V čase keď bol Joffrey v roku 1657 v Paríži Ninon ešte nebývala v Rue Tournelles ale na ulici Rue du Richellieu.
Ak si vezmeme historickú časovú osu slávnej kurtizány, a podľa knihy predpokladáme že Joffrey odišiel do Paríža na jaro v roku 1657 - tak nám to pri troche šťastia vychádza tak, že ju akurát prepustili s kláštora a ona sa akurát sťahovala.
Ulica
Rue Richellieu existuje do dnes a Ninon bývala na čísle 66. Ten byt jej poda mojich rozsiahlych rešerší zaobstaral jej milenec markíz de Villarceaux - mnohé z vás ho poznajú práve z filmu Kráľová Alej o ktorom tiež najdete viacej tu na fóre.
Ninon v roku 1656 na príkaz kráľovnej zavreli do kláštora. najskôr v Paríži
Písal sa marec 1656 keď vo veku 36 rokov bola Ninon de Lenclos zatknutá a na príkaz kráľovnej poslaná do kláštora Madelonnettes sídliaceho priamo v Paríži. Tento kláštor bol nezvyčajný tým, že to bolo akési väzenie pre bývalé kurtizány a prostitútky. Madelonky z pôvodného veľkorysého zhromažďovania hriešnikov, ktorí si slobodne zvolili cestu vykúpenia, postupne krok po kroku prešli k tradičnejšiemu zriadeniu. Zariadeniu v ktorom každú ženu alebo dievča podozrivé z nevhodného správania uväznili na príkaz kráľa, sudcov alebo jednoducho na žiadosť ich rodín. Pravidlá boli veľmi prísne. Krásna kurtizána tam však nezostala dlho, taký silný bol tlak jej milencov, ktorí sa zhromaždili okolo kláštora a žiadali jej prepustenie. Mnohí z nich pochádzali z bohatých rodín, ktoré im vyplácali vysoké dôchodky a kláštor si s nimi nevedel poradiť. Bolo to do slova a do písmena ako vojenské obliehanie.
Madelonnettes:
https://en.wikipedia.org/wiki/Madelonnettes_Convent
Ninon preto bola prevezená do kláštora v Lagny, kde aby s vyhli obliehaniu ako v Paríži, aspoň teda mohla prijímať návštevy. A že ich bolo hojne, to sa rozumie. Dvere na jej kláštornom byte, nazvime to tak pretože na celu sa to v žiadnom prípade nepodobalo, sa tam jednostaj otvárali zatvárali. Tam ju navštívila švédska kráľovná Kristína, ktorá už veľa o nej počula a bolo jej veľkým želaním zoznámiť sa s ňou osobne. Obe ženy boli voľnomyšlienkarky a preto si od prvej chvíle výborne rozumeli. Napokon nadviazali skutočné priateľstvo. Bývalá švédska kráľovná, ktorá dala slobode prednosť ped korunou, sa za svoju priateľku osobne prihovorila mladého francúzskeho kráľa. tento potom na jaro roku 1657 napriek urazeným protestom matky kráľovny rozhodol o jej prepustení.
Vzťah s Markízom de Villarceaux
louis de mornay.gif (1.91 MiB) Zobrazeno 160 x
Ninon, ktorá dovtedy nevydržala z jedným milencom viac ako 3 mesiace, čo vlastne bolo u nej pravidlom, sa bezhlavo zamilovala.
„Stálosť“ jej vzťahu s Villarceauxom nebola v kruhu libertinov okolo Ninon chválená. Jej blízky priateľ Charles de Marguetel de Saint-Denis, seigneur de Saint-Evremond (asi 1614-1703), dokonca poznamenal, že lesk jej očí a úst bol vždy priamo úmerný počtu jej milencov. Zmyselná Ninon totiž nemohla byť dlho uspokojená jedným mužom. Preto sa v roku 1655, obklopená krúžkom mladých, obdivujúcich ju šľachticov, sa opäť dala dokopy s Miossensom, čím vo Villarceauxovi vyvolala šialený záchvat žiarlivosti. A v marci 1656 už došla na svoju hranicu s Ninoniným správaním aj kráľovská trpezlivosť.
Napokon prehrala v tejto dvojitej hre, ktorou sa snažila zachovať si svoju zdanlivo neporušitelnú fasádu
Ako verejnú uražku všeobecne platnej morálky ju na príkaz kráľovnej matky, ktorú už dávnejšie pohoršovala Ninonina otvorená bezbožnosť a zhýralosť, zavreli do Madelonnettes, a to všetko pod blízkym dohľadom Louvru.
Prostitúcia, ktorej hlavnou príčinou bola zrejme nezamestnanosť žien, bola v tom čase v Paríži a v provinciách veľmi rozšírená a je známe, že mnohí Versaellskí aristokrati navštevovali verejné domy hlavného mesta. Teoreticky bola zakázaná zákonom už v roku 1560 kvôli šíreniu syfilisu a všeobecnej starostlivosti o zdravie a hygienu, ale napriek tomu bola široko tolerovaná. V skutočnosti mal buržoázny kronikár Louis-Sébastien Mercier do roku 1780 napočítať len v Paríži 30 000 obyčajných diev a 10 000 luxusných prostitútok. Napriek tomu sa počas vlády Ľudovíta XIV. legislatíva stávala čoraz represívnejšou a prostitútky boli považované len za jednu z kategórií deviantov v rámci celkového systému sociálnej kontroly typického pre túto dobu zvanú aj ancien régime.
Dôležité je, že vykonávaním platných nariadení bol poverený generálny policajný poručík v Paríži. V zriedkavých prípadoch boli prostitútky deportované do kolónií a vo väčšine prípadov boli odovzdané do jednej z celého radu viac či menej trestných inštitúcií určených na nápravu ich životného štýlu.
Madelonnettes na ulici des Fontaines na severe Marais bola takouto inštitúciou. Odovzdať tam Ninon znamenalo zaobchádzať s ňou ako s obyčajnou prostitútkou a žiadať od nej pokánie. Našťastie po krátkom pobyte v prísnom režime mníšok Ninonini priatelia na dvore - opozícia voči moralizujúcej strane tzv. dévotov - dosiahli jej preloženie do kláštora v Lagny, kde boli podmienky o niečo menej tvrdé. Lagny sa nachádzalo na rieke Marne, 30 km od Paríža, a bolo to starobylé opátstvo založené v roku 644 benediktínskym rádom, ktorý od roku 1641 patril rádu svätého Maurícia. O živote Ninon sa vie len málo, okrem toho, že čoskoro dostala povolenie prijímať návštevníkov, z ktorých najznámejšia bola švédska kráľovná Kristína , ktorá si počas svojho pobytu v Paríži dala za cieľ vyhľadať slávnu kurtizánu.
---------------------------------------------------
Toto je zámok na ktorom žila Ninon z jej milencom, je tam galéria fotografií:
https://www.valdoise-tourisme.com/fiche ... llarceaux/
Ninon trávila hodne času nielen na žámku jej milenca ale aj na nedalekom sídle jeho sčítaného priateľa vo VEXIN. Vždy keď sa Villarceauxová manželka rozhodla že sa z Paríža vyberie na ich sídlo vypukol poplach a všetko sa sťahovalo k s Valliquiervillovi do Vexin. Často trávila Ninon celé hodiny, ba i dni a týždne čakaním na svojho milenca. Niekedy bývali spolu na chvíľu aj v Paríži, kde jej kúpil byt v ulici Rue Richellieu na čísle 66. A sebe hneď naproti aby Ninon mohol neustále sledovať.
https://fr.wikipedia.org/wiki/Louis_de_Mornay