film som si pozrela:
ak sa na film pozerám ako na samostatný nový príbeh lásky medzi dvoma ľuďmi s veľkým vekovým rozdielom (lebo nech sa snažím akokoľvek, a Lanvin má charizmu a na 60tnika zachovalé telo, prešedivelá brada a parochňa mi nedovolia ani pri najlepšej fantázii z neho urobiť 30 ročného muža), ktorá sa tragicky skončila pre intrigy tak to beriem,
ak sa na to mám pozrieť ako spracovanie románu AG tak sa s tým neviem stotožniť a darmo hľadám podobu s románom s veľkým R,
Joffrey, nadpriemerne inteligentný, na svoju dobu veľmi vzdelaný, výnimočný muž - ako dovolí, aby sa mu po zámku v jeho knižnici plnej "kacírskych" kníh premával arcibiskup?
aby si do svojho dolu priviedol celý dvor na čele s kráľom ?
a hlavne som mala pocit, akoby mal zo svojej ženy strach, nie ona z neho... v scéne, keď Angelika príde za ním a pohladí ho po tvári, on sa mimovoľne odtiahne, akoby sa bál? alebo si nebol istý??
scéna zo školy lásky??
však sa to podobalo na orgie a na hony ďaleko od podstaty školy lásky, ktorú v románe popisuje pani AG
nepôsobil na mňa dojmom, žeby sa odlišoval od iných, to čo ho robilo výnimočným,
Angelika - vtipná so zmyslom pre humor, jemne ironická, vo filme mi skôr pripadala ako panovačná a pokiaľ mala podľa scenára vyjadrovať svoje pocity očami, tak to zvládla dokonale, pretože s nimi neustále gúlila... predstaviteľka je nepochybne pôvabná, ale sa mi nehodila na túto rolu, chýbalo jej to vnútorné "čosi"
čo mala znamenať v strede filmu hudba z pôvodného filmu s MM a RH som nepochopila
jediné, čo vystihol režisér je Angelika slobodná voľba rozhodnúť sa, že príde za manželom sama,
keď vyzlečie sivé šaty a oblečie si červené, tým vyjadrila, že začína prijímať manžela do svojho života a srdca,
a symbolika ako sa ich krásne chvíle končia keď sa zdvihne vietor a pricvála kráľ, presne vystihnuté, ako im to šťastie zničil
ak režisér nezačne čítať knihy a nezmení scenár v ostatných dieloch tak by bolo lepšie, aby do budúcna radšej nič nenatočil...