Ja som prvých šesť dielov prečítala asi ako siedmačka na základnej, mala som zlomenú nohu, tak som sa pustila do čítania. bol to dovtedy najúžasnejší zážitok môjho života a opakovane som sa ku knižkám vracala a robila som si z nich výpisky do takého zošitka, s mottami, básničkami a vlastnou tvorbou, aký vlastní asi každá puberťáčka. druhýkrát som čítala Angeliku po revolúcii, kedy začali u nás vychádzať americké diely. vtedy som už mala 23, deti, bola som na materskej. Angelika ma zase chytila, ale americké pokračovanie vtedy na mňa nejak moc nezapôsobilo. myslím, že som to vtedy ani nedočítala do konca, pripadalo mi to také uletené, pritiahnuté za vlasy, premrštené, akoby nasilu prilepené k tým pôvodným dielom. potom som videla filmy a na Angeliku som totálne zanevrela. najskôr som sa pokúšala vysvetľovať okoliu, že ona taká nebola, že to bola hodnotná žena a že mi bola od malička vzorom, ale potom som to po pár negatívnych reakciách okolia, ktoré knihy nečítalo vzdala. K Angelike som sa dostala po ďalších dvadsiatich rokoch. úplne náhodou - presviedčala som kamarátkinu dcéru, že Angelika bola úplne iná ako vo filme (zavše ešte mám chvíľky, keď sa snažím o jej reputáciu bojovať), no a ona, keďže rada číta, tak povedala, že by si ju teda chcela prečítať. tak som jej nachystala do chodby na komodu prvý diel, že si preň príde. celé doobedie som chodila okolo tej knihy ako alkoholik, ktorý chce prestať piť okolo fľaše vodky. no a nakoniec som to nevydržala a chytila som ju do ruky. že monžo si ju stihnem rýchle prečítať, kým Ivka príde. To bolo pred mesiacom. Ivka si pre knihy doteraz neprišla, ja som prečítala všetkých 14 dielov na jeden hlt, potom som sa vracala k jednotlivým pekným úsekom v rôznych knihách (a po peknom úseku som už knižku z ruky nepustila, kým som nedošla na jej koniec) a takto som vlastne prečítala všetkých 14 druhýkrát, no a teraz som v štádiu, že si ktorúkoľvek kdekoľvek otvorím, začnem čítať a čítam zase až do konca. americké diely som vnímala úplne inakšie ako pred dvadsiatimi rokmi a veľa mi dali. takže som tiež toho názoru, že na Angeliku treba proste dozrieť, postupne s ňou vyrásť, dospieť, i zostarnúť.

Taky je to můj evergreen... Teď jsem na ni neměla pár let čas, vdala se, mám dcerku, stavíme dům, ale už teď se těším až se do ní v novém domě v zimě zase začtu :-)