Začnem teda tými galérami, Teda ja som si hneď myslela že zrejme ich cesta viedla vždy do Marseille. Ono medzičasom som totižto zistila že Marseille bolo prístavom Kráľovských galér a Touloun, rodisko pani AG zasa lodí kráľovskej flotily.
Ale je čudné že Kouassi-Ba bol už v Marseille. Citáty ešte dohľadám.

Ibaže, napadá ma že bol koniec Februára keď sa Joffrey zrútil Antoinovi v nohách a že ho skôr musel vyliečiť v nemocnici - a že teda asi zmeškal transport ktorým odišiel Kouassi-Ba v máji a musel čakať na ten ďalší - ale to by zasa mal ranu otvorenú hodne dlho.

Máme teda prinajmenšom troch galejníkov: Nikolasa, Kouassi-Ba a Joffreya - ako nepoužiteľného.

Galéra alebo galeja bola v širšom zmysle plachtová i veslová vojenská loď strednej veľkosti, s akými sa hlavne v staroveku a neskôr tiež v stredoveku, najmä v Stredomorí, takmer výlučne viedli vojny, v užšom zmysle druh takejto lode.
Galéry v širšom zmysle boli často poháňané trestancami (galejníci, odtiaľ názov galeje) alebo otrokmi.
Galéra v užšom zmysle sa vyvinula z byzantskej veslovej lodice galaia, ktorá patrila medzi dromóny. Bola to veľmi pohyblivá loď poháňaná veslami používaná do 18. storočia (čiastočne 19. storočia). Mala do 50 vesiel, pri každom po 2 alebo 3 mužoch. Dlhá bola až 40 m (35 m - 60 m), široká 5 m.

Francúzska galéra zo 17. storočia:

https://commons.wikimedia.org/wiki/File ... f_war.jpeg




Skôr ako sa galejníci dostali k moru, boli po odsúdení vo väzniciach. Samozrejme tomu bolo tak aj v Paríži. Skôr ako boli transportovaní k moru- museli čakať, pretože Transporty galejníkov boli iba dva krát do roka:

Galejníci predtým ako Vincent s Pauly vyjednal nové miestona ich pobyt, museli v Conciergerie čakať na odchod "reťaze" galejníkových otrokov do prístavu Marseille, ktorý sa konal len dvakrát do roka, 25. mája a 10. septembra.

"Je to veľká kobka alebo skôr priestranná pivnica, obložená veľkými dubovými trámami, ktoré sú od seba vzdialené asi tri stopy. Tieto trámy sú hrubé asi dve stopy a sú usporiadané a pripevnené k podlahe tak, že na prvý pohľad by sa dali zameniť za lavice, ale ich použitie je oveľa nepohodlnejšie. K týmto trámom sú pripevnené veľké železné reťaze dlhé jeden a pol metra a na konci týchto reťazí je golier z rovnakého kovu. Keď sa nešťastní galejní otroci dostanú do tejto kobky, musia si ľahnúť napoly tak, aby sa ich hlava opierala o trám. Potom sa im na krk nasadí golier, uzavrie sa a veľkými údermi kladiva sa prikotví ku kovadline. Keďže tieto reťaze obojkov sú od seba vzdialené dve stopy a väčšina trámov je dlhá asi štyridsať stôp, je k nim v rade pripútaných dvadsať mužov a k ostatným úmerne ich výške. "



Ako píše Marc Vigié:

"Mocne chránené vetracie otvory šetrne poskytovali odsúdencom vzduch a svetlo. Pod ich miestnosťami sa nachádzali pivnice, ktoré boli nižšie ako úroveň terénu, takže do nich neustále prenikala voda a počas povodní boli pivnice a kobky vystavené záplavám, čo si vynútilo evakuáciu väzňov".
"Samotná kobka nebola nikdy vykurovaná a slama používaná ako podstielka sa menila dvakrát mesačne, keď sa rešpektovali rozhodnutia parlamentu. Exhaláty zo žúmp, ktoré sa nikdy nečistili, zapáchali atmosféru a hrozilo, že sa vylejú, a silné letné horúčavy robili promiskuitu v tomto uzavretom a tmavom priestore ešte bolestivejšou.

Vincent s Pauly a jeho Lazaristi sa zaslúžili o lepšie podmienky pre väzňov:

https://angelique.cz/phpBB321/viewtopic ... 357#p34357

moirra píše: *

27 čer 2024, 19:28

Ibaže, napadá ma že bol koniec Februára keď sa Joffrey zrútil Antoinovi v nohách a že ho skôr musel vyliečiť v nemocnici - a že teda asi zmeškal transport ktorým odišiel Kouassi-Ba v máji a musel čakať na ten ďalší - ale to by zasa mal ranu otvorenú hodne dlho.

Máme teda prinajmenšom troch galejníkov: Nikolasa, Kouassi-Ba a Joffreya - ako nepoužiteľného.

No já jsem našla ve více zdrojích, že ten "Řetěz" galejníků odcházel v dubnu (ne v květnu) a v září. Ale možná se to někdy posunulo... Každopádně si nemyslím, že by Joffrey zmeškal transport, právě naopak to skvěle navazuje, aby mohl co nejrychleji utéct z Paříže. Koncem února zaklepe na dveře u lazaristů, měsíc se léčí aby tak tak nabral síly a v dubnu se vydává na cestu do Marseille (nepochodoval, byl na voze).
Samozřejmě Kouassi-Ba musel být v témže transportu, avšak už jsme spolu řešily, že v těch konvojích bylo mnoho odsouzenců a cesta byla dlouhá, mohli tak jít roztroušení po menších skupinkách. Takže proto Kouassi-Ba našli až v Marseille.

Nicolas je následoval o rok později. Bitka o jarmark v Saint-Germain byla, tuším, v říjnu. Tudíž ho zřejmě někdy pak chytli, poseděl si půlrok v La Tournelle a následně odešel do Marseille.

Ms_Rescator píše: *

27 čer 2024, 21:01

No já jsem našla ve více zdrojích, že ten "Řetěz" galejníků odcházel v dubnu (ne v květnu) a v září. Ale možná se to někdy posunulo... Každopádně si nemyslím, že by Joffrey zmeškal transport, právě naopak to skvěle navazuje, aby mohl co nejrychleji utéct z Paříže. Koncem února zaklepe na dveře u lazaristů, měsíc se léčí aby tak tak nabral síly a v dubnu se vydává na cestu do Marseille (nepochodoval, byl na voze).
Samozřejmě Kouassi-Ba musel být v témže transportu, avšak už jsme spolu řešily, že v těch konvojích bylo mnoho odsouzenců a cesta byla dlouhá, mohli tak jít roztroušení po menších skupinkách. Takže proto Kouassi-Ba našli až v Marseille.

Nicolas je následoval o rok později. Bitka o jarmark v Saint-Germain byla, tuším, v říjnu. Tudíž ho zřejmě někdy pak chytli, poseděl si půlrok v La Tournelle a následně odešel do Marseille.

Tak se musím lehce opravit: "Řetězy" galejníků odcházely opravdu v dubnu a září, ale tahle rutina začala až tak okolo roku 1670. Do té doby byly odvody galejníků poměrně chaotické a odsouzenci mohli čekat ve vězení i několik let. Stejně tak cesty, kterými putovaly, v té době ještě nebyly fixní. Až Colbert se rozhodl reorganizovat celý systém a dát mu řád. Trvalo to asi 10 let.

Nicméně vždycky se bralo v potaz počasí, takže např. pokud by třeba v dubnu hodně pršelo a na cestách bylo spousta bláta, počkalo by se s odchodem na lepší počasí. Ovšem jsou i zmínky o tom, že Řetězy někdy odcházely i v zimě (což ale nebylo preferováno) a to třeba ještě i v roce 1712.
Zřejmě tedy byly fixní měsíce duben a září, ale pokud to situace vyžadovala, udělaly se vyjímky.

Kouassi-Ba tedy klidně mohl odejít jindy než Joffrey. A Joffrey nemusel odejít v dubnu ale v jiný měsíc, stejně tak Nicolas.

Krátko pred presunom galér z Marseille do Toulonu bola otvorená nemocnica pre odsúdených.

Táto nemocnica vznikla v roku 1646 z iniciatívy šľachtica z Provence Gasparda de Simiane, sieur de la Coste, maltézskeho rytiera, známeho svojou zbožnosťou a dobročinnosťou, a marseillského biskupa Jeana-Baptistu Gaulta. Oslovili vojvodkyňu z Aiguillonu, neter kardinála de Richelieu, ktorá projekt financovala14. Kráľ ponúkol pozemky, na ktorých sa nachádzali štyri terceny z čias Karola VIII. a v listoch z júla 1646 sa zaviazal hradiť prevádzkové náklady tohto kráľovského trestaneckého špitála.

Nemocnica sa nachádzala v juhovýchodnom rohu prístavu, na nábreží Quai de Rive-Neuve, v blízkosti dnešného Cours Jean-Ballard. Mala 175 dvojlôžkových postelí. Jej personál tvorili lekár, chirurg, šesť lekárnikov a päť zdravotných sestier16. Vedením nemocnice boli poverení štyria správcovia. Prvými boli Henri d'Armand, pokladník Francúzska, Pierre de Bausset, pán z Roquefortu, Gaspard de Simiane de la Coste, maltézsky rytier, a Charles Moulas, esquire. Každý rok boli vymenovaní dvaja noví správcovia. Táto nemocnica bola neskôr začlenená do arzenálu vytvoreného za Colberta.


Myslím že ak Joffreya previezli do Marseille skončil jedine v tejto nemocnici, kde ako som už písala vo vlákne o Marseille boli francúzi, saracéni a galejníci - všetci spolu.

Inak toto je hodne vtipné:

Na tomto mieste od roku 1646 nachádza mimoriadne moderná nemocnica pre odsúdených, ktorá fungovala viac ako sto rokov. Plan Fourmiguier (dnes Quai de Belges) vtedy zaberala marseillská lodenica. Na nábreží Quai de Rive Neuve sa nachádzali len dva veľké rehoľné majetky s kláštormi a rozsiahlymi pozemkami: majetok kapucínov a ďalej majetok bernardínov.
Susedstvo špitála a kláštora kapucínov bolo zdrojom neustáleho napätia kvôli nepríjemnostiam, ktoré mníškam spôsobovali trestanci, ktorí neváhali preliezať cez múr kláštora. +

Nemocnica je na mapke pod názvom cour de hopital- dvor nemocnice - nemocnica mala dve krídla.

Aj keď na obrázku je nový arzenál galejí, ktorý tam v roku 1661 v takejto podobe ešte nebol, nemocnica slúžila 100 rokov takže tá tam bola stále.

Takže som ju hneď označila na obraze z roku 1666.
Celý obraz tuto:

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/ ... -_1666.PNG

Na stránke mesta Marseille som našla výborný text z ktorého som časť preložila a doplnila vysvetlenia.

https://de.martigues-tourisme.com/rive- ... afens.html

V roku 1494 sa Karol VIII. vydal do vojny proti Taliansku a v Marseille dal vybaviť šesť galér. V roku 1512 dal Ľudovít XII. postaviť šesť nových lodeníc na stavbu a opravu galér, ktorých počet sa v priebehu storočí zvyšoval. O výstavbe nového "Grand Arsenal des Galères" sa však rozhodlo až v roku 1660 v rámci urbanizácie Ľudovíta XIV. O necelých šesť rokov neskôr bol arzenál na Colbertov pokyn zmodernizovaný Nicolasom Arnoulom a odvtedy charakterizuje panorámu mesta. Mesto sa v priebehu celkovej modernizácie a prestavby rozrástlo zo 65 na 195 hektárov a dostalo nové mestské hradby. Rozšírenie mesta z roku 1666 je najväčším projektom mestského rozvoja, aký sa kedy v Provence v modernej dobe uskutočnil. Zabezpečil tiež, že sa starý prístav po prvýkrát v histórii mesta nachádzal v jeho centre. Gréci založili mesto na severnej strane prístavu. Lepšie štvrte na južnej strane prístavu boli postavené až v 17. storočí. "Veľký arzenál" sa teraz rozprestieral od ulice Rue Paradis až po dolný koniec Canebière, kde boli administratívne budovy zoskupené okolo Pavillon de l'Horloge. (Ten bol v strede prístavu)
Ostatné budovy, ako napríklad nemocnica pre odsúdených, boli zachované a začlenené do usporiadania nového arzenálu. *** V príšerných podmienkach tu bolo umiestnených približne 10 000 galejníckych otrokov. Boli pripútaní reťazami vo dne v noci a v zime ich sužoval chlad (najmä v roku 1720, keď prístav zamrzol!) a v lete horúčavy...
Našlo sa však medzi nimi aj niekoľko šťastlivcov, ktorí prevádzkovali niekoľko obchodov v okolí prístavu, zatiaľ čo iní pracovali za mizerný plat v mydlárňach na Rue Sainte a na Place aux Huiles. Službu na galejách zaviedol už Karol IX. v roku 1564. Spočiatku posádky tvorili najmä Turci, "černosi" a trestanci, ale od 17. storočia boli do služby prijímaní aj protestanti. Celý ten komplex, Arsenal des Galères, bol v podstate mestom v meste, kde galejní trestanci, poddôstojníci a dôstojníci žili v nevýslovnom zápachu, na ktorý občasné zhýralé hostiny dôstojníkov dávali zabudnúť...

*** Otec Antoine tam podľa kánonu pracoval: „Kdo vás poslal?“ Kněz vzdychl.„Vlastně jsem se to nikdy nedozvěděl. Před několika lety jsem pracoval ve vězeňské nemocnici v Marseille. Tam mě navštívil jakýsi arabský obchodník

Nuž Angelika v roku 1671 tiež počula z budovy arzenálu kde mal byt Vivonne hrať hudbu.

Stará Marseille jí nepřipadala nepřátelská. Desgrez tu nemohl být takovým pánem jako v srdci Paříže.
Už se setmělo, ale průzračné noční nebe vrhalo na město namodralý svit a člověk občas zahlédl antický sloup, hroutící se klenbu římského kostelíka, ruiny, mezi nimiž si hráli tiše jako kočky polonazí kluci. Konečně se v záhybu cesty objevil elegantní, jasně osvětlený dům. Neustále sem předjížděly fiakry a kočáry a z otevřených oken se linuly tóny louten a houslí.


tu je tá budova ktorá tam už pri príchode Angeliky v roku 1671 vskutku stála a stojí dodnes. Spredu vyzerá malá, ale tiahne sa dozadu a má veľké nádvorie. Dnes je tam ako ináč hotel.



Hore vyššie sa píše že arzenál s tiahol až od Pavillon de l'Horloge - tento pohľad nakreslil Vernet práve od toho pavilónu:

Obraz sa aj volá: L'Intérieur du port de Marseille, vu du Pavillon de l'Horloge du Parc.
Vnútro Marseillského prístavu s pohľadu od Hodinového Pavilónu.

Obraz môžete obdivovať v Louvri alebo si ho rozkliknúť tuto:

https://collections.louvre.fr/ark:/53355/cl010056359

a tuto máme ten pavilon na čísle 22 a dobre vidno v pravom rohu j nemocnicu pre galejníkov s jej dvoma krídlami a vežami:
na tomto obrázku to všetko vidíme úplne skvele a prehľadne: