Mazarin sa ešte prd smrťou postaral aby za účelom upevnenia vzťahov medzi Francúzskom a Anglickom prebehli zásnuby Monsieura kráľovho brata a tejto mladej sestry kráľa Karola II.
Tu ju máme z obrazom Monsieura v rukách. Chcela nechcela, stala sa súčasťou politickej šachovnice a musela hrať zamilovanú. Televízor ešte neexistoval tak sa robila obrazová propaganda.
![[ img ]](https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/5c/Mathieu%2C_Antoine_-_Henriette_of_England_holding_a_portrait_of_her_husband_-_Versailles.jpg/456px-Mathieu%2C_Antoine_-_Henriette_of_England_holding_a_portrait_of_her_husband_-_Versailles.jpg?20180512214046)
-------------------------------------------------------------
Henrietta Anglická krátka biografia:
Minette, ako ju volali v rodinnom kruhu, si vytvorila hlboký a lojálny vzťah so svojím starším bratom Karolom II. Ako najmladšia sestra kráľa bez kráľovstva mala obmedzené možnosti vydať sa, ale tento nedostatok si vynahradila hlbokým vzdelaním. Po obnovení Karolovej kráľovskej moci v roku 1660 sa Henrieta Anna Stuartovna predsa len stala "dobrou partiou" a 31. marca 1661 sa vydala za svojho bratranca Filipa Francúzskeho, vojvodu Orleánskeho, pána, brata francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV.
Filip I. Bourbonský mal sotva utajovaný homosexuálny vzťah s Filipom Lotrinským, Chevalierom de Lorraine, a dohodnutý sobáš bol z jeho strany neželaný. Mali spolu šesť detí, ale len dve z nich sa dožili dospelosti. Pod nátlakom Ľudovíta XIV, ktorý dúfal, že získa politické ústupky od anglického kráľovského dvora, bol Filip Lotrinský (Rytier Lorraine, milenec Monsieura kráľovho brata) nakoniec nútený opustiť dvor Filipa Orleánskeho v Palais Royal a odišiel do exilu v Ríme. Henrieta sa zaslúžila o jeho vyhostenie.
Rokovania o Doverskej mierovej zmluve
Keď Henrieta Anna už nemohla ďalej znášať verejné poníženie a manželstvo bez lásky s manželom, odcestovala v roku 1670 na dvor svojho brata Karola II. do Anglicka. Ako jeho poradkyňa zohrala kľúčovú úlohu pri tajných rokovaniach o Doverskej zmluve. Kráľ Slnko jej práve preto splnil želanie aby poslal Loraineho do vyhnanstva. Po rokovaniach v Doveri sa vrátila k Filipovi na hrad Saint-Cloud, kde o niekoľko dní neskôr nečakane a vo veľkých bolestiach zomrela. Stalo sa tak v priebehu niekoľkých hodín po silnom záchvate horúčky a vypití ľadovej čakankovej vody, ktorá vraj mala antipyretický účinok.
Zdravila napravo nalevo, prohodila s každým slovíčko. Mluvilo se ještě o velkolepé cestě do Flander, odkud Madame odjížděla do Anglie na návštěvu ke svému bratrovi Karlu II. Někteří zlí jazykové se tázali, jak to, že tam Angelika nebyla. Také se říkalo, že se Madame brzy vrátí a že její jednání je na dobré cestě.
Rytina: Rokovanie o Doverskej zmluve.
![[ img ]](https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/07/Henriette_d%27Angleterre_negociant_avec_son_fr%C3%A8re_Charles_II_en_1670.jpg/434px-Henriette_d%27Angleterre_negociant_avec_son_fr%C3%A8re_Charles_II_en_1670.jpg?20160410191943)
Hrozné podozrenie:
Kvôli bezradnosti lekárov sa rýchlo rozšírili fámy, že Filip svoju manželku otrávil alebo že v tom mal prsty kavalier de Lorraine.
Keďže spojenectvo s Anglickom bolo ohrozené, večer v deň jej smrti bola nariadená pitva, ktorú vykonal tucet francúzskych lekárov za prítomnosti anglického veľvyslanca a niekoľkých anglických lekárov. Tá odhalila koliku. Kolovali však fámy, že lekári boli podplatení, pretože pred smrťou Henriety Anny Stuartovej jej bol skutočne podaný jed, pravdepodobne na príkaz Chevaliera de Lorraine. Súčasné správy pripúšťajú, že samotná Henrieta bola presvedčená, že bola otrávená, ale sú zdržanlivé, pokiaľ ide o to, či toto podozrenie bolo skutočne opodstatnené.
Teória o vražde jedom
Teória o vražde bola písomne vyjadrená až oveľa neskôr, v roku 1716 v liste Henriettinej nástupkyne, Filipovej druhej manželky Liselotty Falckej, a od vojvodu de Saint-Simon v jeho pamätiach. Prvý z nich sa odvolával na vyhlásenie komorníka de chambre, že Lorraine poslal jed prostredníctvom posla menom Morell markízovi d'Effiat, ďalšiemu Filipovmu obľúbencovi, ktorý ráno vybral zo skrine madaminu misku na pitie a vytrel ju kúskom papiera, čo tento sluha tvrdil, že si všimol. Saint-Simon sa odvolával na generálneho prokurátora Jolyho de Fleuryho, ktorý mu mnoho rokov po udalostiach povedal, že madamin správca de Purnon sa mu priznal, že Lorraine poslal jed dvoranom d'Effiatovi a de Beuvronovi. Samotný Purnon sa k tomu dokonca osobne priznal kráľovi počas výsluchu, ale na otázku, či v tom mal prsty jeho brat, odpovedal, že ho zámerne neinformovali, čo kráľa upokojilo. Krátko po svadbe Ľudovít XIV. ubezpečil aj Liselottu Falckú, že by jej nikdy nedal svojho brata za manžela, keby bol schopný takéhoto zločinu; Liselotta tiež vždy predpokladala manželovu nevinu. Ďalšie vyšetrovanie príčiny smrti a možných páchateľov sa však potom neuskutočnilo.
Nanešťastie pre palatínsku Liselottu sa kavalier de Lorraine mohol čoskoro vrátiť na Filipov dvor, pretože kráľ ho mal v rukách - aj s peňažnými platbami - a tak vykonával kontrolu nad svojím bratom, ktorý slepo poslúchal svoju milenku.
Oráciu na pohrebe Henriety predniesol uznávaný a obľúbený kazateľ z kazateľnice Jacques Bénigne Bossuet.
Po vymretí Stuartovcov v priamej mužskej línii v roku 1807 Henrietini potomkovia prostredníctvom jej dcéry Anny Márie boli jakobínmi považovaní za jakobitských uchádzačov o trón.
Angelika bola prítomná pri smrti Hernrietty 30 júna 1670 v Saint Cloud:
Najednou se v ohybu aleje objevilo letní sídlo pana d’Orléans s osvětlenými okny, za nimiž se míhaly stíny. Před vchodem stálo mnoho kočárů. Vrata byla dokořán otevřená. Skutečně se něco dělo, rozhodně to však nevypadalo na nějakou slavnost.
Roztřásla se, vyskočila z kočáru a běžela ke vchodu. Nepřispěchal žádný sluha, aby jí vzal plášť a zeptal se, co tu chce v tuhle hodinu. Hala však byla plná lidí, kteří s vyděšenými tvářemi přecházeli sem tam a polohlasně rozmlouvali. Angelika zahlédla paní de Gordon-Huntley.
„Co se tu děje?“ zavolala na ni.
Skotka nepřítomně mávla rukou.
„Madame umírá,“ odpověděla a zmizela za závěsem.
Angelika chytila za paži nějakého sluhu.
„Madame umírá? To není možné! Ještě včera byla úplně zdravá. Viděla jsem ji tančit ve Versailles.“
„Bohužel. Ještě dnes ve čtyři hodiny se Její Výsost smála a vesele se bavila. Jenže pak vypila šálek čekankového odvaru á okamžitě se jí udělalo špatně.“
![[ img ]](https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e4/La_mort_de_Madame_par_Auguste_Vinchon.jpg/709px-La_mort_de_Madame_par_Auguste_Vinchon.jpg?20180202135835)
Ten posledný obraz sa nachádza v múzeu v Saint Cloud, kam sme nestihli ísť keď sme boli v parku Saint Cloud na tých fontánach. 
) že ona nechce byť ďalšou obeťou Monsierových diabolských priateľov. 
Niečo sa mi marí, ale vyfučalo mi to z hlavy.
Přesně tak, Desgrez zatýkal Henriettina zpovědníka Cosnaca. Tuším, že o tom sám mluví s Angelikou v díle Angelika a král, že mu to nebylo moc po chuti. Což by odpovídalo i tomu, jak v dalších letech musel zatýkat Hugenoty či takovou mne Guyon.
. Kovaříka jsme naproti tomu dokonce chtěly zvát i na nějaký náš sraz