Kniha plná dobrodružstiev Angeliky u dvora Ľudovíta XIV - v ktorej je však na moje prekvapenie oveľa viac Fontainebleau a Saint Germain (ja som vedela prečo som tam šla) ako Versailles.
----------------------------
Myslela som že už máme vlákno k tejto knihe, ale nezdá sa mi že by tu bolo takže ho otváram a hneď hádžem do placu preklad z nemeckej starej knihy z otázkou na vás všetky:
Čo je v tomto texte čudné?
Ono mi ten text príde ako tie hádanky na ktorých sú dva obrázky vedľa seba a pod nimi či nad nimi nápis: Nájdite chyby.
Do záveru nemeckej knihy som sa dívala preto lebo som podvedome vedela že tam sú isté udalosti opisované inak ako v slovenských. Kvôli rešeršiam na fikciu som sa dívala do starej nemeckej verzie neskrotnej Angeliky, pretože som intuitívne vedela že tam sa dozviem veci ktoré inde niesu. Tú som čítala kedysi dávno keď som si tak veľmi nevšímala detaily. Cezto všetko mi urité rozdiely zostali v povedomí.
A BINGO: Na začiatku starého nemeckého štvrtého dielu je celkom niečo iné ako to čo poznáme s českej a slovenskej knihy. To ešte hodím do pľacu tiež.
Tam totižto Desgrez vlezúci do paláca Beautreillis cez okno vyťahuje na Angeliku úplne iný spis, celkom odlišný od toho ktorý jej dal na čítanie kráľ - a ešte drzo prízvukuje že on je vždy lepšie informovaný ako samotný kráľ. 
"Nie," zopakoval kráľ sotva počuteľne po tretí raz, "nebol upálený. To nebol on, koho vo februárový deň roku 1661 strávili plamene pohrebnej hranice, ale telo obesenca, ktoré zaňho vymenili. Na môj príkaz -" zdôraznil slová, "- na môj príkaz bol gróf Joffrey de Peyrac v poslednej chvíli zachránený pred potupným osudom. Sám som vtedy informoval kata o svojich plánoch, ako aj o opatreniach, ktoré sa mali prijať v záujme prísneho utajenia, pretože som nemal v úmysle omilostiť ho verejne. Ak som chcel zachrániť Joffreyho de Peyrac, odsúdil som grófa z Toulouse. Môj plán však narážal na tisíc ťažkostí. Nakoniec sme sa dohodli na pláne, ktorého realizáciu umožnila zvláštna poloha hostinca na námestí Place de Grève. Mal pivnicu, z ktorej viedla podzemná chodba k brehu Seiny. Ráno v deň popravy tam moji sprostredkovatelia odniesli mŕtvolu v bielej košeli. Neskôr, keď sprievod dorazil na námestie, kat mal odviesť odsúdeného na niekoľko okamihov do krčmy pod zámienkou, že mu poskytne občerstvenie, a výmena sa mohla uskutočniť bez toho, aby si dav niečo všimol.
Zatiaľ čo oheň strávil bezmennú mŕtvolu, ktorú kapucňa urobila nerozoznateľnou, grófa Peyraca viedli podzemnou chodbou k rieke, kde ho čakala bárka..."
Takže to bola pravda, všetky tie chýry, predtuchy, legendy, ktoré sa postupne vytvorili okolo smrti grófa Peyraca... podivné dôverné správy mäsiara z námestia de Grève, zmätené nádeje a Angelikine sny..
Tvárou v tvár jej bledej, zamrznutej tvári sa kráľ zamračil.
"Nechcel som tým však povedať, že je stále nažive. Pochovajte túto nádej, madam. Gróf nepochybne zomrel, ale nie za okolností, za ktoré ma považujete za zodpovedného. Zomrel vlastnou vinou. Dal som mu život, ale nie slobodu. Bol uväznený v stredomorskej pevnosti Château d'If. Odtiaľ po štyroch rokoch ušiel, ale takýto nerozumný podnik nemohol mať dobrý koniec. More vyvrhlo jeho telo na breh, rozdrvené útesmi."
Kráľ toto všetko referoval vecným tónom. Chcel Angeliku vytrhnúť z jej klamnej nádeje skôr, ako jej zasadí ďalšiu osudovú ranu.
"Tu sú dokumenty, ktoré svedčia o pravdivosti toho, čo vám hovorím. Správy guvernéra zámku d'If, okrem iných aj tie, ktoré sa týkajú jeho úteku a identifikácie tela.
.
To, čo si napísala modrým, je z nemeckej verzie Angeliky a kráľa? Dobre tomu rozumiem tak, že kráľ si myslel, že Joffrey bol štyri roky vo väzení a potom odtiaľ ušiel, a že zomrel na úteku? Kráľa zámerne nechávali v tomto blude? Niekto mu dal naschvál takéto informácie? 
Spomínaš si aj na situáciu z konca druhého dielu pri ktorej si Angeliak vyčítala sama sebe že zareagovala skoro ako Polačka? Nuž vo Versailles napokon presne tak zareagovala. 