práve som si prečítala včerajšie noviny a zistila, že Quebec dnes oslavuje 400 rokov od svojho založenia. Zaujímavý článok na http://zaujimavosti.sme.sk/c/3956180/Ko ... erike.html

Provincia Quebec,
je jedna z desiatich kanadských provincií a zároveň jediná frankofónna, čiže taka kde sa dodnes
hovori po Francúzky. (80% obyvateľov Francúzštinu považuje za svoj materinsky jazyk)
Hlavným mestom je Quebec City. Avšak najväčším mestom je dnes Montreal.

V hospodárstve okrem pestovania kukurice a ťažby dreva je dodnes významná TAZBA NERASTOV:
Zlata, zinku, medi a železnej rudy.

Quebec, svojim jazykom, kultúrou a náboženstvom, zostal dodnes v Kanade niečo ako stat v state. (Vieme dobre ze Francúzi neradi menia svoje staré dobre zaužívané zvyky )

-------------------------------------------------

Mesto Quebec

Mesto založil Francúz Samuel de Champlain v roku 1608 a pomenoval ho algonkinskym výrazom Kebec, ktorý znamená „rieka sa tu zužuje. Už o 73 rokov skôr, v roku 1535, tu na svojej druhej plavbe pristal francúzsky objaviteľ Jacques Cartier a a našiel tu Irokézku osadu Stadacona.

V roku 1629 mesto dobyli Angličania, ale o tri roky neskor ho na základe mierovej dohody vrátili Francuzku. Quebec se stal centrom kolónie Nové Francúzsko. Boje z Angličanmi sa neustále opakovali až nakoniec v roku 1759 Angličania zvíťazili. Parizska zmluva z roku 1763 odstúpila celu provinciu Quebec Anglicku.

Náš starý dobrý známy Louis de Buade de Frontenac bol generálnym guvernérom
v rokoch 1672-1682 a 1689-1698.

Mapa Canady od Pierra Duvalla z roku 1677 - teda roku keď Angelika a Joffrey priplávali
do Quebecu, aby tam potom 1677/1678 prezimovali.

na stiahnutie som pridala vo veľkom formáte.



download/file.php?mode=view&id=822&sid= ... caa818c408

http://acim.umfk.maine.edu/canadagrand_photo.html

Dokumentarne Serie filmov o Historii Quebecu:

Na inšpiráciu ako to vyzeralo v Quebecu v časoch ked tam boli
Angelika a Joffrey:

začiatky Quebecu - Všetko začalo v Tadossacu - Champlain neskoršie vybral miesto na budovanie Mesta Quebec - pretože tam našiiel vhodnú rovinu na budovanie mesta. Tuto rozprávajú z Champlainových zápiskov:

https://www.youtube.com/watch?v=vXtGs8YnTKE

O Huronoch, Irokezoch, Jezuitoch, Ciernych kiahňach (Neštovice).....

https://www.dailymotion.com/video/x2nma3q

Obdobie od roku 1670 až po 1755 -Spomína sa FRONTENAC ale aj De La SALLE a jeho expedície aj Nicolas PERROT aj boje z Irokézami a iné veci ktoré poznáme z pera pani AG

https://www.youtube.com/watch?v=PsA71CCZ1S8

O vojnách z Irokézmi o Kráľovských dcérach. prvých koňoch dovezených do Kanady...

https://www.youtube.com/watch?v=tTXRGwTmiM4

O vojnách medzi Angličanmi a Francúzmi, už vroku 1690 obsadili Angličania srdce Akádie. O Quebec
sa viedli neustále vojny.Vraví sa o expedíciach René-Robert Caveliera de La Salle a aj o Nicolasovi Perrotovi.

https://www.youtube.com/watch?v=6eDBy-qOrr0

Pekna Kresba mesta Quebec, sice z neskorsieho obdobia (1759)
ale moc sa to mesto podla mojich resersi od cias Joffreya a Angeliky
v Quebecu nezmenilo ;-)

dasha píše:

Pokusila jsem se najít ten dokument, který pojednával o plavbě po řece sv. Vavřince a zazněla v něm všechna nám známá místa, a myslím, že to bylo tohle:

http://www.ceskatelevize.cz/porady/1015 ... -vavrince/

Bohužel jsem ho nenašla nikde ke stažení.

Skoda!

No divala som sa do archivu ARD, Mare TV, ale bohuzial tento diel akurat ani do archivu nedali...
Ale ak ho budu opakovat (zvyknu to robit) nahram to na pocitac ;-)
Nuz ked to bude po nemecky, napokon to budem musiet sama nadabovat!

Zatial aspon jedno kratucke ale nadherne ♥ video zo zabermi Rieky Sväteho Vavrinca

https://www.youtube.com/watch?v=1UcGriiQ4KE

Obraz Ville de Quebec, ako mesto vyzeralo v roku 1700 aj z hlavnymi budovami oznacenymi pismenami

Nedalo mi to nepostnut sem obrazok ktory mi velmi pripomina ako Flotila
Joffreya de Peyrac vplavala do Quebeckeho pristavu a potom na nich
Sabine vystrelila z dela
( Obrazok je z roku 1690, teda o 13 rokov neskorsie, ked tam doplaval Admiral Phips
z 34 vojnovymi lodami grrrrrr... )



This is what Québec City looked like in 1688.
A toto je ako mesto vyzeralo v roku 1688.

Na tomto obrazku Quebecu vidime celkom na lavo hore na kopci zamok Sväteho Ludovita
z pevnostou, katedralu z namestim, pristav, horne mesto aj dolne mesto.



Tento celkom prvy zamok Sväteho Ludovita ktory poznali v Quebecu Joffrey a Angelika bol dokonceny
v roku 1647 a zdemolovany 1694. Neskorsie postavili dalsi.



Grafika z novym zamkom Sväteho Ludovita z 18 storocia, na ktorej sa da dobre vidiet ako vysoko bol ten kopec
z pristavu, a aky pohlad sa im z rieky naskytol ked Angelika a Joffrey priplavali do Quebeku.



A ešte jeden:

To je pravda
Zrovna včera jsem projížděla web kvůli výběru nějakých krátkých textů na překlad a říkala jsem si, že i některé texty by díky Moirriným novým objevům stálo za to změnit (viz Gouldsboro).
A tyhle krásné obrázky a spousta (pro mě) nových informací od Moirry by na web rozhodně patřila, doplněné citacemi z knih
(asi začnu dělat výpisky )

Joj keby ste vedeli ze ja uz mam nazbieraneho 100 krat viacej materialu, clankov vo vsetkych moznych
aj nemoznych jazykoch a aj obrazkov. Co som sem dala je len omrvinka,
Z mojich zozbieranych materialov mozeme uz aj vedecko-historicke studie pisat. Nielen clanky.

Nedalo mi nepostnúť Guvernéra Frontenaca z ďalekohladom v ruke.
V dialke už vidno blýziacu sa flotilu lodí Joffreya de Peyrac

Všimnite si že sú pri ňom pripravené delá, z ktorých jedno, keď Frontenac zíde nižšie k rieke,
Sabina použije aby vystrelila.



Obraz: Fine Art America

Zdroj:
http://fineartamerica.com/featured/gouv ... ine-s.html

Oj To je super obraz
To se ti opravdu povedlo Ty teda jedeš Takhle si brzy budeme moct do kánonu přidat "obrázkovou přílohu"

Dakujem Fantina. No umna sa pre istotu ohlasil dalsi zub takze sa ukludnujem Angelikovanim.

Ja uz mam zalozene knihy z fikciami, (musim to odfotit, Dauphine to uz videla, ako som si to spravila)
a tam uz mam vlozene aj ilustracie

Frontenac prijma delegaciu Irokezov:

Compte Frontenac meeting with the Iroquois at Fort Frontenac.

Prichod kralovskych dcier do Quebecu:

Les Filles du Roy



Toto by bola dokonalá diablica celkom vpredu:



Tuto je aj model lode akymi kralovske dcery prichadzali do Quebecu:

http://paysrochelaisquebec.wordpress.com/



a ešte jeden:

Chcete vediet kde je v Quebecu spominane Kralovske Namestie?

Prosim je ho vidno na nabrezi presne v strede a tam je aj jasne vidno
ze na nom stoji socha Krala Ludovita XIV.

Obraz je z roku 1668.



https://lh3.googleusercontent.com/proxy ... KVGRqOmkbA

Toto je z neskoršieho obdobia ale kostol zostal taký ako za čias Angeliky



PS: Až tam budeme mat Angelikársky zraz, budem robiť sprievodkyňu.

Ach, Moirro, ten první obrázek, králových dcer je naprosto dokonalý!!! Ukládám! A to náměstí... těším se, až nás tam provedeš, škoda, že už to tam nevypadá jako v 17. století...

Dakujem Dauphine.

Ale vyzera to tam aj teraz skoro ako za starych dobrych casov.
Quebecania si to krasne zrekonstruovali, cele Kralovske namestie.
Nuz Francuzi neradi menia svoje zvyky. Este aj tu bustu Ludovita XIV tam dali naspät.



Male video ako navnada:

https://www.youtube.com/watch?v=qb7ETUNn9Uo#t=12

a tento s tym vozikom na namesti sa tam asi dostal casovou dierou

Ten vozík je vážně vtipný! :-D Dneska se snad už kárky s dřevěnými koly nevyrábějí.

Ty obrázky jsou úžasné, Moirro
Kam ty na to chodíš? Obrazy s královými dcerami jsou fakt nádherné
No, a ta poslední fotka s tím vozíkem, to jsi mě rozesmála ... časová díra, ha ha To se ti povedlo
Je zajímavé, že jsem si vždycky přála spadnout do časové díry a ocitnout se v díle Angelika "naživo"

Maketa zamku Sväteho Ludovita a prilahlej pevnosti 7 roku 1636

Prvy zámok bol vybudovany Guvernérom Charlesom Huault de Montmagny v roku 1648 avšak koncom 80tych rokov sa začal rozpadávať.
Prestavbu a výstavbu nového zámku v roku 1694 nariadil Guvernér Louis de Buade de Frontenac.

http://www.ameriquefrancaise.org/media- ... ouis_4.jpg

A zámok z obdobia ked tam bola Angelika:



Plan z roku 1683:



Druhý, prestavaný zámok Svätého Ľudovíta a pevnosť stojai na mieste starého. Na rytine dobre vidno ako vysoko
je ten zámok od kráľovského námestia - Place Royale v Quebecu, na ktorom sa zvitala Angelika
z guvernérom Frontenacom ked sa tam prebojovala z dolného mesta, kam ju po výstrele z dela odniesol prúd.





A z neskoršieho obdobia:



Pre tych co rozumeju francuzky: (vsak Jeanne! )

https://www.pc.gc.ca/en/lhn-nhs/qc/sain ... e/chateaux

http://www.ameriquefrancaise.org/fr/art ... VKGiVcGljA

Ach, tak to mě docela zklamalo, představovala jsem si něco honosnějšího než stodolu doufám, že alespoň vevnitř to bylo elegantní. Tady vidíte, proč ten Quebec nemusim! Taková to byla díra oproti Toulouse, Versailles nebo třeba kandijskému paláci...

Ale no tak Dauphine!

Co takto romanticke Gouldsboro v Quebeckej zime zaviate snehom (tu lampu si odmyslite)



A kto ma zaujem, moze si pozriet co som zatial nazbierala z provincie Quebec na Pintereste:

http://de.pinterest.com/hessik/quebec/

Kto by mal zaujem precitat si co to o historii stareho Quebecu po Anglicky, prosim tuto:

OLD QUEBEC
THE FORTRESS OF NEW FRANCE

Kniha online na Project Gutenberg

http://www.gutenberg.org/files/30367/30 ... HAPTER_III



Obrazok: Quebec v strede 17teho storocia.

Nedalo mi nepostnúť tento obraz. Takto to vyzeralo v zime v Quebecu keď všetko
zamrzlo. Žiadna lod nemala šancu sa pohnúť až do jari ani len milimeter.



Veľké rozlíšenie:

http://fitzhenrylaneonline.org/catalogu ... eMFA33.jpg

Presne takto musela vyzerať v zimnej rieke v Quebeckom prístave úboha loď Svätý Ján krstiteľ na ktorej spal v Quebecu medveď a Polačka tam mala náklad - a Angelika išla prosiť Joffreya aby loď zachránil.

https://www.reuters.com/investigates/sp ... 0618111219

Ach to je nádhera!!

Už ma poznáte že sem stále musím niečo pridať

Tak teda: Slávnostne zoradení vojaci na kráľovskom námestí v Quebecu, na čele z Frontenacom...

....no zrejme márne čakajúci na Angeliku, ktorá sa vďaka delovej salve Sabriny vylodila v dolnom meste.



Frontenac & Talon, Québec, en entrant à Place-Royale par la côte de la Montagne,

Tuto vyjednávanie s anglickym admirálom Phipsom ktorý mal z Joffreyom dohody a spomína sa v knihe:

jeanne píše:

moirra píše:

Zoznam intendantov noveho Francuzka aj z datummi:
http://fr.wikipedia.org/wiki/Intendant_ ... lle-France

Žádný Jean Carlon

Na obrázku sú guvernér Frontenac a intendant Talon, čo milá Jeanne samozrejme znamená že sú to Frontenac a intendant Carlon!

Pani AG má jednoducho rada slovné hračky.

A tuto ešte raz nám dobre známy Intendant CARLON alias historický Talon na návšteve v domci u Quebečanov:

Našla som pekný obrázok ako Frontenac a páni hodovali na slávnosti na zámku
Svätého Ľudovíta.



Tuto obraz ako to vyzeralo an zasadnutí rady na zámku:



väčšie rozlíšenie, treba na to kliknúť a zväčší sa to:

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/ ... in02-1.png

Frontenac sa zabáva na hostine s indiánmi (spomínate si ako sa bavil na hostine s indiánmi Joffrey keď jedol rukami vypľúval kosti za hlavu? )



A letecký pohľad na Quebec z roku 1690.

Nezda sa že by tam bolo bývalo nejak veľa tých domov.



A tu strelba z kanonov v 1690.

Super úlovky, jak vždy. Už bohužel začínám chápat, proč má Dauphine pro Quebec takové pohrdání - byl to holt proti Paříži asi trochu vidlákov, no Ale všimněte si, dámy, že Angelika si vůbec nestěžovala, naopak byla ráda, že tam vůbec může být!!

dasha píše:

Super úlovky, jak vždy. Už bohužel začínám chápat, proč má Dauphine pro Quebec takové pohrdání - byl to holt proti Paříži asi trochu vidlákov, no Ale všimněte si, dámy, že Angelika si vůbec nestěžovala, naopak byla ráda, že tam vůbec může být!!

Bola rada, že je ďaleko od "starého, spráchniveného sveta"

Objavila som super obrazy od maliara Holandskeho pôvodu, ktorý maľoval Kanadu (aj obrazy Quebecu)
takú, aká bola v čase keď tam boli Angelika a Joffrey

toto vyzerá na rozkošný Quebecký chaos v zimných mesiacoch



v strede toho chaosu si viem živo predstaviť Angeliku ako ťahala závejom hlúpeho psa
a Joffreya ako tam stojí a smeje sa

A ešte ako vyzeral pohľad na mesto Quebec v Angelikynych časoch, z pointe Lewy -
čo je na opačnom brehu rieky Svätého Vavrinca - kúsok vyššie nad Orleánskym Ostrovom

Úžasne obrázky a informácie...

Ja som sa do Quebecu zamilovala kvôli Angelika, práve som dočítala tento diel (už po x-krát). No, už len sa tam niekedy vybrať...

Aj ja by som niekedy chcela vidieť Quebec a Joffreyovo Gouldsboro - Dnešný Bar Harbor v Maine

To aj ja. Aj plavbu po Sv. Vavrincovi by som si dala. Musíme niečo vymyslieť, čo povieš moirra?

No keď už je človek na druhej strane oceánu treba absolvovať obidve - Quebec aj Maine

Aspoň na niečo bolo to EU dobré: ani Slovensky ani Rakúsky občania nepotrebujú do oboch krajín
ako turisti víza.

Otázka hodná rešerše je ako sa dostať s Quebecu na Bar Harbour alebo naopak.

A toto stojí za úvahu:

Maira píše:

To aj ja. Aj plavbu po Sv. Vavrincovi by som si dala. Musíme niečo vymyslieť, čo povieš moirra?

No to by bolo najštýlovejšie plaviť sa z Bar Harboru cez Tadoussac až do Quebecu ako Joffrey!

len pozri na toto záliv pri Tadoussacu, kliknutím sa ten obraz ešte zvätší:

http://world-bays.com/wp-content/upload ... Custom.jpg



z Tadoussacu sa nieje problém loďou doplaviť do Quebecu.

Áno, Maine a Quebec. To dá rozum... Inak, ja som to už skúmala, ako sa to dá, kedysi. Ale samej sa mi to zdalo dosť uletené... Som rada, že nie som v tom sama

Dnes vysílá ct2 ve 20.00 hod dokument Québec, trochu jiná Amerika.

mimi píše: *

28 bře 2018, 19:07

Dnes vysílá ct2 ve 20.00 hod dokument Québec, trochu jiná Amerika.

zaujímavý dokument Mimi, medzičasom sa dá stiahnuť napríklad na uložto pod názvom

Vůně cizích krajů - Québec trochu jiná Amerika

Osmimiliónový Québec tvoří frankofonní enklávu na anglosaském kontinentu. S francouzštinou jako oficiálním jazykem a osobitou kulturou představuje v pravém slova smyslu národ v Kanadě. Kolonii založil po dlouhé a strastiplné cestě na příkaz francouzského krále Jindřicha IV. Samuel de Champlain. Geograf, kartograf, diplomat a cestovatel je dodnes nazýván „Otcem Nové Francie“.

Tvůrci dokumentu zachycují nejen krásnou krajinu kanadského Québecu, ale snaží se postihnout i výjimečnost tohoto obrovského území.

https://www.ceskatelevize.cz/porady/102 ... a-amerika/



poupravovala som tu hore vyššie v mojich príspevkoch nefunkčné linky a obrázky - takže ak si chce niekto popozerať pozývam

Pridávam nadhľad na Quebec z obdobia Angeliky - Výhľad naproti Quebecu z miesta zvaného POINT LEWIS - pekne vidíme Jezuitov v hornom meste a dolu dolné mesto - uvažujem kde presne stál Polačkyn hostinec.



V knížočke OLD QUEBEC THE CITY OF CHAMPLAIN

ktorá už je volne licencovaná som tiež našla pekné obrázky

https://www.gutenberg.org/files/48293/4 ... /cover.jpg

Keď sa tak človek pozrrá tak Sabine mala dobrý výhľad an prichádzajúce lode keď vypálila delovú guľu s kanóna.

Jak je možné, že mi toto téma (ZASE) uniklo pozornosti?? Bože, tolik krásného ilustračního materiálu!! Už konečně musím začíst číst "americké" díly - zapnu si k nim počítač a budu se kochat .

Čo ma tak fascinuje na histórii ? Okrem iného poznanie, že ľudia sa nemenia, mení sa iba technológia.
Práve o tom ma zasa raz presvedčil tento objav.



Stará Kanadská Legenda o horiacom člne na oblohe:

Citáty s knihy:

Dostavil se i muž přezdívaný Rudovous, údajně také věštec a čaroděj, ale blíž nepřišel. Bál se Angeliky. Podezírala ho, že v den jejich příjezdu hodil kamenem po její kočce. Právě on prý viděl na obloze hořící čluny válečné flotily ve chvíli, kdy sem připlouvaly Peyrakovy lodě. (...)
Ty podivné úkazy, jimž tady říkají ohnivé čluny válečné flotily; ještě podpořily jeho tvrzení, že vaší vinou nás čekají strašná neštěstí. Jakýsi jasnovidec zahlédl na nebi zář, která se občas v těchhle končinách objevuje.“
„Já ji viděla taky,“ řekla Angelika jakoby pro sebe.
„Slabé a vyděšené duše v nich vidí jakési hořící čluny, na jejichž palubě jsou misionáři a zálesáci umučení Irokézy v boji za Novou Francii… Údajně předzvěst neštěstí, výzva k bdělosti… Bylo snadné využít atmosféry děsu a já jsem se marně namáhal je přesvědčit.

slečna Cleo d’Hourdanne píše v dopise:

Jakýsi kouzelník z Dolního města tvrdil, že viděl letět po nebi hořící čluny válečné flotily. To je tady taková pověst, jíž všichni, kdo pocházejí ze západní Francie, ochotně věří. Táhle flotila je údajně předzvěst blížícího se neštěstí.




Našla som tiež pár linkov s ktorých napríklad jeden tuto opisuje fenomény horiacich úkazov na oblohe,
je tam k tomu aj video:

https://www.cbc.ca/news/science/firebal ... -1.3586232

Nečudujem sa že v poverčivom čase 17 storočia ľudí tieto fenomény tak vydesili, keď očividne fascninujú a desia ešte aj v 21 storočí.

pre tie čo nevedia anglicky pár komentárov:

ten oheň bol taký žiarivo biely až zranil moje oči

obrovský ohnivý mrak bol na oblohe pár minút a potom sa ozvalo čosi ako výbuch ktorý otriasol celým našim domom

za najzábavnejšie považujem vyhlásenie že to vyzeralo ako "ohnivý nákupný vozík" nuž iná doba, iné prirovnania - dnes už málokto ide na nákupy v kánoe

Video kde bola security kamerou zachytená ohnivá guľa v Quebeku nad riekou Svätého Vavrinca okomentoval astronóm že to musel byť meteorit prinajmenšom vo veľkosti osobného auta. (Všimnime si že chlapi všetkých storočí vždy prirovnávajú k svojim milovaným dopravným prostriedkom od canoe či čln a sane, alebo koč cez nákupný vozík až po auto )

https://www.cbc.ca/news/canada/nova-sco ... -1.2576708

Takže sa vôbec nečudujem že to v 17 storočí bolo takto:

Před pár dny se v to ještě nedalo ani doufat. Když se roznesla zpráva, že nad Quebekem prolétly hořící čluny válečné flotily, zdálo se, že cizinci z Maine prohráli. Lidé propadli hrůze.
Ve městě zavládla panika. Ženy skoro šílely. Jsou velice účinným nástrojem v rukou kněží a otec d’Orgeval už se zdál být jasným vítězem, když najednou zmizel. A horečka opadla jako zázrakem.

….. musela uznat, že obávaného jezuitu měli někteří prostší lidé rádi. A proto měl nad nimi takovou moc.Většina Quebečanů si však po jeho zmizení oddychla. Měli o něj ale upřímné obavy. Skutečně snad nikdo nevěděl, co se s ním stalo. A protože si nedovedli představit, že by byl zmizel z vlastní vůle, kolovaly o něm ty „nejzaručenější“ zvěsti. Kdosi tvrdil, že se vznesl do vzduchu, když se doslechl o příjezdu Peyrakových lodí, a zmizel v oblacích, jiní ho zahlédli ve člunu hořící flotily jako Eliáše v ohnivém voze. Další tvrdili, že byl zavražděn, že ho zabilo nějaké kouzlo a že jeho stín potkali někteří lidé, když se plavili směrem k městu Trois-Rivieres…

(Angelika v Quebecu )

našla som Kanadskú stránku s opisom toho fenoménu a povestí okolo neho:

https://www.canadashistory.ca/explore/t ... nted-canoe

Je tam uvedená modernejšia verzia toho príbehu, ktorú som pre pobavenie preložila:

Dohoda s diablom privádza quebeckých drevorubačov domov na prázdniny.

Od samého začiatku osídlenia v Novom Francúzsku boli príbehy o začarovaných kanoe lietajúcich vzduchom súčasťou Quebeckého folklóru. Ich pôvod tvorila kombinácia domorodých povestí o lietajúcom kanoe a folklórných príbehov z Francúzska o poľovníkovi, ktorý bol odsúdený k jeho večnému prenasledovanie po nočnej oblohe, pretože chodil na lov v nedeľu počas svätej omše. Postupom času domestikované obyvateľstvo a „coureurs de bois“ (obchodníci s kožušinami) a cestovatelia zjavne prispôsobili príbeh tak, aby vyhovoval ich potrebám.

Známu verziu folklóru známu ako „La Chasse-galerie“ (Galéria lovu) napísal Honoré Beaugrand v roku 1892. V tomto príbehu sa skupina drevorubačov dohodla s diablom, aby ich na Silvestra rýchlo dopravil domov k svojim najmilším . Boli varovaní, aby nepoužívali Božie meno a nedotýkali sa kostolnej veže - ak to urobia, diabol dostane ich duše. Muži prichádzajú domov a zúčastňujú sa večierku, kde veselo tancujú celú noc. Keď nastane čas vrátiť sa do práce, nasadnú späť do svojej čarovnej kanoe a letia domov. Opitý navigátor však ledva minie kostolnú vežu a poriadne pri tom zahreší. Ostatní sa zľaknú, že stratia svoju dušu pred diablom, a opitého muža zviažu povrazmi. Kanoe medzitým vrazí do vysokej borovice a všetci cestovatelia sú v bezvedomí. Nakoniec sa nezranení prebudia vo svojich posteliach.



Existuje ešte nespočet variánt. V niektorých sa drevorubači ocitnú v pekle, a iba raz do roka sa zjavujú v kanoe na oblohe.

K legende existuje dokonca ja poštová známka.

Precious píše: *

12 kvě 2023, 08:44

listujem si v českom preklade a zistila som, že uršulínka, ktorá mala videnie o Diablici, sa tu volá matka Marguerite. Pokiaľ si dobre spomínam, v slovenčine je to matka Magdaléna. Ako to teda AG napísala v origináli?

matka Marguerite Bourgeoys je matka predstavená a skutočná historická osoba - slovensky teda Margaréta

mníška sa volá vo francúzkom origináli Mère Madeleine - matka Magdaléna
pričom to je predstavená
mníške z rádu sa hovorí soeur - sestra
v tomto prípade je to trošku popletené lebo pri konfrontácii s Angelikou o nej hovoria ako o našej sestre Uršulínke matke Magdaléne:

... La première a pris la parole, ladite dame de Peyrac, comparante, et a demandé, s'adressant à notre soeur
ursuline, Mère Madeleine de la Croix.
Question : Eh bien ! Suis-je la Démone?
Réponse : Non ! Et vous le savez bien

... Ako prvá sa prihlásila pani de Peyrac, ktorá pred nás predstúpila a oslovila našu sestru Matku Madeleine de la Croix.
Otázka: Nuž! Som ja tá démonka?
Odpoveď: Nie! A vy to dobre viete.


-----------------------------------------------------------

Kláštor uršulínok v Quebecu

Monastère des Ursulines de Québec




Zakladajúca komunita

Marie de l'Incarnation, zakladateľka uršulínskej komunity v Quebecu, zohrala kľúčovú úlohu v prvých desaťročiach Nového Francúzska. V pôvodnom kláštore, na ktorého výstavbu dohliadala, sa nachádzala aj prvá škola pre mladé dievčatá v kolónii. Dnes toto priekopnícke zariadenie ustúpilo impozantnému komplexu na tom istom mieste, kde učiteľské poslanie pokračuje bez prerušenia dodnes.

Zakladateľská komunita

Dňa 1. augusta 1639 prišli do Quebecu z Francúzska tri uršulínky. Bola medzi nimi aj Marie de l'Incarnation, iniciátorka misionárskeho projektu, ktorý prišli realizovať do Ameriky. O dva roky neskôr bol dokončený prvý kláštor. V kolónii, ktorá mala vtedy len niekoľko stoviek obyvateľov, otvorili prvú školu pre mladé dievčatá, ktoré najprv prijali niekoľko domorodcov, neskôr študentov francúzskeho pôvodu. O tridsať rokov neskôr túto školu navštevovali už len dievčatá francúzskeho pôvodu.
Vyšívanie, stáročia stará zručnosť

Prvé uršulínky si rýchlo vybudovali solídnu povesť umeleckých vyšívačiek, ktorých zručnosť pretrvala tri storočia. Postupom času vyrobili veľké množstvo oltárnych výplní a liturgických rúch z hodvábu, vlny a zlatých nití. Veľká časť tohto liturgického pokladu sa zachovala dodnes.

Plodný kompromis

Počas obliehania mesta Quebec v roku 1759 bol uršulínsky kláštor čiastočne zničený bombami. Po kapitulácii mesta mníšky súhlasili s ubytovaním a starostlivosťou o britských dôstojníkov a vojakov, keďže Hôtel-Dieu a všeobecné nemocnice boli preťažené. Výmenou za to získali povolenie na určitý čas obnoviť vyučovanie, najmä pre anglicky hovoriacich študentov protestantského vierovyznania.
Renomovaná inštitúcia

V 19. storočí zaznamenala inštitúcia silný rast. Vďaka talentu vyučujúcich sestier a uplatňovaniu moderných pedagogických zásad vrátane dôrazu na porozumenie namiesto memorovania si inštitúcia získala veľkú reputáciu.

Okrem náboženskej výchovy sa študenti učili francúzsku a anglickú gramatiku a literatúru, aritmetiku, geografiu, históriu, prírodné vedy a umenie: hudbu, kreslenie, maľovanie a, samozrejme, vyšívanie. Uršulínska škola priťahovala klientelu prevažne z radov meštianstva.

Internátna škola s kláštorným charakterom

Viacerí žiaci boli internátni. Tieto dievčatá si osvojili životný štýl podobný kláštornému životu mníšok. Spali v internátoch a dodržiavali prísny denný poriadok. Pri večeri a spánku sú povinné mlčať. V návštevnej miestnosti môžu prijímať návštevy pod podmienkou, že sa budú rozprávať cez mrežu, podobne ako mníšky. Tento mníšsky spôsob života sa v 20. storočí zmiernil.

Vzácny historický odkaz

Architektonický komplex uršulínskeho kláštora v Quebecu vznikal postupne od 17. do 20. storočia. Hlavné krídla sú postavené okolo vnútorného nádvoria podľa vzoru francúzskych kláštorov zo 17. storočia. Najstaršie pavilóny si zachovali štýl francúzskeho režimu: biele omietnuté kamenné steny, plechové strechy a malé okná.

Vyrezávaná vnútorná výzdoba kláštornej kaplnky je jedným z mála príkladov kostolných interiérov z obdobia Nového Francúzska. Staršia časť kaplnky je prístupná verejnosti, rovnako ako pohrebná kaplnka zakladateľky Marie de l'Incarnation. Novšie bočné krídlo je vyhradené pre uršulínky.
Zachovanie a šírenie ich dedičstva

Okrem svojho učiteľského povolania, ktoré si uršulínky zachovali takmer bez prerušenia od otvorenia prvej školy, otvorili múzeum, v ktorom vystavujú časť svojich zbierok. Ústredná tradícia inštitúcie sa však nedávno zmenila: základná škola teraz prijíma chlapcov aj dievčatá.

Dnes uršulínky čelia rovnakému problému ako mnohé iné rehoľné komunity v súvislosti s neobnovením členstva: zachovanie, zveľaďovanie a odovzdávanie svojho neoceniteľného hmotného a nehmotného dedičstva. S pomocou rôznych pracovných skupín hľadajú najlepší spôsob, ako zabezpečiť jeho kontinuitu.

Inak kláštor Uršulíniek existoval v Quebecu od roku 1639 a vyzeral vtedy takto:



Kláštor uršulínok v Quebecu

Inak, objavila som zábavnú scénu znázorňujúcu vylodenie kapitána Phipsa v Quebecu v roku 1690. Pre tie čo nevedia Anglicky, ten mladý muž čo s ním šermuje si uťahuje si z toho chlapíka ktorému tiež zníži hodosť a potom sa pýta na ich veliteľa volajúc ho namiesto Generál Phips - Colonel Ships a pýta sa či je ešte stále taký idiot

nuž na dnešné pomery je to video silné kafe - ak osi uťahujú z Angličanov - keď uvážime že Canada stále patrí k Commonwealth
ale Francúzi sú Francúzi

- a ja si v mojej fantázii predstavujem že ten mladý muž je Florimond
(v roku 1690 to už mal 31 rokov)

potom na scénu nastupuje guvernér Frontenac.
jedná sa o historickú udalosť a Phips vraj napokon odplával z dlhým nosom. (Francúzov Angličania porazili až oveľa neskoršie)

https://vimeo.com/101019453

https://www.historicacanada.ca/producti ... -frontenac

Tuto máme guvernéra Frontenaca, zástupcu kráľa v Quebecu:

najskôr som to chcela dať do rubriky Wapassu - ale keďže jazero MEGANTIC patrí do správy Quebeckej, rozhodla som sa že to pridám sem. Mňa vždy v zime chytí romantická nostalgia 7meho a 11 dielu Angeliky.

Jazero MEGANTIC sa najskôr spomína v 17 kapitole 7meho dielu Angelika a nový svet:

Na severu je místo, kde hladina vod tvoří obrovskou stříbrnou pláň. Mrtvé lesy s kořeny ve vodě vztahují k perlově šedému nebi holé větve jako vybílené kosti. Nezřetelné břehy zahalují mračna komárů a mušek. Půda je tu zrádná, pohyblivá.
To je kraj kolem jezera Mégantic.
Když k němu francouzští vojáci několik dní poté, co opustili Katarunk, dorazili, připadalo jim, že je tu podzim daleko pokročilejší než na opačném břehu. Ledový vzduch a děsivá osamělost těchto končin jim připomínala Kanadu. Vojáci, Huroni a Algonkinové to vycítili a shodli se na tom, že na tomhle břehu jsou opravdu už „jako doma“.
Jen co spustí na vodu kanoe a přeplují jezero, octnou se na dobré milé řece Chaudiere, po níž bez problémů doplují až k řece Svatého Vavřince. A ta ústí přímo naproti Quebeku.
Poslední míle projížděli mezi vesnicemi s masivními kamennými domy tyčícími se nad břehem. Sedláci sklízeli poslední zbytky obilí a česali jablka a mávali čepicemi na pozdrav vracející se válečné výpravě. Za ohbím říčky se objevila bílá a špičatá věžička zvonice v Levisu, a to už jste skoro v Quebeku.
Zvedli oči a pozdravili vznešené město stojící na vysoké skále a ono jim odpovídalo všemi zvony nesčetných kostelů.
Konec pustiny, konec divochů, nechutné kukuřice a vařeného masa. Sem s calvadosem, rumem a vínem ze zámořských lodí, s máslem mazanými chleby, šťavnatým hovězím a výtečnou šunkou, sýrem a červeným vínem, s přítulnými dívkami u Janine Gonfarelové dole ve městě… V Mégantiku se odráželo oslepující slunce na bledém nebi, voda jiskřila kovovým leskem, stromy
byly mrtvé, dýchla na ně přicházející zima. Kanoe z kůry rychle klouzaly po jezerní hladině a oči pátraly v té monotónní krajině po ústí Chaudiery. Neboť člověk se tu musel vyznat, aby je mezi ostrovy a nekonečnými kanály rozeznal.
Hrabě de Loménie stál na břehu a sledoval naloďování svých oddílů.



Megantické jazero
Lac Megantic je jezero of Quebec sa nachádza západne od mesta Lac-Mégantic v Apalačskej oblasti . To je pri prameni rieky Chaudière , na prítoku na Svätého Vavrinca .
Mégantic znamená „miesto, kde sa chovajú ryby“ v indiánskom jazyku ( Abénaqui ).

Popis miesta okolo roku 1815 keď bolo ešte hodne panenské:

Od Joseph Bouchette , anglického zememerača: z grófstva Buckingham Osada na západnom brehu jazera Lac Megantic je napojena několik potokov a jazierok, vedla Lac Mégantic, (...) okolo jazera existujú vynikajúce lúky a pastviny. Krajina v okolí je veľmi malebná, pretože zem stúpajúca o niekoľko stupňov od okrajov jazera je pokrytá bohatou zeleňou a zdobená silnými skupinami majestátnych stromov, ktoré sa zdvíhajú v stupňovitých radách nad ostatnými, až kým nekorunujú vrcholy výšok a predstavujú okúzľujúcu paletu listov. Vody oplývajú vynikajúcimi rybami a zem, ktorá obklopuje toto oddelené a romantické miesto, je miestom kde sa stretávajú takmer všetky druhy zveri. "

Obrázky aj text sú z Francúzskej Wikipédie.


Tuto úryvok s knihy kde Joffrey a Florimond idú vyzvať na súboj Ponta-Brianda ktorý sa dvoril Angelike:
Otec a syn pochodujú v kapitolách 20 až 23 siedmeho dielu Angelika a nový svet lesom aby dohnali Ponta-Brianda ktorý sa ženie lesom smerom na Quebec. Doháňajú ho pri jazere Megantic.

Dohonili ho na břehu jezera Mégantic.
V těchhle zimních dnech nezazněl jediný lidský výkřik, který by okamžitě nepohltila nekonečná lhostejná krajina. Nad zamrzlým královstvím jezer, řek a močálů se tyčí mrtvé stromy jako sloupy z čistého křišťálu. Pouze tito ledoví obři obývají zledovatělé vody, skrývající se pod klamným, neposkvrněným, bílým nadýchaným kobercem.
V létě a na podzim se tyto vody znovu vyřítí k jihu a kanadští šlechtici a jejich divoši vyrazí na lov skalpů a „odpustků“ do Nové Anglie, aby proléváním kacířské krve spasili vlastní duši i obchody. Hnědá průsvitná vodní cesta Chaudiery je bez obtíží dovede až sem. Než se vydají k dalšímu toku, zapálí tu obrovské táborové ohně, pomodlí se se svými knězi a zazpívají nábožné písně.
Když tedy poručík de Pont-Briand z vysokého skalního výběžku rozeznal plochu Mégantiku a jeho bledou a jiskřící hladinu, kterou coby Kanaďan dobře znal, obruč svírající mu srdce praskla a on vydechl volněji. Teď už je jeho země, jeho Kanada blízko. Hlavou mu prolétlo tisíce vzpomínek. Není to tak dávno, co tu stál s hrabětem de Loménie, když se vraceli z té děsivé výpravy do Katarunku.