Ach Tereza, toto bola krásna fikcia na neuveriteľne horúci letný deň. pekne odľahčená, svižná a vtipná.
Aaach a tie spomienky na malú Honorinu na Rescatorovej lodi...Aaaach!
Samozrejme potešilo ma že môj obľúbenec Andijos zasa raz, podobne ako v mojom Čiernom drakovi,
vstal z mŕtvych.
I keď ja som skalopevne presvedčená že Peyrac zaobchádzal so ženami úplne ináč ako jeho nehodný učeň Lauzun,
a tiež že dával prednosť kvalite pred kvantitou, pobavilo ma ako sa teraz trasie o svoje dcéry.
... dokonce se i zakoktal.
Ale zlatá perla celého programu je pre mňa toto:
Cantor k tomu suše poznamenal: „Ten palác jste, otče, postavil malý. Začíná tu být těsno.“
A v tomto má Cantor absolutnú pravdu:
„U dvora je nuda,“ konstatoval Cantor, „to v Toulouse se žije naplno.“
Kde sa hrabe dvor kráľa slnka z jeho naškrobenou etiketou a nepohodlným bývaním na zábavky
veselej južanskej spoločnosti.
PS: komu by sa nechcelo počítať, koľko má kto v ktorej fikcii rokov, pred nedávnom som sem hodila vekovú tabuľku rodiny
de Peyrac.
http://angelique.cz/phpBB321/viewtopic. ... &start=270