Pre mňa to bol naozaj pekný, môžem nazvať, "kultúrny" zážitok.
Jednak tam bolo rooooomantiky na rozdávanie, ako v každej správnej dobe - intrigy z každého kúta
, neskutočne nádherné prostredie - žiadne kulisy vo filmových ateliéroch, ale ozajstný zámok: Palacio del Infante don Luis. V neposlednom rade, pre mňa, maniačku do látok, prekrásne kostýmy, ktoré vôbec nevyzerali umelo.
Umelo v mojej reči znamená, že neboli z extrémne lesklého saténu, čo absolútne neznášam na historických kostýmoch, pretože pôsobia lacno. Celé prevedenie bolo nádherné, od vypracovania, farebnej kombinácie, detaily na gombíkoch, prsteňoch. Oj, moje srdce plesalo. Veľké plus dávam aj prostrediu kuchyne. Malo to tajomný nádych, aj s pár dobovými receptami.
Hlavný hrdina, ovdovený, vojvoda z Castamaru (v celku feši chlap, vysoký a v dobovom kostýme mu to naozaj svedčalo) ako som sa dočítala na jednej poľskej stránke: jak wygląda na co dzień? Ma krótkie, siwe włosy i kolczyk w uchu!
(ako vyzerá v obyčajný deň? má krátke, sivé vlasy a náušnicu v uchu! ) - ale parochňa mu veru pristala), sa zamiluje do kuchárky, ktorej sa, po smrti otca, spustila agorafobia. Viac prezrádzať nebudem, prikladám link https://www.csfd.cz/film/988754-kuchark ... d/Kuchařka z Castamaru
a pár foto.
Pre mňa osobne môžem povedať, že Španielom sa to naozaj podarilo. A mne páčilo. Je to ďalší historický film, ktorý si zas a znova rada pozriem, jednak pre námet, kostýmy, ale aj výborne urobenou kamerou.