Bej Soliman Bachtiari, vyslanec perského šacha

Bachtiari Bej bol cekom určite nezabudnutelná postava z filmu aj z knihy.

Po smrti Filipa Cobert aj Savary v podstate prosia Angeliku o jednu a tú istú vec:

Citovat:

Dopis pana Colberta byl o něčem úplně jiném. Nechával stranou dvorské pomluvy, s nimiž neměl nic společného, a žádal paní du Plessis, aby se co nejrychleji vrátila do Paříže a vzala si na starost jednu záležitost týkající se hedvábí, kterou může vyřešit jen ona. Angelika dva dny váhala a teprve pak mu odpověděla, čímž se stalo, že stačila obdržet další dopis, doručený veřejným dostavníkem.
Byl od starého lékárníka mistra Savaryho.
„Bej Soliman Bachtiari, vyslanec perského šacha, je před branami Paříže,“ psal. „A Vy tu nejste. A nesmírně cenná minerální mumie, kterou veze jako dar, se možná někam odloží jako bezcenná věc a Vy pro mne nezachráníte ani kapku. A to jste mi slíbila pomoc, Vy jedna zrádkyně!
Jedinečná příležitost mého života je ztracena. Věda podvedena, budoucnost vydaná všanc zmaru…“
Dva dlouhé listy, pokryté drobným pečlivým písmem, obsahovaly ještě mnoho dalších
proseb a výčitek. Když Angelika dočetla, usoudila, že nemůže udělat nic jiného než se vrátit do Paříže.

Ja som sa vždy celkom mýlne nazdávala že sa pani AG inšpirovala buď návštevou siamského veľvyslanca v roku 1686 alebo návštevou perzského veľvyslanca v roku 1715. Aké bolo moje prekvapenie keď som zistila že tak to veru nieje. I keď títo dvaja páni snáď poskytli menšiu inšpiráciu, hlavná inšpirácia bol celkom niekto iný.

Návšteva Perzského veľvyslanca 1715:



LINK: https://en.wikipedia.org/wiki/Persian_e ... _Louis_XIV

Návšteva Siamského veľvyslanca v roku 1686:



https://en.wikipedia.org/wiki/Siamese_e ... nce_(1686)

Tak dámy a predstavujem vám pána ktorý sa pani Golonovej stal modelom na knižného veľvyslanca:

Suleiman Aga alias Soleiman Agha bol veľvyslancom Osmanskej ríše vo francúzskom kráľovstve v roku 1669. Suleiman navštívil Versailles, ale mal na sebe iba vlnený kabát a odmietol sa pokloniť kráľovi Ľudovítovi XIV. ktorý ho za tento prečin okamžite vykázal do Paríža, ďaleko od Versailles.

V Paríži sa Suleiman našiel dom ktorý pretvoril na prekrásny orientálny palác. Práve o ňom sa totižto tvrdí že do parížskej spoločnosti priniesol pitie kávy. Čašníci boli oblečení v osmanskom štýle, čím vyvolali nadšené reakcie, čím začali piť kávu. Suleiman pozýval do svojho domu húfy vyberaných hosťov, ale hlavne ženy. Stalo sa doslova módou chodiť na extravagantné „kávové obrady“, ktoré sa čoskoro napodobňovali v celej parížskej vysokej spoločnosti.

Suleimanove aktivity v Paríži boli nepochybne spúšťačom popularity orientalizmu v ranom modernom Francúzsku, v ktorom sa stali veľmi populárna turecká móda, ako sú turbany a kaftany a orientálne dekorácie, ako sú koberce a vankúše. Prvý francúzsky obchod s kávou, Café Procope, sa otvoril v roku 1689, iba 17 rokov po slávnej Suleimanovej návšteve.

Prečo som napísala že bol aj nebol veľvyslancom Osmanskej ríše ? Lebo to všetko bolo neuveriteľne diplomaticky zamotané. O tom napíšem viac v pokračovaní.



https://fr.wikipedia.org/wiki/Soliman_Aga

Jeho Excelence se zatvářila naprosto samozřejmě. Znovu přešla na perštinu a objednala lehkou svačinu. Vzápětí přiběhli sluhové a nesli tepané stříbrné podnosy. Do malých křišťálových šálků nalévali kouřící, zvláštně vonící nápoj, černý jako smola.
„Copak to je?“ zeptala se Angelika trochu nejisté, dřív než donesla šálek k ústům.
Pan de Saint-Amon vypil obsah šálku jedním douškem, znechuceně se zašklebil a odpověděl:
„Káva. Tak se tomu myslím říká. Už víc jak deset dní jsem nucen polykat tu nechutnost v
naději, že má zdvořilost nepřijde nazmar, že Bachtiari bej konečně usedne do kočáru a odjede do Versailles. Ale spíš riskuju, že onemocním, než že dosáhnu cíle.“
Když teď Angelika věděla, že Peršan rozumí francouzsky, byla poněkud zmatená. Bej ovšem nehnul ani brvou. Mlčky ji upozorňoval na broušené křišťálové číše a zvláštní džbánky nádherné lazuritové barvy s jakoby popraskaným povrchem.

kam sa hrabú filmy v Telke a priblblé seriály?

ako som vždy hovorila, život píše tie najšialenejšie, najzamotanejšie príbehy:

Pri prekladu tohto textu som si spomenula na dialógy z Borderiovho filmu, kde myslím desgrez alebo kto Sant Amonovi vraví že prejavil kolosálnu neschopnosť.

Nuž aj túto vec si pani AG nevycucala z prsta, ale inšpirovala sa tým, že kráľov oficiálny prekladateľ z tureckého jazyka sa napokon priznal že rozprávaný jazyk nepreloží, pretože sa doteraz zaoberal iba prekladmi písaných textov pri ktorých používa slovník. Horšie ako google translate!

No tuto je časť príbehu ktorý som stihla doteraz preložiť:

V roku 1669 prechádzajú tieto správy krízou: Veľký Turk, sultán Osmanskej ríše Mehmed IV, prepustil a uväznil francúzskeho veľvyslanca, čím prerušil všetky diplomatické vzťahy. Preto si kráľ s úľavou vypočuje správy o príchode Solimana Agu, ktorého považuje za vyslanca sultána. Je to veľká udalosť, pretože je to prvýkrát, čo veľvyslanec Osmanskej ríše meria cestu do Európy, aby navštívil zvrchovaného panovníka. Francúzsky kráľ má v úmysle využiť túto udalosť ako príležitosť na to, aby sa ultimatívne stala demonštráciou bohatstva a moci jeho kráľovstva.

Soliman Aga prišiel do Paríža v júli 1669. Po zotavení z cesty sa diplomat rýchlo udomácnil v Paríži a preukáže aj veľkú pohostinnosť. Vo svojom dome organizuje luxusné recepcie, aby propagoval nápoj, ktorý Francúzi na rozdiel od Talianov neocenili: káva. Parížania lační po exotike a oslnení všetkým čo súviselo s Orientom, sa začali húfne hrnúť do jeho dverí. Nikto si nechcel dať ujsť tieto veľkolepé stretnutia. Soliman Aga sa svojej úlohy uchopil bravúrne a víta svojich hostí na scéne hodnej arabských nocí: jeho sluhovia, oblečení v turbanoch a osmanskej orientálnej móde, prinášajú z veľkou pompou slávny nápoj podávaný s cukrom a obradne ho nalievajú do jemných pohárov z Čínskeho porcelánu.

Medzitým Louis XIV, ktorý žije vo Versailles, z diaľky počúva úžasné príbehy svojich poddaných. Po veľkom oneskorení v prijatí tureckého vyslanca sa rozhodol, motivovaný hlavne zvedavosťou, privítať ho osobne.
Soliman Aga sa zjavil na dvore Kráľa Slnko 1. novembra 1669. Skalopevne presvedčený že rokuje s veľvyslancom Veľkého Tureckého panovníka osobne, zorganizoval Louis XIV v zámockých záhradách skvelú párty a urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby zapôsobil na svojho hosťa. Král samotný sedel na striebornom tróne, ktorý bol pokrytý diamantmi, ktorý sa na svetle ligotal tak, až sa zdalo že je panovník obklopený svetlom. Jeho hlava bola pokrytá klobúkom zdobeným „kyticou nádherného peria“ Dvorania samozrejme urobili to isté , obliekli si svoje najnádhernejšie oblečenie.

Nádhera tejto recepcie však neprináša očakávaný účinok: Soliman Aga bol prekvapený, keď uvidel pompu francúzskeho panovníka, ktorý si dal námahu s toľko slávnosti pre jednoduchého veľvyslanca, takže najskôr úplne zabudol prejaviť obdiv a úctu voči kráľovi. Prišlo to však ešte horšie: Pomyslel si že ide o provokáciu a že česť ktorá mu bola poskytnutá je iba výsmechom. Takže sa rozhodne predstierať, že vôbec nevidí tú pompu a nádheru vôkol seba. Jednoducho povedané: Na jeho vkus ho prijali až podozrivo príliš dobre.

„Všetko, čo bolo pripravené zasiahnuť oči veľvyslanca, ich nezasiahlo. Všimli sme si, že smutne odišiel, že nedostal všetko, čo požadoval. Vzal si jednoducho do hlavy, že všetky tieto vynikajúce veci boli vystavené na obdiv len preto, aby vzdorovali nádhere Osmanskej ríše. Pomyslel si že jediné ako by sa skutočne mohol pomstiť bude jednoducho tým, že sa na to všetko odmietne dívať. To isté rozkázal aj jeho sluhom, ktorým pod hrozbou najhorších trestov bolo zakázané pozerať sa na čokoľvek. "

Takéto chovanie kráľa poriadne zranilo v jeho pýche. Okrem toho Chevalier d'Arvieux, ktorý mal zastávať úrad tlmočníka kráľa, pri opakovanom prečítaní listu od Veľkého Vezíra Otomanskej ríše zistil, že slovo „Elchi“ čo znamená „veľvyslanec“ tam vôbec nie je a že Soliman Aga je iba členom sprievodu sultána vyslaného na prieskumnú misiu po Európe. Všetka vynaložená námaha na pompéznu uvítaciu recepciu teda vyšla na zmar a bola v skutku zbytočná a v podstate veľmi smiešna.

Rytina návštevy u dvora: