraje jej na gitaru.
A veru ten moment sa už blíži
Peyrac k letohrádku sa plýží
Angeliku zmámi sladký hlas
teraz záhradou sa plýži ona zas.
Z hrôzou si povie : Namojveru
čo to tu sedí za príšeru
Jedno oko veľké a druhé malé
a každé díva sa inde neustále.
Ten čudný čierny pajác v maske
mi spievať odvážil sa o láske ?
Z akého čudného kurína
pustili sem toho murína?
A od toho dňa, pravda je taká,
poslušne čaká na Peyraca,
lebo jedno je celkom istá vec
proti Quasimodovi je krásavec.
Nuž poviem vám že je to krása
keď ilustrátor hraje sa na Picassa.
Teda zhrňme si to pekne krásne
slávne Maskologicke oddelenie
sa zhodlo iste jednohlasne
že ilustrátor je na odstrelenie.
vo väčšom rozlíšení:
http://angelique.cz/obaly-it/garzanti-1 ... angeli.jpg
Je to však jediný obal kde má Joffrey v Ruke gitaru.
Ale povedzte dámy, ak by ste o Angelike nič nevedeli,
animoval by vás takýto obal aby ste si tú knihu kúpili?