Vracím se k Tvému komentáři, Moirro - je vidět, jak každý z nás nosíme v hlavě něco jiného . Zatímco Ty na tajné dveře /chodby/ myslíš stále, já vůbec. Kdyby tomu tak bylo, nějak bych tuto docela zajímavou věc, tedy jak se hrabě nepozorovaně dostal z Toulouse, zakomponovala do mé první fikce nebo do Gaskoňské sázky.
A co se nosítek týká, tak jsem narazila nedávno na zajímavý článek o rekonstrukci zámku Velké Losiny, kde vystavují unikátní nosítka z konce 17.stol. Píše se v něm, že obvykle nosítka sloužila jen na překonání malých vzdáleností /100 metrů,/, např. tato nosítka z Losin byla i pro 4 muže velmi těžká.
Ono to bude tým že ja strašne veľa (a rada) čítam, hlavne historicky dôveryhodné zdroje tj. pamäti ľudí ktorí vtedy žili, a s tajnými chodbami sa stretávam neustále. Ako som už spomínala v jednej z mojich fikcií, aj historická vznešená slečna zvykla chodiť do paláca ktorý kúpila Lauzunovi tajnou chodbou - a to je iba jeden z mnohých príkladov. Preto ich mám v hlave.
Ibaže ma teraz napadlo, tak ako som ja ten palác v Toulouse umiestnila, že zrejme aj stačilo výjsť zadnými dvierkami zo záhrad.
On to mohol obocválať, kým Angeliku by niesli bočnými uličkami mesta až k bráne svätého Michala.
šípka na pravej strane a malé srdiečko ukazuje smer kade museli z Angelikou vychádzať, pretože letohrádok bol von z mesta, na predmestí, a bol za zákrutou podľa opisu z knihy - čiže na predmestí Svätého Michala
vľavo od paláca vidíme vežičku katedrály St.Sernin Arcibiskupa Toulouského
Sorry Tereza ... ha ha .. už zasa dlhočizná odpoveď
... Nuž čo to som typická ja
Aj na učenie som vždy mala vizuálnu pamäť - kde som si naučené priraďovala k obrazom. Mne keď pracuje fantázia pri písaní fikcií, tak sa mi v hlave vždy poskladá niečo z podkladov čo som čítala. ja už dávno mám fixnú predstavu ako palác jeho záhrady vyzeral a kde bol umiestnený. Dôvod prečo práve tam je prozaický: Nemôžeme kvôli nemu zbúrať inú historickú budovu v meste - čiže ho bolo praktické postaviť niekde kde nič nestálo a posunúť mestské múry.
Inak je rozkošné že Toulouse 17 storočia malo tvar srdiečka.
Schválne idem to hodiť do mapy, aká vzdialenosť bola po mestskú bránu, pretože letohrádok bol ako vieme von z mesta, na predmestí.
Prečo bola v Paríži hromada tajných chodieb, ešte vysvetlím neskoršie v inom vlákne. Pre mňa je čítanie historických análov napínavejšie ako detektívka. Plus že historické súvislosti hlavne zo 17 storočia dodnes ovplyvňujú politické aj ekonomické dianie vo svete.
Čo sa nosítiek týka, boli rôzne druhy, v Paríži sa v nich nechali nosiť po celom starom meste, zrejme aj preto že mesto už v 17 storočí poznalo parádne zácpy, a kočom sa nedá tak dobre obísť prekážku ako s nosítkami. Ale zrejme boli z rôznych materialov. Mala by som si ísť poriadne pozrieť tie čo vystavujú vo Viedni.