kedže stále vliezam a vyliezam s postele, len tak bezcielne brázdim po talianskom internete a pri tom sa mi podaril skvelý úlovok
prvý bol najlepší opis Otrokov s trhmi na stránke ortodoxných Grékov v Benátkach:
Trh s otrokmi v Kandii
Najviac prekvitajúci trh s otrokmi v Stredomorí sa nachádzal v meste Kandia na ostrove Kréta, (dnešný Heraklion) kde sa ich predali stovky denne a kde pôsobili aj kresťanskí obchodníci s ľuďmi z Malty alebo iných európskych štátov; niekedy boli kresťanskí otroci osobitnej šľachty a krásy určení do harémov tureckého sultána alebo iných osmanských hodnostárov, aj keď dôležitosť takzvaného „bieleho obchodu“ netreba preháňať a obchod s otrokmi sa týka predovšetkým mladých mužov.
Trh s otrokmi benátskej Kandie bol najdôležitejším trhom s otrokmi vo východnom Stredomorí a najväčším dodávateľom otrokov boli Turci.
V prvej polovici štrnásteho storočia Turci vtrhli hlavne do východného Egejského mora a otrokov, ktorých dodávali na Krétu, označujú benátski notári takmer všetkých za „Grékov“ (de Genus Grecorum) z maloázijského pobrežia a ostrovov Egejského mora. Samos je v listinách najčastejšie zaznamenaným ostrovom pôvodu gréckych otrokov.
Od roku 1600 sa pirátska činnosť v Egejskom mori, plnom neobývaných ostrovov a ťažko prístupných základní, stále viac zintenzívňovala. Tureckí, maltskí, španielski piráti, dokonca aj grécki konvertiti na islam, sa v tých rokoch stali terorom takmer všetkých ostrovov súostrovia. V týchto vodách však okrem pirátov pôsobili aj mstiaci sa korzári, ktorí sa mstili za utrpenie spôsobené pirátmi v mene gréckych kresťanov.
Jedným z nich bol Ioannis Giaontis z Karpathosu, ktorý sa plavil po moriach a hľadal nepriateľské pirátske plavidlá. Keď zajal pirátov, zvykol ich chytiť za vlasy a pretože to bol veľký a silný obor, zdvihol ich do vzduchu zaveseného nad morom a povedal: „Za to, čo si urobil kresťanom, si teraz zoberiem tvoju hlavu“.
Nesmieme zabúdať, že fenomén otroctva sa neobmedzoval iba na Atlantik, ale aj v našom Stredomorí sa obchod s otrokmi uskutočňoval po stáročia. Po stáročia bola navyše jednou z hlavných činností benátskych bratstiev alebo škôl aj vykupovanie otrokov a v tomto smere nebolo naše Spoločenstvo, predstavované ako bratstvo, výnimkou. (Komunita ortodoxných Grékov v Benátkach)
Presne to ako brali mladých Grékov za otrokov opisuje aj pani AG. K takým pirátom patril aj d’Escrainville:
Po chvíli k nim přistoupil markýz d’Escrainville. Byl natolik soudný, že na svou zajatkyni nepromluvil, jen se hluboce uklonil. Pak se postavil u otevřeného nakládacího otvoru, odkud visel provazový žebřík, a sledoval naloďování „zboží“.
Na ostrově panoval čilý ruch. Občas se ozval pronikavý výkřik, za ním další; pak rychle ztichly.
K Hermesu přirazil člun. Na palubu vystoupilo „zboží“ v podobě sedmnáctiletého až dvacetiletého chlapce s asi desetiletým dítětem, oba krásní jako sochy s pletí zralé broskve pod dlouhými černými kudrnatými vlasy. Měli na sobě vesty z jehněčí kůže bez rukávů, oblek pastýřů a také jejich nevinný pohled. Dítě ještě drželo v ruce rákosovou píšťalku se čtyřmi dírkami, kterou
svolávalo kozy. Ohlíželo se k ostrovu, plakalo a vztahovalo ruce. 
na moje počudovanie Benátska lóža v Kandii ešte stále stojí:
![[ img ]](https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f1/Venetian_Loggia%2C_Heraklion_02.jpg/640px-Venetian_Loggia%2C_Heraklion_02.jpg)
Druhým je diplomová práca o Kandii nášho odbobia - mohlo ma hneď napadnúť že Taliani toho budú mať najviac - veď až do pádu Kandie v roku 1669 patrila Kréta Benátkám - je tam skvele rozobrané ako to tam vyzeralo
- takže dúfam že sa snáď dožijeme kandijskeho pokračka od Dashi  
Myslím že taraz sa už pomaly dá spracovať celkom schopný článok. 
Obsah diplomovej práce:
Diplomová práca Candia v rokoch 1645-1669
Úvod 3
1) Benátsky mýtus: železné storočie a Kandijská vojna 6
2) Konflikt v medzinárodnom kontexte doby 16
3) Benátska stratégia a obranný aparát Kréty 28
3.1) Pevnosti ostrova 35
3.2) Milície 42
3.3) Flotila 47
4) Zaradenie a vyzbrojenie armády 54
5) Benátska logistika: problém vzdialenosti 67
6) Údržba a zásobovanie obliehaného mesta 79
6.1) Finančný aspekt 80
6.2) Potraviny a strelivo 99
7) Posádka Kandie: veľkosť a zloženie 111
7.1) Vzbury, choroby, dezercie 118
7.2) Život v Heraklione 129
8.) Pohľad do osmanského tábora
![[ img ]](https://1.bp.blogspot.com/-SebYucPIaNo/X93FYoPxAeI/AAAAAAAAFSM/iFb3FPX9uMswsqzY0ejvs48Y54EYbHjSwCLcBGAsYHQ/w400-h225/slavoi_crete_art.jpg)
Už sa mi dokonca podarilo nájsť vysvetlívky kde čo bolo k tej veľkej mape mesta a okolia z roku 1669 hore vyššie a tiež som našla ešte jednu mapu s označeniami kde čo bolo v Nemčine - dokonca kde presne kotvili lode aj iné miesto kde Maltézsky rytieri parkovali svoje galéry , kde stanovali von z mesta Turci, obchodné sklady na tovar v prístave pri pevnosti a ďalšie zaujímavé údaje - iba ten bazár - alias trh otrokov som ešte akosi nenašla presne kde vtedy bol. 
https://books.openedition.org/pur/docan ... /img-3.png
zaujímavé sú aj niektoré podrobnosti okolo boja o Kandiu v roku 1669 - tak napríklad Benátčania použili biologickú zbraň - hádzali po Turkoch guľe infikované morom získaným z vnútorností tých čo zomreli na mor. (  kde je smajlík opice bijúcej sa po hlave)
Ale nemyslite si že to bol nový vynález.  Toto sa Benátčania naučili od Mongolov, ktorý ich tiež takto kedysi ostreľovali na ich poslednej obchodnej stanici na hodvábnej ceste, tesne pred Mongolskom. A takto pekne Marco Polo a benátsky obchodné lode dovliekli mor, pravdepodobne pochádzajúci z Číny až do Talianska a odtiaľ do celej Európy. A nepotrebovali na to ani čínskych robotníkov, ani turistov, ani lietadlá.
Toto je dôvod prečo ma história tak baví, človek sa dozvie veci že sa nestačí čudovať.
A ešte jedna perlička: Bitky sa zúčastnil ako dobrovoľník okrem iných aj syn pani de Sevigne. Vidno že aj vtedy bola Európa jedna malá dedina. 
A myslím že tú obchodnú halu kde bol trh otrokov som už našla tiež - v každom prípade to nevyzerá iba na sklad obchodníkov, za čo je to označené na jednej z dobových máp. Je to obrovské, keď to porovnáme z ostatnými budovami, takže myslím že to bolo tam - a predsa len to bolo v prístave a nepúšťali si turkov a pirátov až priamo do mesta.
![[ img ]](https://angelique.cz/phpBB321/download/file.php?mode=view&id=867&sid=f3439b0f72d272594d5a0481b59454ca)
OPIS BATISTANU Z KNIHY:
„Myslíte, že markýz d’Escrainville popluje do Kandie?“
„Jistě, chce vás přece vystavit v batistanu.“
„Co je to batistan?“
„Tržiště, kde prodávají mimořádně cenné otroky. Ostatní vystavují na bazaru a veřejných prostranstvích. Batistan v Kandii je nejvýznamnější z celého Středomoří.“
Pak začala zpovídat Angeliku. Dostala se sem z trhu na otroky na Maltě? V jejím hlase zněla úcta.
„Je tedy čest být otrokem zajatým maltézskými rytíři?“ zeptala se Angelika ironicky.
„Jsou to nejmocnější křesťanští páni na světě,“ prohlásila Arménka a koulela tmavýma očima, „dokonce i Turci z nich mají strach a váží si jich, protože rytíři obchodují všude a jsou strašně bohatí. Víte, že batistan v Kandii patří jim? A doneslo se mi, že jedna z jejich galér kotví v přístavu a že se zúčastní dražby, na níž nás budou prodávat. (...) Slunce už zapadalo, když otroci donesli v nosítkách se staženými záclonkami tři ženy ke kandijskému batistanu. Stál na vršku. Zvenku vypadal jako obrovská čtvercová stavba v byzantském stylu s velkými tepanými mřížemi v přední části budovy. Vzhledem k hustému davu před vchodem musely zajatkyně pod dozorem eunuchů chvíli čekat vedle dalších lidí pod jakousi černou tabulí z neleštěného mramoru. Muž se snědou pletí a obrovským nosem, oblečený v dlouhém zlatem protkávaném kabátě, ale bez turbanu, psal pečlivě ve dvou jazycích: italsky a turecky.
No ja neviem - v tomto opise stál na vršku. Možno vôbec nebol v meste, ale von z mesta, a tá budova v prístave bola iba sklad tovaru ako je napísané na mape. na mape je na vršku označené miesto nad mestom ako nová Kandia.
![[ img ]](https://www.paintgallery.de/sklavenmarkt_im_orient_ba340002.jpg)
![[ img ]](https://www.tagesspiegel.de/images/800px-gerome_jean-leon_the_slave_market/24263262/2-format530.jpg) |
![[ img ]](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/3/37/Candia_%28Kreta%29_1595.jpg)
![[ img ]](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/a/a4/Carte_pour_Koules.jpg)
![[ img ]](http://parianos.ch/cms/wp-content/uploads/Heraklion1.jpg)
![[ img ]](https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/3d/Vue_du_siege_de_Candie_en_1669.jpg/800px-Vue_du_siege_de_Candie_en_1669.jpg)
![[ img ]](https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/24/Arolsen_Klebeband_02_321.jpg/568px-Arolsen_Klebeband_02_321.jpg)
Ale sultánem byl v té době Mehmed IV. (1664 - 1692).
![[ img ]](http://historic-cities.huji.ac.il/greece/iraklion/maps/beaulieu_middle17cen_candia_m.jpg)
![[ img ]](http://www.arbeitslosennetz.de/forum/images/smilies/arab.gif)
![[ img ]](http://www.sherv.net/cm/emo/smoke/smoking-hookah.gif)
![[ img ]](http://www.come-and-hear.com/editor/slave-market.jpg)
a pana Rochata ![[ img ]](http://www.citysmiley.com/smiley/celebre/turban1.gif)
![[ img ]](https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/736x/09/25/a0/0925a0fb6fcec45de06938448e0d8326.jpg)
![[ img ]](https://s-media-cache-ak0.pinimg.com/736x/97/f9/81/97f981d019e796945619fffb442012ce.jpg)
![[ img ]](https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/be/Citt%C3%A0_di_Candia_-_Francesco_Basilicata_-_1618.jpg/800px-Citt%C3%A0_di_Candia_-_Francesco_Basilicata_-_1618.jpg?20180303192434)
![[ img ]](https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c4/Atlas_Van_der_Hagen-KW1049B12_098_2-INSULA_CANDIA_olim_CRETA.jpeg/640px-Atlas_Van_der_Hagen-KW1049B12_098_2-INSULA_CANDIA_olim_CRETA.jpeg)
