ďakujem, Moirra!
Mám dovolenku, otvorím si web a hneď mám čo čítať
Čakala som síce skôr ďalšiu kapitolu tvojej fanfiction, ale ani toto nie je zlé
Takže som si spravila kávu a vybrala sa do Toulouse. A KONEČNE som sa dostala k popisu grófových izieb - v ostatných príbehoch od ďalších angelikoložiek sa už viackrát spomínala ako "modrá izba", dokonca si pamätám aj niečo ako strop nad posteľou pomaľovaný nie práve kresťanskými výjavmi
Ale teraz som mala z jeho apartmánov veľmi príjemný pocit - myslím, že aj Jeanne to takto zamýšľala. Exotika a zároveň relax, to je to, čo Jeanne opisovala a ja som to naozaj takto cítila.
Keď sa Joffrey dostal do svojich izieb a Angelika ho počula krívať, ohromila ma veta, že "to možno naschvál preháňal". Áno, občas to tak robil, svoju tvár a jazvy naschvál vystavoval na svetlo, aby svojich spoločníkov (hlavne tých, ktorí ho videli prvýkrát) šokoval, ale s krívaním ma to nikdy nenapadlo... Iba keď sa išiel biť s Germontazom, tak svoju chromú chôdzu zdôrazňoval (na oklamanie nepriateľa).
Zvyšok kapitoly neviem, či mám hodnotiť alebo nie. Celá fikcia je v podstate odchýlka od kánonu, a tak to asi aj treba brať. Narážam na to, že keď v knihách čítame charakteristiku Angelikinho erotického správania v začiatkoch jej ľúbostného života, viackrát sa stretneme s vetami typu: bola veľmi mladá a plachá, Joffrey si musel veľmi pozorne všímať jej reakcie, aby si ju naklonil, nevystrašil ju, mala viac-menej odpor k určitým veciam (ako dievča z vidieka vedela, čo sa deje v manželskej posteli a pripadalo jej to triviálne až nechutné - AG to nepopisuje presne takto, ale keď sa dostanem k prvému dielu, dám sem presnú citáciu), ale že Joffrey ju vedel zbaviť týchto zábran a potom si už milovanie vedela užiť. Až ju desila nenásytnosť vlastného tela. Ale určite nie počas prvých dní svojho erotického prebudenia... Gróf to samozrejme ako skúsený muž musel vedieť, takže experimenty so zrkadlom si musel nechať na neskôr
Napriek mojej kritike, určite si prosím ďalšie kapitoly. Číta sa to dobre, je to dobre napísané. O časoch ich "prvého manželstva", ako som si to pre seba nazvala, nie je v knihách až tak veľa. Našťastie máme šikovné autorky, ktoré nám doplnia, čo sa asi tak mohlo diať a ja tieto príbehy milujem.
A keďže AG bola na manželstvo v Toulouse skúpa a niekedy nám len "podhodila kosti", máme tu široké pole pôsobnosti a môžeme sa "vydovádět". Ja mám v hlavne napríklad nápad, ako mohol vyzerať ich druhý deň Školy lásky, ale potrebovala by som niekoho, kto by to dal na papier, aby to malo hlavu a pätu, a dalo sa to prezentovať publiku.
Alebo čo si myslel gróf, keď prvýkrát uvidel svoju mladučkú ženu, jojój, toho by bolo