Tak toto ma nesmierne potešilo!

Pani Carrérová ako manželská poradkyňa je skvelý nápad: napokon, Abigail asi skutočne niektorá z hugenotiek musela pripraviť na to, ako to v manželstve chodí. Síce vo svojom veku už určite mnohé vedela a videla, ale predpokladám, že to bola tradícia pri každej žene vstupujúcej do manželstva prvýkrát.
Páči sa mi, že si v príbehu použila viacero kontrastov. Prvý: pani Carrérovú poznáme viac-menej ako dobrú, pracovitú ženu, oddanú matku. Tu sa zrazu ukazuje, že pod rúškom manželskej a náboženskej poddajnosti sa skrýva silná a rázna žena, ktorá si o živote nerobí žiadne ilúzie a ani nikomu nehodlá maľovať manželstvo ružovou farbou. Ona asi naozaj musela byť otrlá, statočná žena: pri jedenástich deťoch a neveľmi praktickom manželovi – advokátovi (teda aspoň taký sa mi javí podľa jeho správania a jej reakcií počas vzbury na lodi Gouldsboro) ale nemala na výber...
Druhý kontrast spočíva v radách, ktoré Abigail ten deň dostala: v mojom prevedení romantické a láskavé na vyžiadanie od Angeliky, v Tvojom príbehu nevyžiadané brutálne realistické od pani Carrérovej. Pani hugenotka sa s s ničím nepára, ako hovoríme my Slováci, a pekne-krásne Abigail naloží. A do toho ešte príde aj majster Berne... No chúďa nevesta, chcem vidieť, čo sa jej bude diať v hlave, keď bude zaspávať. Nerozmyslí si to ešte so sobášom?
Ďakujem za úžasný, vtipný (schválne, alebo to tak vyšlo?), skvelo napísaný príbeh pretkaný náboženským pohľadom na život (aj s citátmi z Biblie).

Kiežby som ja vedela takto tvoriť a vyrozprávať svoje fanfikcie!
Bude aj pokračovanie s Bernom?
PS: teším sa na všetko, čo výjde z tvojho pera.
