MARSEILLE časť 3
Alias Byt s trónom, pláž, lazaret, ohňostroj a pološialení Saracéni na kolobežkách.
---------------------------------------
Samozrejme tam kde sme sa ubytovali sme sa ubytovali cielene.
Nič nieje náhoda a preto Polačka kapitolu z 5 dielu Angeliky v Nemčine chýbajúcu v českom aj slovenskom vydaní objavila práve včas. Keď teda na Airbnb objavila byt ktorý sa nachádzal v starom prístave, v miestach kde sa Angelika ocitla po návrate zo zajatia v háreme, povedala si : Tento alebo žiadny.
Ak nemáte radi chaos, radšej nechodťe na jih. Na veľké prekvapenie matróny, nadšenej že tuto sa ako v správnom stredomorskom meste dohovorí aj taliansky, si Fantina bezstarostnú ignoranciu obyvateľov chaotickej metropoly užívala tiež. Ba čo doslova s nej bola nadšená. Nuž ak by bolo na miestach na ktorých dovolenkujete všetko ako u vás doma, načo by ste tam potom vôbec chodili?
Naskakujeme na Metro a márne hľadáme zástavku autobusom ktorý nás má zaviesť k bytu.
Našťastie sme mali všetko pekne stabuľkované, takže sme byt s malými zádrhelmi kvoli štátnemu sviatku našli v pohode. Polačka tento krát mutovala na kartografa a mačka mafia mapy vytlačila.
Tým malým zádrhelom, haha, bolo že na štátny sviatok autobusy vôbec nestáli tam kde by mali. A pre istotu aj z veľkej časti ani nechodili tade kade by mali – dodala by istotne mačka mafia ktorej sa po peripetii hľadania správneho autobusu poriadne točila hlava.
V nekonečnom rade autobusov čo zatarasili celú ulicu až pokiaľ človek dovidel, dámy vytušili svoj cieľ. Jeje pozri, aký pekný Justičák (Justičný palác) vykríkla Polačka nadšene sa hrnúc smerom na námestíčko s fontánou namiesto k autobusom. To musím definitívne odfotiť pre Táňu! O chvíľu však svoju spoločníčku, fučiac smerom do kopca ako hroch, dohonila.
Mačka mafia ktorá z Polačkynej mapy vyčítala správne číslo Autobusu k bytu by už takmer bola naskočila do jedného z nich, ale uznala Polačkynu pripomienku že ak nastúpia do posledného v rade ten bude mať odchod možno až zajtra ráno. Ono ich tam vskutku bolo milión a päť. Takže sa odvážne a húževnato ďalej predierali smerom dopredu nekonečnej rady busov, a to tenkou škárou popri múroch domu ktorú stojace vehikle nechali z chodníka, ledva stačiacu na to aby sa tade precpali. Polačke sa zahmlilo pred očami keď si pripomenula že neskoršie tade pôjdu s kuframi z úschovne.
Konečne sa dámy prebili tými umelými zákopami a usadili do najprednejšieho v rade. Štyri zástavky smerom k moru a sme doma! Štebotala staršia z nich nadšene. Keď sa vehikel pohol už o malú chvíľu nadšene vykríkla: Pozri, vchod do pevnosti Svätého Nicolasa, do ktorej zatvorili Angeliku keď s ňou priplávali z Ceuty!
Neuveríte, ale pevnosť postavená na príkaz Ľudovíta XIV nebola od svojho vzniku prístupná verejnosti celých 360 rokov!
Väznica sa nachádza presne v strede tej hviezdy:
To že sme nestihli vystúpili na plánovanej zástavke, pretože mačka mafia sa zasnívala, a k dverám ju bolo treba ťahať, sa napokon úkázalo byť skvelou náhodou. Aj s tejto zástavky to bolo k bytu približne rovnako ďaleko.
Ak máte byt s AIRBNB a samostatná check in, je to vždy ako by ste sa zúčasňovali na nejakej hre kto prvý nájde podľa mapy poklad. Kľúče po menšom zaváhaní šikovná Fantina po observácii okolia jastrabím okom objavila v zakódovanej kazetke zavesenej na oknách mreže pivnice. O chvíľu sme už stáli v prízemnom byte, pekne a moderne zariadenom – a v podstate čistom. Najskôr sme sa rozosmiali pri zistení že na dvorček podobajúci sa väzenskému, skladajúcemu sa z múra domu a kamenného múru z ktorého trčali kadejaké háky, sa lezie za pomoci šamlíka cez okno. Zlatým klincom programu však bol záchod zo schodíkmi na „trón“ o ktorom som už písala hore vyššie. Kráľ slnko by pri pohľade naňho zbledol závisťou. Alebo že by to bol jeho vtipný pozdrav zo záhrobia?
Och, teda to prekvapenie teraz keď som mrkla na mapu: Veď my sme sa ocitli v LAZARETE v karanténe! ***
Tam strkali všetkých cudzincov, a strčili očividne teda aj nás. Približne na tomto mieste kde je tento byt stála karanténna nemocnica pre chorých cestujúcich prichádzajúcich do Marseille po vode. A to jedno či sa jednalo o obchodníka, saracéna či galejníka. Po dlhoročných zlých skúsenostiach s epidémiami to bolo viac ako potrebné! A iba boh sám vie či tento čudný múr nebol časťou spomínaného lazaretu. Pri lezení na dvor cez okno sa tam Polačka musela doslova štverať, čo poukazuje na to že dom očividne postavali okolo niečoho čo tam už očividne bolo. Čo by však človek nespravil pre skvelý pohár Francúzkeho vína a doutník. Háky trčiace z múru poslúžia ako vešiaky na mokré prádlo. Improvizácia je matka francúzskeho juhu.
Och Marseille, srdečná vďaka! štátny sviatok a kúsok od nášho bytu otvorený obchod s potravinami. Ešte že som vyrobila tie mapky a zaznačila do nich najbližšie obchody. Takže si rýchlo nakupujeme nejaké tie zásoby a nesieme ich do bytu.
A nezabúdajme že je:
DEŇ BASTILY !!!!!
Nákup chvatne hádžeme do chladničky a vraciame sa na autobus. Keďže je štátny sviatok, autobus už zase nejde normálnou trasou, a teda si mojimi plánikmi na dopravu a presnou rešeršou kade čo chodí môžem akurát tak vytrieť zadnicu, ak by sme náhodou nemali toaleťák. Nastupujeme teda na niečo čo ide dolu kopcom a uvidíme kde skončíme. No to bolo jasné! Autobus jednoducho ide kade sa mu zachce a po krátkej jazde nás zasa raz vykotí priamo v epicentru celého diania: V starom prístave na slávnosti. Všetky cesty vedú do Ríma sa v Marseille sa porekadlo teda na deň Bastily dá zameniť za „všetky cesty dnes vedú na slávnosť“.
V hlave sa nám rozsvietila žiarovka a hneď nám aj svitlo: Ach, ešte že máme byt priamo v srdci Marseille! Pochopili sme že na štátny sviatok by sme si mesto kvôli výlukám dopravy moc neboli bývali užili, ak by sme šťastnou náhodou neboli našli lacný byt priamo v jeho centre. S chuti sa zasmejeme na tabuli s odchodmi autobusov ktorá sa tvári ako rotačná. Sú na nej tabule pripevnené kolom dokola, avšak pri pokuse tým zatočiť rýchlo pochopíme že toto sa veru krútiť nebude – ale že jediné riešenie je že my dve sa budeme krútiť okolo toho čuda dokola.
Ďalší marseillský výdobytok techniky kde sa podarilo šialeným počinom skĺbiť techniku z doby kamennej s tou dnešnou. Obidve dámy sa však filozoficky zhodnú na tom že keby tomu tak nebolo, nemali by sme každú chvíľu takú skvelú zábavu.
Spravíme pár krokov a s otvorenými ústami si prezeráme úžasné defilé Francúzskych fešákov vo všetkých možných aj nemožných uniformách. Pre väčšiu spravodlivosť treba dodať že vo Francúzsku majú aj hromadu fešných a slušných Saracénov. To sú tí čo tam už žijú v 2hej 3tej 4tej alebo ešte staršej generácii, a už dávno sú s nich chovaním a všetkými zvykmi domáci.
Hoci je to všetko veľmi lákavé, veď ešte má byť veľký defilé program, na prehliadke ku dňu Bastily nezostávame príliš dlho. Inak by sme sa obrali o dnešný zlatý klinec programu. Vyberáme kufre z úschovne, vraciame sa do bytu, zbalíme deku, uteráky a plavky a hor sa na pláž.
V týchto horúčavách by bol hriech neokúpať sa, hlavne keď je skvelá centrálna mestská pláž päť krokov od nášho bytu. Pred očami sa nám totižto už hodnú chvíľu drží vízia ako sa vnárame do osviežujúcich vĺn stredozemného mora, ako dáka mámivá fatamorgána.
Pár krokov dolu kopcom a sme tam! Aleluja! Chvatne zo seba zhadzujeme veci a vnárame sa do vody. Keďže sme telefóny aj peniaze a všetky hodnotné veci nechali doma, môžeme sa kúpať obidve spolu naraz.
Ochladiť sa po horúcom dni plnom pochodovania a zážitkov je ako božská manna. Z vody máme parádny výhľad na ostrov Monte Christo a aj na pevnosti starého prístavu a katedrálu na kopci. Proste dokonalé!
A teraz ešte rýchlo do bytu povešať mokré prádlo a hor sa na slávnosť! Vraj má byť ohňostroj nad starým prístavom.
Večerný ohňostroj
Aké by to však bolo Marseille keby po príhode s četníkmi nemalo pre nás pripravenú epizodku ako vystrihnutú z filmu TAXI TAXI.
Dámy sa cestou k ohňostroju práve chystali prejsť cez cestu smerom k pevnosti prístavu keď sa šialenou rýchlosťou vyrútili z večerného prítmia dvaja chlapi na väčšej kolobežke. Len, len že ich nezrazili a už len ten vietor ktorý svojim turbo pohybom spôsobili ctené nadšené Angelikoložky takmer zhodil z nôh.
Tú kolobežku mali vytúnovanú tak, že ich človek nevdojak podozrieval že tam primontovali pár súčiastok ktoré ukradli z pozostatkového skladu náhradných dielov posledných Concordov, skôr ako tieto nadzvukové lietadlá celkom zrušili. A ja som myslela že to si v Marseille dávajú iba do aut! (Taxi Taxi)
Verte mi že skoro potme nieje ľahko zaregistrovať že sa na vás rúti nadzvukovou rýchlosťou nejaké ilegálne vozidlo. Keď teda vytúningovaní blázni na kolobežkách doslova preleteli okolo stalo sa niečo neuveriteľné. Reakcia na rozčúlenie flanírujúcich sa dám bola viac ako neočakávaná:
Mobilný Dvor zázrakov v žene hroziacou im päsťou zdvihnutou vysoko nad hlavou a spŕške poriadne hlasných a šťavnatých nadávok vychádzajúcej z jej úst zrejme okamžite spoznali pokrvnú sestru Polačku z dvora zázrakov. Ten čo bol na kolobežke vzadu poslal smerom k dámam široký úsmev a veľkú vzdušnú pusu.
Ako som už spomenula, po zhliadnutí filmov Taxi Taxi som bola poučená odkiaľ má marseillský dvor zázrakov súčiastky na kolobežky, autá a motorky, ktorú spôsobujú že letia doslova nadzvukovou rýchlosťou. No veď to je jasnejšie and slnko! Keď prestali lietať Concordy, zostal im tam obrovský sklad súčiastiek. Odvtedy samozrejme môžeme o lete z Paríža do New Yorku jedine tak snívať. Ledaže by ste mali niekoho u armády, kto by vás tam vzal stíhačkou.
A inak, mne sa pri tých bláznoch na kolobežke zjavila pred očami aj táto scéna z Návštevníkov:
https://www.youtube.com/watch?v=CL_EmaxRBCE
Mal sme to vymyslené dobre, avšak náš nápad dívať sa na ohňostroj z kopca pri Napoleonovom paláci malo očividne pol mesta- takže sem sa ocitli pred zatvorenou bránou do záhrad sídla PHARO ktoré dal postaviť Napoleon pre svoju Eugéniu milujúcu výhľad na more. Bolo to tam zúfalo preplnené a z bezpečnostných dôvodov už nepúšťali dnu. Museli sme improvizovať.
Palác Pharo a jeho záhrady sú tu na fotke celkom vľavo na tom kopci, odtiaľ sme sa chceli dívať na ohňostroj dolu v starom prístave, tam kde Angelika ušla Desgrezovi.
Ohňostroj v starom prístave sa skončil hodne neskoro a dámy sa po obligátnej cigarete a pohári pravého francúzskeho nefalšovaného vína vo väzenskom dvorčeku kam sa chodilo cez okno odpotácali do postele. Pri pomyslení na to že ráno im bude budík zvoniť o šiestej sa im zatočila hlava.
Pripomenuli si Angeliku ako sa jej vodilo skoro na takmer identickom mieste pred viac ako 350 rokmi: Odpotácela se k lůžku. Byl to tvrdý slamník na holé zemi ...
No nie, aj keď sa nachádzali maximálne 300 metrov od pevnosti Svätého Nikolasa – teda pevnosti admirality v ktorej bola po príchode z Ceuty uväznená, lôžko bolo mäkučké a pohodlné. Avšak aj tak sa dámy, keďže už bolo dávno po polnoci, podobne ako naša milovaná hrdinka „se odpotáceli k lúžku“.
Budú snívať o katalánskej pláži ako sa kúpali s výhľadom na pevnosť v ktorej mal pôvodne skončiť Joffrey de Peyrac. A o krásnej Mercedes, samzrejme. A o Dumasovi a o Monte Christovi. Prečo? Pozrite si foto a prečítajte si historické fakty vo vlákne o Marseilles:
V románe Alexandra Dumasa Gróf Monte Christo vydanom v roku 1845 pochádza snúbenica Edmonda Dantesa, postava Mercedes, z tejto zátoky v Katalánsku, ktorá sa javí ako malá pobrežná dedina.
*** Viacej o Lazarete aj Katalánskej zátoke v tomto Marseillskom historickom vlákne tuto:
https://angelique.cz/phpBB321/viewtopic ... 454#p34454
ala mercedes.jpg
Tuto prehľad: Palác PHARO, pevnosť St. Nicolas a pod ňou dolu, po ľavj strane paláca je katalánska pláž zo štýlovým výhľadom na Monte Christo.
https://commons.wikimedia.org/wiki/File ... uselang=fr
Ešte trochu viacej o našej skvelej pláži:
Vitajte na Plage des Catalans, pláži Kataláncov. Toto veľkolepé miesto sa nachádza len kúsok od prístavu Vieux Port v Marseille a láka turistov svojím charakteristickým tvarom podkovy, dobrým morom a povesťou, ktorú si vybudovalo v priebehu rokov. Nazýva sa "Katalánska", pretože sem v 17. storočí prišla skupina katalánskych rybárov a našla útočisko v starej nemocnici. Rovnaká pláž sa objavuje aj v tretej kapitole slávnej knihy Gróf Monte Christo od Alexandra Dumasa. Koncom 19. storočia tu už rybári neboli, ale okolie ich pôvodnej dediny už bolo dookola husto osídlené, tak ako sa mesto rozrastalo. Dnes je táto pláž v podstate v samom centre mesta.
Z histórie pláže: Po Lazarette a rybárskej dedine v dobe modernej: Krátky čas tu bola krásna súkromná pláž. V roku 2003 sa však stala majetkom obce Marseille a teraz si tento nádherný úsek pobrežia s bielou piesočnatou plážou môže užívať každý, a to celkom zdarma. Oblasť je otvorená pre verejnosť, ale ako každá z mála piesočnatých pláží v Marseille býva v lete dosť preplnená. Tí, ktorí sem prídu mimo hlavnej sezóny, budú nadšení pokojom tohto miesta, kde sa môžete ponoriť do úplného relaxu a urobiť si rozprávkové fotografie Francúzskej riviéry.
PS: Pláž sa práve tento rok modernizuje a prerába.
Na Katalánsku pláž sa dostanete pešo z Vieux Port, alias starého prístavu, približne za 15 minút. Prístup na pláž je možný len po schodoch.
https://www.marseilletourisme.fr/fr/que ... -catalans/
PS2: Pripomínam naše fotoalbumy. Linky hore vyššie.