Začnem teda tými galérami, Teda ja som si hneď myslela že zrejme ich cesta viedla vždy do Marseille. Ono medzičasom som totižto zistila že Marseille bolo prístavom Kráľovských galér a Touloun, rodisko pani AG zasa lodí kráľovskej flotily.
Ale je čudné že Kouassi-Ba bol už v Marseille. Citáty ešte dohľadám.
Ibaže, napadá ma že bol koniec Februára keď sa Joffrey zrútil Antoinovi v nohách a že ho skôr musel vyliečiť v nemocnici - a že teda asi zmeškal transport ktorým odišiel Kouassi-Ba v máji a musel čakať na ten ďalší - ale to by zasa mal ranu otvorenú hodne dlho.
Máme teda prinajmenšom troch galejníkov: Nikolasa, Kouassi-Ba a Joffreya - ako nepoužiteľného.
Galéra alebo galeja bola v širšom zmysle plachtová i veslová vojenská loď strednej veľkosti, s akými sa hlavne v staroveku a neskôr tiež v stredoveku, najmä v Stredomorí, takmer výlučne viedli vojny, v užšom zmysle druh takejto lode.
Galéry v širšom zmysle boli často poháňané trestancami (galejníci, odtiaľ názov galeje) alebo otrokmi.
Galéra v užšom zmysle sa vyvinula z byzantskej veslovej lodice galaia, ktorá patrila medzi dromóny. Bola to veľmi pohyblivá loď poháňaná veslami používaná do 18. storočia (čiastočne 19. storočia). Mala do 50 vesiel, pri každom po 2 alebo 3 mužoch. Dlhá bola až 40 m (35 m - 60 m), široká 5 m.
Francúzska galéra zo 17. storočia:
https://commons.wikimedia.org/wiki/File ... f_war.jpeg
Skôr ako sa galejníci dostali k moru, boli po odsúdení vo väzniciach. Samozrejme tomu bolo tak aj v Paríži. Skôr ako boli transportovaní k moru- museli čakať, pretože Transporty galejníkov boli iba dva krát do roka:
Galejníci predtým ako Vincent s Pauly vyjednal nové miestona ich pobyt, museli v Conciergerie čakať na odchod "reťaze" galejníkových otrokov do prístavu Marseille, ktorý sa konal len dvakrát do roka, 25. mája a 10. septembra.
"Je to veľká kobka alebo skôr priestranná pivnica, obložená veľkými dubovými trámami, ktoré sú od seba vzdialené asi tri stopy. Tieto trámy sú hrubé asi dve stopy a sú usporiadané a pripevnené k podlahe tak, že na prvý pohľad by sa dali zameniť za lavice, ale ich použitie je oveľa nepohodlnejšie. K týmto trámom sú pripevnené veľké železné reťaze dlhé jeden a pol metra a na konci týchto reťazí je golier z rovnakého kovu. Keď sa nešťastní galejní otroci dostanú do tejto kobky, musia si ľahnúť napoly tak, aby sa ich hlava opierala o trám. Potom sa im na krk nasadí golier, uzavrie sa a veľkými údermi kladiva sa prikotví ku kovadline. Keďže tieto reťaze obojkov sú od seba vzdialené dve stopy a väčšina trámov je dlhá asi štyridsať stôp, je k nim v rade pripútaných dvadsať mužov a k ostatným úmerne ich výške. "
Ako píše Marc Vigié:
"Mocne chránené vetracie otvory šetrne poskytovali odsúdencom vzduch a svetlo. Pod ich miestnosťami sa nachádzali pivnice, ktoré boli nižšie ako úroveň terénu, takže do nich neustále prenikala voda a počas povodní boli pivnice a kobky vystavené záplavám, čo si vynútilo evakuáciu väzňov".
"Samotná kobka nebola nikdy vykurovaná a slama používaná ako podstielka sa menila dvakrát mesačne, keď sa rešpektovali rozhodnutia parlamentu. Exhaláty zo žúmp, ktoré sa nikdy nečistili, zapáchali atmosféru a hrozilo, že sa vylejú, a silné letné horúčavy robili promiskuitu v tomto uzavretom a tmavom priestore ešte bolestivejšou.
Vincent s Pauly a jeho Lazaristi sa zaslúžili o lepšie podmienky pre väzňov:
https://angelique.cz/phpBB321/viewtopic ... 357#p34357