Križiacke výpravy proti Katarom.
Katarská viera
Najvyššou vierou u Katarov bolo stať sa Parfait -
pánom dokonalým. (alebou pani dokonalou)
Katarstvo bolo prísne asketické. Pokiaľ sa veriaci chcel stať „dokonalým“, teda dosiahnuť najvyšší stupeň v albigénskej hierarchií, musel preukázať svoje schopnosti k vedeniu života „dokonalého“ ročnou skúškou. Ak bol kandidát na „dokonalého“ ženatý, musel svojho partnera opustiť, ak nebol, bolo pravidlom dodržiavať celoživotný celibát. Potom ako kandidát dosiahol status „dokonalého“, viedol nový život, v ktorom prísne dodržiaval všetky predpísané pravidlá, a ktorý bol oveľa tvrdší ako obdobný život väčšiny katolíckych asketických rádov, lebo nekompromisná katarská teológia nepripúšťala nápravu chýb žiadnymi prostriedkami, akými boli katolícka spoveď, ľútosť a pokánie.
Akékoľvek porušenie kódexu zbavovalo hriešnika postavenia „dokonalého“ a vydávalo ho znovu Satanovmu svetu.
Katari uznávali doktrínu reinkarnácie . Keď Parfait priložil ruky na niekoho hlavu, vedel ho vyliečiť a oslobodiť z večného kolobehu tohto Satanského sveta.
Katari uznávali uznávali ženský princíp vo viere. Medzi ich kazateľmi boli preto muži aj ženy. Odmietali ortodoxnú katolícku cirkev a jej hierarchiu. Namiesto trvali na priamom poznaní Boha, založenej na osobnej mystickej skúsenosti, ktorú nazývali gnóza a ktorá mala prednosť pred všetkými dogmami. Ježiša Krista považovali len za proroka a obyčajného smrteľníka, ktorý sa ničím nelíšil od iných ľudí.
Ani jeho ukrižovanie nepovažovali za niečo mystické alebo nadprirodzené. Kresťanským krížom pohŕdali ako nástrojom na mučenie a nepripisovali mu nijaký význam. Zavrhovali aj ostatné sviatosti, ako napríklad krst alebo prijímanie. Začiatkom 13.storočia vybudovali na skalnatom vrcholku
hory Montségur hrad v tvare päťuhoľníka, ktorý im slúžil ako slnečný chrám, svojrázny kalendár i astronomické observatórium. Tu v úplnej tajnosti vykonávali svoje bohoslužby a uctievali svätý grál.
Posledny katarsky Parfait (dokonalý) keď ho upalovali predpovedal že pravda vyjde najavo presne 700 rokov po jeho smrti – to znamená že by to malo byť
v roku 2021 čo je za chvíľu.
----------------------------------------------------------------------------------
Katarov zvykli volať aj
Albigensky podľa mesta Albi. (Tam má Joffrey podľa pani AG tiež rodinný zámok)
Križiacka výprava proti Katarom – Alias Križiacka výprava proti albigéncom
Križiacka výprava proti albigéncom bola križiacka výprava, ktorú v rokoch 1209–1229 na podnet pápeža Inocenta III. viedla francúzska šľachta však aj iná Európska šlachta proti katarom (albigéncovm) na juhu dnešného Francúzska. Albigénci boli v tejto križiackej výprave porazení a Occitánia bola začlenená do francúzskeho kráľovstva. Išlo o jedinú križiacku výpravu, v ktorej bojovali kresťania proti kresťanom.
Dňa 14. januára 1208 bol zabitý legát Peter z Castelnau, vyslanec
pápeža Inocenta III, ktorý sa prišiel
grófovi Toulouskemu, Raimundovi VI, vyhrážať exkomunikáciou, stratou majetkov a inými vecami ak nezasiahne proti Katarom.
Zlé jazyky hovoria že gróf Toulousky ho vlastnoručne zmlátil a vyhnal.
Raymond VI de Toulouse
Toho pápežového vyslanca vraj neskoršie zavraždil na brehu rieky Rhony sluha grófa Raimonda VI. Iné zdroje tvrdili, že to bolo narafičené, aby mali konečne dobrú zámienku a aby musel zasiahnuť aj vtedajší
kráľ Francúzka, Filip II. August.
Jeho vražda se stala zámienkou k exkomunikaci grófa a k vyhlásenu albigenskej křížovej výpravy.
*Innocent znamená v preklade nevinný
Kniha Katar Raymond:
Na obrazku je grófa Raymonda VI ako vyhlasuje smrť Simona Montforta. Socha stojí v Toulouskej Radnici.
S vyhlásením, že každý, kto sa pokúša vytvoriť osobný názor na Boha, musí byť bez zľutovania upálený, rozhodol pápež Inocent III. v roku 1208 o križiackej výprave proti albigéncom na juhu Francúzska. Pápež Inocent predtým poveril cisterciánskych mníchov, aby v tejto oblasti kázali pravú vieru. V roku 1206 sa k nim pripojil Dominik Guzmán, neskorší svätý Dominik, zakladateľ dominikánskeho rádu, ale presviedčanie očividne nepomohlo. Preto bola v rokoch 1208 až 1229 rozpútaná vyhladzovacia vojna.
Prvá pápežova výzva, sľubujúca dva roky odpustkov, nemala veľký ohlas. Keď však bolo svätým bojovníkom umožnené vlastniť pôdu, ktorú dobyli, a sľúbené, že rabovanie a znásilňovanie bude láskavo prehliadnuté, rozbehla sa križiacka výprava na plné obrátky.
Týmto činom sa však značne posunul pôvodný ideál výprav – krížová výprava bola vypravená proti kresťanom priamo v Európe, a oslobodenie Svätej zeme sa tak stalo druhoradou záležitosťou. Výprava bola zahájená pod vedením Arnolda, opáta kláštora Cîteaux. Križiaci pustošili celé mestá, vyhladzovali ich obyvateľov a ničili poklady provensálskej kultúry. Stovky zajatcov boli surovo upálených na hraniciach a tisícky ľudí zahynulo pri drancovaní.
Bolo vybité všetko obyvateľstvo – dvadsať tisíc ľudí – bez ohľadu na vyznanie, pretože boli vybíjaní katolíci rovnako ako albigénci alebo príslušníci akejkoľvek inej viery. Ako oznamuje kronikár, pri dobytí mesta Béziersu počuli križiaci krik obyvateľov. „Keď podľa výkrikov poznali, že tam sú spolu s kacírmi aj pravoverní (katolíci), povedali opátovi Arnoldovi de Amaury zo Cîteaux: ‚Čo si máme počať, otče? Nedokážeme rozlišovať dobrých od zlých.‘ A opát povedal: „Caedite eos. Novit enim Dominus qui sunt eius.“
Bite ich všetkých, pretože Pán spozná svojich!‘ A pobité bolo ohromné množstvo.“
Vojna prebiehala počas vlády troch francúzskych panovníkov
Filipa II. Augusta (1180 – 1223),
Ľudovíta VIII. (1223 – 1226) a
Ľudovíta IX. (1226 – 1270). Dozvuky mala ešte v roku 1244, kedy padlo posledné útočisko albigéncov,
pevnosť Montségur. Jej výsledkom bolo pripojenie veľkej časti juhu k francúzskej korune a úplné vyhubenie albigéncov na tomto území.
---------------------------------------------------------------------------------
Simon de Montfort - Simon IV. z Montfortu
Simon IV. z Montfortu (narodený cca 1165 – bol zabitý 25. júna 1218 kameňom z katapultu pri obliehaní Toulouse) bol gróf z Montfortu a Leicestru pocházdzajuci z Ile-de-France.
V rokoch 1198 a 1202 se zúčastnil štvrtej křížiackej výpravy a vydal sa do Svätej zeme.
V roku 1209 počúvol papežovú výzvu a vydal sa za vidinou získánia bohatstva v tažení proti katarom na juh Francie. Preslávil sa svojou krutosťou a fanatickým zanietením vo vraždení albigenských a rovnako tak v zaberaní ich majetkov.
--------------------------------------------------------------------------------------
Zdroje: Pozliepané z úryvkov z Wikipedie,
http://beo.sk/historia/333-svaty-gral, a Moirrinych zápiskov z rozličných cudzojazyčných kníh.
nabudúce:
Albigenske križiacke výpravy, gróf z Toulouse a jeho spojenci.
Pokračovanie o tom akú úlohy v Križiackej výprave proti albigéncom zohral gróf Toulouský Raymond VI a jeho syn Raymond VII, Raimond-Roger de Foix podľa ktorého dal Joffrey meno najmladšiemu synovi, ďalej o mestách Toulouse, Albi, Carcassone, Beziers a hradoch Foix a hlavne katarskom hrade Montsegur, prečo a ako prišli grófi de Toulouse a grófi de Foix a iní o grófske tituly.
Ukážka aký je Raimond VII, gróf Toulousky dodnes populárny. Nielen knihy o ňom vychádzajú ale má aj samostatný komix.