PARÍŽ - Po stopách Angeliky

V tejto téme vás pozývam zacestovať si v čase a vybrať sa do Paríža 17 Storočia po stopách Angeliky.

Začnem Neselskou Vežou - Tour de Nesle, kde Angelika bývala spolu z Nikolasom po domnelej Joffreyovej poprave.

Neselská Veža (latinsky Tornella Nigellae) bola okrúhla veža v Paríži pochádzajúca z 13. storočia, ktorá bola súčasťou mestského opevnenia. Bola zbúraná v roku 1665. (Angelika tam žila z Nikolasom v roku 1661, keď to už bola iba zrúcanina) Nachádzala sa na ľavom brehu zhruba v mieste dnešnej Bibliothèque Mazarin.

Takto vyzerala na začiatku 17 Storočia. Na ľavej strane obrázku je vidno Pont Neuf - Novy most, ktorý sa často v knihe spomína.

Paríž v sedemnástom storočí:
Na pravej strane brehu rieky Seina (Seine): Le Louvre a na ľavom nábreží , opustená Neselská veža.



Tour de Nesle
Jacques Callot (1592-1635): Tour de Nesle a Pont Neuf:

http://cs.wikipedia.org/wiki/Tour_de_Ne ... t-Neuf.jpg

Iná perspektíva:

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/c ... 882_II.jpg

Callot, Louvre Tour de Nesle, Paris, 1630



A o toto by som sa tiež rada podelila, i keď sa jedná o 3D rekonštrukciu Paríža z 16 storočia:

http://www.foliamagazine.it/parigi-nel-medioevo/

Ach, Moirro, to je nádhera! Hlavně ta 3D rekonstrukce je naprosto úžasná, proč nemám stroj času?!!

Když už jsi nám založila tak pěkné fórum, zmíňila bych klášter kam zašel Joffrey vyhledat otce Antoina: klášter lazaristů Saint-Lazare ve čtvrti Saint Denis (dnes již neexistující) byl vzdušnou čarou cca 1,5 km od čtvrti Marais (kde byl palác de Beautreillis) směrem na sever.

http://cs.wikipedia.org/wiki/Kl%C3%A1%C ... int-Lazare

Tak ta rekonstrukce Paříže je fakt bomba ... děsně krásný
Moirro, zase nás tady trápíš nádhernými obrázky a informacemi, které skutečně vyvolávají touhu tato místa navštívit přímo v té době Dauphine má pravdu, v takových případech by se skutečně hodil stroj času

Dakujem dievcence. Saint-Lazare je super objav.

Takto vyzeral Temple, v ktorom Angelika bývala ešte aj pár týždňov po Joffreyovej poprave v XVII storoci:



Templářská věža:



Ako to tam vyzeralo v časoch keď tam bola Angelika:

Práva Templu, ktoré datujú k právam stredoveku, ako napríklad azyl a cechové slobody prilákali do Templu ľudí z rôznych vrstiev: Okrem bratov tu žili nezávislí obchodníci, šľachtici a mešťania, hľadajúci ochranu pred kráľovskou políciou vyšetrovala v približne 125 hektárov veľkom území na Rue du Temple. Žila tam veľmi rôznorodá spoločnosť rôznych sociálnych vrstiev, ktoré viedli o život nezávisle na sebe.

Už v týchto časoch nemal Temple najlepšiu povesť. Avšak ku koncu storočia sa to ešte zhoršilo:
Temple nemal zvlášť dobrú povesť v Paríži: V očiach obyvateľov Paríža, zmes polo-zločincov, špekulantov a potešenie-milujúcich šľachticov dal nábožensky založenému Templu skutočne hriešny obraz.
Najmä Grand Prior Jean Philippe d'Orléans (1702-1748) tam slávil extravagantné večery, ktoré posilnili liberálnu povesť chrámu. Jeho nástupca, Louis-François de Bourbon, princ de Conti 1749 velkoprior dokonca v Temple udržiaval salón osvietencov, v ktorom sa filozofi , ako je Jean-Jacques Rousseau a Beaumarchais stretávali s parížskou aristokraciou.

A našla som ďalší obrázok ktorý ukazuje ako sa žilo za ohraami Temple za čias Angeliky:

Pont Neuf:

Meno mosta nový je odvodené od skutočnosti, že to bol prvý kamenný most v meste. V polovici 16. storočia boli v Paríži len štyri drevené mosty (Petit-Pont, Pont Notre-Dame, Pont Saint-Michel a Pont au Change) spájajúce ostrov Cité s oboma brehmi.



Stavbu ďalšieho nového mosta spájajúceho kráľovské sídlo Louvre na pravom brehu a Opátstvo Saint-Germain-des-Prés s okolitými trhoviskami na ľavom si vyžiadala narastajúca premávka, ktorá spôsobovala škody na stávajúcich drevených mostoch.

Pont Neuf na mape z 1615:

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/c ... uf1615.jpg

Ako prvý most v Paríži spájal oba brehy (dovtedajšie drevené mosty len jeden breh a ostrov). Na moste boli ako prvé v Paríži vybudované chodníky. Od ostatných mostov sa líšil aj tým, že nebol zakrytý a nestáli na ňom žiadne stavby.
Stred mosta zdobí jazdecká socha Henricha IV. (Spával pod ňou básnik Špína)

Krásny veľký obrázok:

http://www.henriiv.culture.fr/medias/co ... /255_4.jpg

A samozrejme nesmie ani chybať blýzke trhovisko Saint_German. Saint Germanský jarmok navštívil dokonca aj
samotný kráľ Ludovit XIV.



A v roku 1670:

A na dnes končím cintorínom neviniatok a trochou jeho histórie:

Cintorín-Hřbitov Neviňátek (francouzsky Cimetière des Innocents) je zaniklý hřbitov v centru Paříže.
Hřbitov byl užíván od středověku a byl největším hřbitovem uvnitř pařížských hradeb. Hřbitov byl uzavřen 1. listopadu 1780 na základě rozhodnutí krále Ludvíka XVI. ze dne 10. března 1775 a také proto, že se předchozího roku několik osob zadusilo výpary z tlejících těl.



Obrovské rozlíšenie:

http://upload.wikimedia.org/wikipedia/c ... fbauer.jpg

Tanec mŕtvych:

Cintorín Neviniatok sa stal slávny okrem iného aj tým, že mal jednu z najstarších reprezentácií "Danse macabre", Tanca smrti, freskami , ktoré boli nakreslené 1424-1425 pod arkádami na vnútornej strane cintorínskeho múru. V dĺžke cca 35 metrov v takmer v životnej veľkosti boli zastúpené tanečné páry : ako kostra zosobnená smrť viedla najvýznamnejších predstaviteľov duchovného a svetského života s tanečnými krokmi z preč tohto života.

Hoci nástenná maľba v roku 1669 zničená (takže Angelika ju ešte videla) , jednotlivé scény sú široko známe, pretože od roku 1485 boli rozširované v tlačenej podobe parížskou tlačiarňou Guyot Marchant a zverejnené v cykle "La Danse Macabre", v sérii drevorytov nazvaného "Tanec smrti" - „Aux Innocents“, a s týmto spojených veršov.

Ukážky z reprodukcii:

A ešte prekliate námestie de Greve:



Bývalé námestie Place de Greve
sa dnes volá Place de l'Hôtel-de-Ville (Radničné námestie) je významné námestie v Paríži. Nachádza sa v 4. obvode. V minulosti bolo hospodárskym a dnes je správnym centrom mesta. Je pomenované po budove parížskej radnice.

Na Place de Grève stál aj Maison aux piliers (Dom na pilieroch), ktorý dal postaviť Étienne Marcel, a kde sídlil prévôt des marchands, z ktorého sa vytvorila mestská samospráva a dnes je tu radnica mesta Paríž.



Ako ústredné námestie, slúžilo Place de Grève aj ako miesto popráv.

http://en.wikipedia.org/wiki/H%C3%B4tel ... r_1583.jpg

Takto vyzeralo upalovanie: (rok 1610)

http://fr.academic.ru/pictures/frwiki/7 ... eville.jpg

A na ostatok na prechádzky starým Parížom, mapa na ktorej sa dajú vyčítať vtedajšie ulice:

http://en.wikipedia.org/wiki/Turgot_map_of_Paris

Ukážka:

Takže milé Angelikoložky pozývám vás ďalej na prechádzku Parížom 17 storočia po stopách Angeliky:

Na úžasnej Turgotovej mapke vidíme Ile de la Cite - mestský ostrov na rieke Seine, na ktorom sa nachádza
známa katedrála Notre Dame pred ktorou spieval Joffrey de Peyrac keď sa bol verejne kajať,
hneď naproti nej nemocnica Hotel Dieu kde sa narodil Cantor v posledný Januárový deň
keď sa Angelika nazdávala že Joffreya upaľujú na neďalekom námestí de Greve - dnešnom radničnom námestí, na ktorom už vtedy samozrejme stála parížska radnica.

Na pravej strane vidíme aj most Petit Pont (malý most) na ktorom býval Desgrez v čase keď Angelika bola markízou
Anjelov, pretože miloval bývanie na mostoch. Viacej o Desgrezovi a jeho mostoch nájdete v rubrike postavy.

Všetky tri lokality máju na mape nadpisy, takže ich istotne ľahko nájdete.

Spomínate si ešte čo videla Markíza Anjelov z okien vo veži Nesle:

Rozběhla se k oknu. Mezi mřížemi zahlédla klidnou vodu Seiny. Pod zataženým nebem
měla barvu absintu a nahoru a dolů po ní pluly bárky a nákladní lodě. Na druhém břehu, kde se už
stmívalo, rozeznala Tuileries a Louvre.

Tuto obrázok z môjho pinterestu Paríž XVII storočia, na ktorý vás zároveň aj pozývam:

Veža Nesle na ľavom brehu rieky Seiny. Louvre na pravom. Obraz je z roku 1637. Neselskú vežu, pozostatok starého metského opevnenia, ktorá sa v 17 storočí už v podstate nachádzala v centre mesta, zbúrali v roku
1665, teda štyri roky po tom čo tam Angelika bývala.



Paríž XVII storočia:

https://www.pinterest.com/hessik/paris-xviie-siecle/

A kto by chcel viacej, objavila som aj peknú pinterestový album Paríža XVIII storočia.

https://www.pinterest.com/sylviehugelin ... s-siecles/

Všechno vidím! Ach, nádhera, mám chuť se tam okamžitě rozjet a všechno si to projít!

dauphine píše:

Když už jsi nám založila tak pěkné fórum, zmíňila bych klášter kam zašel Joffrey vyhledat otce Antoina: klášter lazaristů Saint-Lazare ve čtvrti Saint Denis (dnes již neexistující) byl vzdušnou čarou cca 1,5 km od čtvrti Marais (kde byl palác de Beautreillis) směrem na sever.

http://cs.wikipedia.org/wiki/Kl%C3%A1%C ... int-Lazare

Takže tu máme ďalšiu záhadu na doriešenie:

S vypětím posledních sil vyšel z paláce Beautreillis dveřmi do zimní zahrady, jejichž zámek
znal – byly otevřené, aby jimi mohl procházet hlídač – a za okamžik už zvonil u dveří kláštera
lazaritů, který stál nedaleko.

Nehovoriac o tom že ak by stál palác neďaleko tohto kláštora, musela by chodba z Kaplnky vo Vincenskom lese, Bois de Vincenes, viesť pod celým Parížom. Ďalšia záhada ktorú treba vydesgrezovať !!!!!

takže hor sa do toho: po vzore slávneho detektíva zo psom

Zaujímavé je že v Paríži bola v Turgotovej mape rue Beautreillis niekde inde a nie v štvrti Marais v 16 storočí aj palác z takým menom existoval.

Samozrejme že pani AG poznala Paríž a istotne sa dívala do mapy. Prikláňam sa k názoru že sa muselo jednať o iný kláštor.
Štvrť Marais, kde stál palác Beautreillis už samozrejme tak ďaleko od lesa, Bois de Vincennes, kde stála kaplnka a v nej vchod do tajnej chodby, samozrejme nieje.

Citát cesta do Versailles:

Tato část Marais, kde stál palác Beautreillis, byla plná památek ze středověku, protože stála
na místě paláce SaintPaul, za Karla VI. a Karla VII. nejoblíbenější královské rezidence.

K tým 3D maketám Paríža som našla dve úžasné animované vídeá.

Prvé nám ukáže ako vyzeral Chatelet (pamätáte sa ešte na Ľudožrúta ??) v Angelikinych časoch
(nedajte sa pomýliť začiatkom Videa, to iba ukazujú čo tam stojí dnes na tom
mieste, tie animácie sú fantastické, ešte aj prechádzajúci sa ľudia, koče a kone.....aaach )




Väznica, Policajná stanica, mučiareň a ľudožrútov byt v jednom:
Le Grand Châtelet na námestí de l'Apport:

http://www.cosmovisions.com/monuParisChatelet.htm



Většina žen nebyla vůbec optimistická. Vyprávěly historky o vězeňkyních, které byly
zavřené deset let a nikdo si na ně nevzpomněl. A ty, které Châtelet znaly, popisovaly jednotlivé
kobky téhle pochmurné pevnosti. Byl tu Konec pohodlí, plný odpadků a hadů, kde byl tak zkažený
vzduch, že tam ani nevydržela svítit svíčka; Jatka se tak jmenovala proto, že tam člověk vdechoval
odporné výpary z obrovského řeznictví vedle; Řetězy byla obrovská místnost, kde byli vězni jeden
ke druhému přikovaní; kromě toho tu byla Kruťárna, Jeskyně, Studna a pak Příkop, který měl tvar
obráceného kuželu. Vězni měli nohy ve vodě a nemohli ani stát, ani ležet. Obvykle do patnácti dnů
umírali. Nakonec ztišeným hlasem vykládaly o Hladomorně, odkud nikdo živý nevyjde.

Veľký Chatelet zbúrali v roku 1802.

A tu je spomínané Video:

http://www.lepoint.fr/culture/journees- ... 4200_3.php

Ďalšie vynikajúce animované Vídeo k Templu na ktorom sú aj spomínané animované koče a kone:

Spomínate si že Angelika v pevnosti Temple bývala po tom čo sa odsťahovala od Hortense z Pekelnej ulice?

(o azylovej pevnosti Temple som tu už písala)

V ulici du Temple, se před Desgrezem a Angelikou se objevila zeď, nad níž se tyčila ponurá věž kláštera templářů.




Video:

http://www.lepoint.fr/culture/journees- ... 4194_3.php


Když procházeli vysokými hradbami Templu, na nichž se tyčily střílny a soubor gotických
věží, kterým dominovala pochmurná hradní věž, netušila Angelika, že se octla v jediné části Paříže,
kde je člověk naprosto bezpečný a svobodný.
Tahle pevnost, která kdysi sloužila jako útulek bojovných mnichů, jimž se říkalo templáři, a
později maltézským rytířům, se mohla chlubit starobylými privilegii, před nimiž se skláněl i král:
Neplatily se tam daně, nesahala sem žádná státní ani policejní pravomoc a nemajetní dlužníci tu
nacházeli útulek před pronásledováním. (...)
Angelika, která neznala zvláštní postavení tohoto městečka stojícího osaměle v srdci
Velkého města, se necítila zrovna příjemně, když přecházela padací most.
Ale na druhé straně klenutých vrat panoval překvapivý klid.
Temple už dávno ztratil své bojové tradice. Zůstal jen klidný útulek, který nabízel svým
šťastným obyvatelům nejrůznější výhody pro život zároveň osamělý i světácký.

Mapa Temple:
Ohradené múrom bolo Temple vlastne také malé mestečko v meste.


Tu je skvelé video z Youtube:

https://www.youtube.com/watch?v=3pzUz6ACzTo

Tu máme obrázok ktorý sa mne veľmi páči - ale treba si pozrieť dolu nižšie vo väčšom rozlíšení:



https://i.pinimg.com/originals/32/39/a2 ... e06e24.png

Ešte jedno Animované Video ktoré nám ukazuje Bastilu, zdemolovanú v roku 1791.

Pamätáte sa ešte ako v nej Joffrey učil tancovať pavúky a písal na stenu matematické vzorce?

Pod lehkým sněhovým příkrovem vypadala obrovská pevnost Bastily ještě ponuřejší a
tmavší. Z věží stoupaly k nízkému nebi slabé pramínky šedého dýmu. To si jistě topí správce a
strážní. Ale Angelika si dokázala představit, jak ledově vlhké musí být cely, kde se „zapomenutí"
vězni choulí ve vlhké slámě.




VIDEO:

http://www.lepoint.fr/culture/journees- ... 4202_3.php


Bastila (Bastille) bola neďaleko Place Royal - Kráľovského námestia, ako je vidno na mape:

A napokon mi nedalo sa podeliť o tento objav:

Jeden talentovaný výtvarník podľa starých rytín zhotovuje kresby ako vyzerali jednotlivé paláce v Paríži
v 17tom 18tom a 19tom storočí. Je tam neúrekom aj palácov z Angelikinho obdobia.

Ak nakliknete názov jednotlivých palácov, zjaví sa vám k tomu pôvodná predloha.

Tu je link:

http://christianbenilan.wifeo.com/paris ... epoque.php

Ukážka:

Hôtel Tambonneau-Pons, Jean Tambonneau prédident de la cour des comptes,
comte de Marsan, prince de Pons, duchesse de Viileroy, adminisration du télégraphe,
vers 1650.

Označená mapa Paríža

Chcela som vedieť kde boli mestské hradby od paláca Beautreillis, kvôli tajnej chodbe ktorou sa kedysi Joffrey dostal do Paríža a Angelika utiekla kráľovi. Tak som si našla peknú mapku.

Ružovým som označila zľava doprava:

Temple, kde bývala Angelika počas procesu keď odišla od Hortenzie
Place Royal - Kráľovské námestie, kde bývala ako pani Morens, majiteľka čokoládovne
Bastila - Bastille, kráľovská väznica, v ktorej čakal Joffrey na proces a v ktorej si pobudol nejeden šľachtic za súboje či za iné previnenia
ulica Beautreillis, kde Joffrey postavil svoj Parížsky palác a Angelika ho neskoršie vyhrala naspäť v kartách
Place de Greve, dejisko domnelého upálenia Toulouského grófa, prístav a miesto kde stojí parížska radnica
pont Notre Dame, most na ktorom býval Desgrez po návrate do Paríža v časoch keď Angelika bola v podsvetí Markízou Anjelov
katedrála Notre Dame pred ktorou sa Joffrey verejne kajal a Hotel Dieu naproti nej, nemocnica pre chudobných kde sa narodil Cantor
Petit Pont kde býval Desgrez keď bol ešte chudobný advokát

Poznámka na okraj:

Keďže tam vidím tie tri pekne ostrovy, pýtam sa ci ten názov ulice nevznikol z Beau-trois-iles- pekné tri ostrovy, tak sa kedysi volali záhrady z ktorých dostala ulica Beautreillis svoj názov, veď gramatika v tom čase vo Francúzku ešte nebola ustálená a písalo sa všelijako.....

Super! Už jsi našla ten útulek lazaristů poblíž Beautreillis?

dauphine píše:

Super! Už jsi našla ten útulek lazaristů poblíž Beautreillis?

Zatial ešte nie, ale našla som ulicu na ktorej "démoni"
uštvali škuľavého mnícha Conana Bechera.

Krásna 3D rekonštrukcia Paríža kde vidíme v popredí Väznicu Grand Chatelet
a v ľavom hornom rohu Most Notre Dame zastavaný domami a katedrálu Notre Dame.



Z Údolí chudoby do Châteletu to bylo jen pár kroků. Z hostince U kokrháče byly vidět
špičaté střechy hlavní věže pevnosti.
Angelika mohla jít jak chtěla pomalu, stejně se brzy octla před hlavní branou vězení; nad
vchodem se tyčily dvě věžičky a zvonička s hodinami.
Stejně jako včera večer osvětlovaly vchod pochodně.
Angelika zamířila dovnitř, potom couvla a začala se procházet sousedními uličkami v
naději, že náhlý zázrak zničí ten ponurý hrad, jehož silné zdi už odolávaly půl tuctu století.....

Nádherné...

Ano, nádhera, nádhera.

Ďakujem dievčence v mojom pokračku sa prechádzam ulicami Paríža spolu z dvomi vysokými maskovanými,
medzičasom už podguráženými chlapíkmi + takže mi nedá sa nepodeliť o nejaké úlovky.

A teda ako by to bolo v tejto rubriky bez slávneho kráľovského námestia.

Angelika tam bývala predtým ako sa odsťahovala do paláca Beautreilles, po tom čo ho vyhrala v kartách.

Veď kúsok odtiaľ bol aj palác Beautreilles, Salón slávnej Ninon, za rohom je čerešňová ulica kde uštvali "démoni"
mnícha Bechera a je odtiaľ dokonca na skok do Bastily.

Tuto je pekný obrázok zo začiatku 17 storočia, v čase najväčšej slávy tohto námestia:

https://www.carnavalet.paris.fr/sites/d ... k=piLVdiJb



Mne sa veľmi ráta že toto námestie bolo pre severnú časť krajiny vraj veľmi nezvyčajné, pretože jeho budovy boli postavené štýlom, aký sa doposiaľ na severe Francie nepoužíval (arkády), ale zato sa používal na juhu Francie
napríklad v Toulouse Je výnimočné tým že malo ako prvé v Paríži svojho času otvorené dolné arkády po vzore antických rímskych stavieb.



Môžete ho ľahko nájsť aj vo vyššie uvedenej mape kde som ružovou vyznačila rôzne miesta v okolí paláca Beautreilles.

V centre Kráľovského námestia, ktoré sa dnes volá Place des Vosges, sa nachádza Kráľovský pavilón, ktorým sa naň vstupuje. Zaujímavou perličkou je je že sa v ňom narodila Mme. de Sevigne




Už sa teším ako si tam pod tými arkádami dáme kávu, alebo ešte štýlovejšie horúcu čokoládu,dámy!
veď Angelika tam bývala ako pani čokoládová.

Cintorín Neviniatok na ktorom sa Angelika prvý krát zoznámila z podsvetím.

Cintorín Neviniatok (francúzsky Cimetière des Innocents) je zaniknutý cintorín v centre Paríža.

Cintorín sa nachádzal v dnešnom 1. obvode vo štvrti Les Halles (Staré Tržnice) v priestore súčasného námestia Place Joachim-du-Bellay. Svoj názov dostal podľa dnes už neexistujúceho kostola venovanému svätým Neviniatkam, tj. deťom zabitým na príkaz kráľa Herodesa.
(Kedysi vládca Herodes Veľký, keď mu mudrci z východu povedali správu o narodení nového kráľa vydal príkaz pozabíjať všetkých novorodencov – chlapcov.)

Cintorín bol používaný od stredoveku a bol najväčším cintorínom vnútri parížskych hradieb. Cintorín bol uzavretý v roku 1780 na základe rozhodnutia kráľa Ľudovíta XVI. tiež preto, že sa rok predtým niekoľko osôb zadusilo výparmi z tlejúcich tiel. V tej dobe presahoval cintorín zhruba o 2,5 metra nad úrovňou okolitých ulíc. V roku 1786 bol celkom zrušený a pozostatky kostier boli prevezené do katakomb na predmestí Tombe-Issoire (dnes 14. obvod). V roku 1789 sa pozemok stal súčasťou parížskej tržnice Halles a zmenil sa na trh s kvetinami, ovocím a zeleninou.

Kostnica, ktorú pani AG tak vynikajúco opísala v knihe.



Její pohled však přitahovaly a téměř ji omráčily čtyři podivné kryté terasy, které začínaly u
kostela a tvořily hřbitovní ohradu; najednou měla dojem, že se octla ve zlém snu.
Tu stavbu, pocházející ze středověku, tvořily základy kláštera a chodby s gotickou klenbou,
v nichž ve dne vystavovali obchodníci své zboží.
Nad chodbami se táhly tmavé zastřešené terasy, které směrem ke hřbitovu spočívaly na
dřevěných pilířích, takže mezi jednotlivými sloupy prosvítalo světlo. A celý ten prostor byl plný
kostí. Kupily se tu tisíce a tisíce lebek a zbytků koster. Sýpky smrti vystavovaly svou pochmurnou
úrodu pohledům živých, aby je donutily k zamyšlení; neslýchané množství lidských kostí, které
vysoušel průvan a čas pomalu měnil v prach. A neustále je nahrazovaly nové přírůstky, získávané z
půdy hřbitova.
Téměř všude kolem hrobů se přímo vrstvily hromady koster, svázaných k sobě, nebo haldy
smutných bílých lebek, které hrobník pečlivě srovnal a zítra je přenese do sýpek nad klášterem.
„Co to… co to je?“ zamumlala Angelika, která nedokázala ten prostor vnímat jako
skutečnost a téměř se bála, že zešílela.
Trpaslík Barcarol seděl na hrobě a zvědavě ji pozoroval.
„Kostnice!“ odpověděl. „Kostnice Neviňátek. Nejkrásnější kostnice v Paříži.“

I v dnešnom čase sa dajú v Paríži vidieť pozostatky z cintorína neviniatok a iných cintorínov:

Parížske katakomby alias Ríša smrti

Takmer 190 km dlhé katakomby vedú pod celým hlavným mestom Francie. To, čo se v katakombách nachádza, sú pozostatky Parížskych cintorínov. V 18. storočí se totiž parížske cintoríny v dôsledku preplnenia premenili na zdroj rôzných infekcií, ktoré ohrozovali obyvateľstvo.



Parížske katakomby video:

hoďte si to na minútu 14:42

https://www.youtube.com/watch?v=sz6gWp_uXJg

Preto boli tieto katakomby v roku 1786 vysvätené a zaplnené ľudskými pozostatkami zo všetkých parížskych cintorínov. Dodnes sú katakomby zmeskou cintorínov, tunelov a cestičiek a to všetko lemuje tisíce ľudských kostí a lebiek.

Parížske podzemie je v dnešnej dobe pokladá za nevšednú turistická atrakciu a jeho prezývka Ríša smrti hovorí sama za seba.

Tak jsem si tvoje čtenářské vyprávění, Moirro, doplnila ještě vizuální představou a prohlídla si všechny obrázky, plánky a videa, které jsi sem dala. Je to opravdu nádhera. Super objevy

Pridávam pár krásnych obrázkov zo starého Paríža:

Île de la Cité zo zadnej strany:



nadhľad zhora:



na ostrove ako vieme bývala v pekelnej ulici Angelikyna sestra Hortenzia, je na ňom katedrála Notre Dame, pred ktorou sa musel Joffrey kajať a Justičný palác z väznicou Conciergerie kde bol Joffrey súdený a pred popravou aj mučený.



Place de Greve kde stála parížska väznica a kde sa konali popravy, aj tá Joffreyová.



Bastila, neďaleko ktorej bola aj ulica Beautreilles kde stál mestský palác grófa de Peyrac.

Vedľa nej vidno mestskú bránu ktorou by bol musel Joffrey vstúpiť do mesta, ak by nebol mal tajnú chodbu vedúcu do jeho paláca z lesíka Bois de Vincennes. To znamená že chodba zrejme musela viseť popod mestké múry tesne pri Bastile, medzi väznicou a Arzenálom.

Tuto viacej k tej chodbe:

http://angelique.cz/phpBB321/viewtopic.php?f=6&t=622

Place de Grève - dnešné Place de l'Hôtel-de-Ville -

Parížska radnica síce vyhorela ale stredná časť budovy zasa vyzerá presne tak ako za Angelikynych čias.



http://files1.structurae.de/files/photo ... _shift.jpg

Place de l'Hôtel-de-Ville: náměstí před pařížskou radnicí sloužilo od středověku jako tržiště i jako místo poprav. Do roku 1830 se náměstí jmenovalo Place de Grève. Náměstí se svažovalo k Seině, kde končilo písčitým svahem. U něho bylo vybudováno přístaviště pro lodě přivážející zboží na trh. Ve francouzštině la grève v původním významu znamená písčitý břeh. Dominantou náměstí je radnice Hôtel de Ville de Paris. Původní budova radnice ze 17. století vyhořela avšak Současná budova byla postavena podle původních plánů v letech 1874-1878.

Radnica v roku 1753:



https://upload.wikimedia.org/wikipedia/ ... 3%A8ve.jpg

A dnes:

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/ ... que%29.jpg

Rytina presne z obdobia kedy Angelika žila z Nikolasom v Neselskej veži. Hoci sa táto brána už dávno nenachádzala v strede mesta a neslúžila ako vstupná, kvôli zvyškom múru sa inokade z tejto strany nedalo prejsť. Obrázok nám názorne objasňuje na ktorom moste do mesta museli sedliačky od určitého času zaplatiť vstupné hrncom mlieka:

Rigobert a Pivoňka kvůli nim chodili číhat na venkovanky, mířící s měděnými vědry na hlavě na mléčný trh. Nakonec mlékařky odmítly chodit cestou přes Seinu. Museli za nimi až do Yaugirardu. Když však venkovanky pochopily, že stačí džbánek mléka a budou mít cestu volnou, nemuseli bandité ani tasit meče.

Den poté, co zašla na náměstí Grčve, požádala Angelika slečnu de Parajonc, aby ji
doprovodila do Tuileries. Slečna jí obvykle dělala společnici.
Učila Angeliku, jak se správně procházet v Tuileries, jak předvádět potřebná gesta, což
někteří drzouni kvitovali smíchem. Ona v tom ovšem viděla hold prokazovaný jejím půvabům.
„V Tuileries,“ poučovala ji, „se musíte přezíravě procházet hlavní alejí. Neustále musíte
mluvit, aniž byste cokoliv řekla, abyste vypadala vzdělaně. Musíte se smát, aniž je čemu, abyste se
zdála veselá a neustále se musíte narovnávat, aby vám byl vidět krk… otevírat doširoka oči, aby se
zdály velké… kousat se do rtů, aby zčervenaly… šuškat si z očí do očí, vějíř u vějíře… Hlavně však
musíte vypadat moudře, drahoušku. Prostě povídejte, gestikulujte, brebentěte a svou informovanost
zdůrazňujte tím, že budete koketně naklánět hlavu…“
Její výuka nebyla v zásadě špatná a Angelika ji uplatňovala s daleko větším zaujetím a také s
větším úspěchem než její společnice.
Tuileries byly podle slečny de Parajons „aréna vznešeného světa“ a Coursla Reine,
Královnina promenáda, „království významných pohledů“. Do Tuileries se chodilo čekat na hodinu
projížďky po Královnině promenádě, kde se znovu sešla stejná společnost.
Hájky v zahradě byly příhodné pro básníky a milence. Knězi si tam připravovali kázání,
advokáti obhajoby. Všechny osobnosti, které něco znamenaly, si tady dávaly schůzky a občas jste tu
potkali krále nebo královnu, a často Jeho Milost následníka trůnu s guvernantkou.
Ten den vedla Angelika svou společnici směrem k Velkému pódiu, kde se obvykle scházely
urozené osobnosti. Princ de Condé tu býval téměř každý večer.
Byla zklamaná, že ho tu nevidí, vztekala se a dupala nohama.




Takže dámy ak budete znovu v Paríži, nezaškodí sa trochu poprechádzať v Tuileries a vyskúšať si na prechádzajúcich sa pohľadných mužoch skvelé rady slečny de Parajonc.




Jardin des Tuileries, alebo po slovensky Tuilerijská záhrada/Tuilerijské záhrady alebo Tuilerie, je verejný park v Paríži v 1. obvode. Park vo francúzskom štýle je bývalý zámocký park zbúraného Tuilerijského paláce, po ktorom má svoje meno. Park sa rozprestiera medzi Place de la Concorde na západe a Louvrom na východe a medzi pravým brehom Seiny na juhu a Rue de Rivoli na severe. Park bol spolu s Louvrom zapísaný medzi historické pamiatky.



Takto vyzerali záhrady okolo Tuileries v 17 storočí:

Hôtel-Dieu (česky Dům Boží) je nejstarší nemocnice v Paříži. Nachází se v 1. obvodu na ostrově Cité. Špitál zasvěcený svatému Kryštofovi byl založen již v polovině 7. století.

Špitál založil v roce 651 jako útulek pro chudé pařížský biskup Landerik v těsné blízkosti katedrály Notre Dame jak bývalo obvyklé. Nemocnice zůstala jako jediná v Paříži až do období renesance, kdy Jindřich IV. založil v roce 1607 nemocnici Saint-Louis.
Hôtel-Dieu se původně rozkládal na jižní straně ostrova Cité a zároveň na protějším levém břehu, takže byl jedinou budovou ve městě, která se rozkládala na dvou březích Seiny. Obě části spojoval most Pont au Double.
Během přestavby Paříže za druhého císařství, kterou vedl Georges-Eugène Haussmann, byly staré budovy v roce 1865 strženy a nemocniční areál posunut o několik metrů severně.
------------------------------------------------------------------------

Katedrála Notre Dame a na pravej strane Nemocnica Hotel Dieu (Dom boží),
v ktorej sa v den keď popravili Joffreya narodil Cantor. (Aj z nápisom)





Pani Golonová to mala ako vždy vynikajúco zrešeršované a aj na tejto starej rytine je vidno že do postelí ukladali pacientov vo dvojiciach.



Hygienické podmienky tam vraj boli zúfalé. Pozrime sa čo na to vraví Angelika:

To je ale zvláštní, napadlo ji. Joffrey je sice mrtvý, ale v pekle jsem se ocitla já.
V téhle odporné díře, kde zápach výkalů a krve byl hustý jako mlha, slyšela jako ve zlém snu pláč, vzdechy a nářek. Novorozeňata nepřestávala plakat. Znělo to jako nekonečný žalm, který byl hned intenzivnější, hned slábl a pak se znovu ozval na druhém konci sálu.
Přestože v ohybech chodeb stály otáčivé ohřívače, panovala tu ledová zima, protože jejich teplo rozfoukával průvan. Angelika pochopila, proč se chudí tolik bojí nemocnice.
Není to snad předpokoj smrti?
Jak přežít v tomhle shluku nemocí a výkalů, kde uzdravující se leží vedle nakažlivě nemocných, kde chirurgové operují na špinavých stolech břitvami, kterými před několika hodinami holili vousy klientům z okolí?
V sále se nad lůžky ostatních rodiček skláněly jeptišky. Byly určitě oddané a projevovaly odvahu, která mohla mít zdroj pouze ve víře v Boha. Jenže mizivá hygiena je stavěla před neřešitelné problémy.

Pekné video záhrad nemocnice Hotel Dieu v ktorej sa narodil Cantor v deň kedy i Angelika myslela že Joffreya
upálili na hranici. Cez bránu je vidieť katedrálu Notre Dame.

https://www.youtube.com/watch?v=enm4mn66trQ



Ďalšie zaujímavé Video ukazuje Paris: Île de la Cité - Ostrov na ktorom stojí Hotel Dieu,
Katedrála Notre Dame pred ktorou sa Joffrey musel kajať,
Justičný Palác z jeho bránou a hodinami v ktorom Joffreya väznili a súdili a ktorý pani AG tak dobre opísala,
a napokon je na ňom aj pekelná ulica v ktorej bývala Angelikina sestra Hortenzia.

https://www.youtube.com/watch?v=sGjb3bUgdgQ

moirra, neskutočné, ďakujem. Zavítala som tu po dlhšej dobe a nachádzam to toľko zaujímavého. Čo som sa ja nahľadala po Google, mapách a kde kade, keď som si chcela priblížiť miesta, kde Angelika žila a chodila. A ty si to tu pridala ako na dlaní. A teda aj v iných rubrikách, úplne skvelé...

Kedy poriadaš tie výlety po stopách Angeliky? Určite sa pridám...

Moirra a Maira v Paríži ?

no ja osobne si to hocikedy veľmi rada zopakujem ....
to zasa niečo bude ... nebude to náhodou trochu ako Pat a Mat?

v každom prípade vitaj na fóre - akurát som dopísala úvod k "Pološialené Angelikoložky v Paríži"

takže:

http://angelique.cz/cz_phpBB3/viewtopic ... 606#p20606

PS: a to sme ešte o mesiac na to absolvovali maltu po stopách Angeliky a Rescatora

ach a pozývam ešte pozrieť moju zbierku na pintereste:

https://www.pinterest.com/Moirra48/pari ... angelique/

https://www.pinterest.com/Moirra48/paris-xviie-siecle/

Tak hádam by sme dopadli lepšie ako Pat a Mat

Ty sa zameriaš na historiu a ja zorganizujem súčasnosť a nejaký dostavník už chytíme

A ako to bolo s tými "Pološialené Angelikoložky v Paríži" - teda kto to bol, kedy ako dlho? Príbeh je super, ale tam sa o tom veľmi nepíše...

Tvoju zbierku na pintereste som si už pridala na sledovačku...

Moirra: Doufám, že na toto téma vznikne nějaká odborná práce, aby se Angelika dostala do širšího povědomí historické obce.

Vzniká mraky diplomek na porovnání odrazu historické reality ve filmech / knihách, ale pochybuji, že by to někdo vzal takhle od podlahy. Teď mě docela mrzí, že jsme měli na gymplu francouzštinářku nic moc, mohla jsem psát disertaci na angelikoložské téma a moje dilema, zda si doktorát dodělat nebo nedodělat by bylo rázem vyřešené!

PenelopaW píše:

Moirra: Doufám, že na toto téma vznikne nějaká odborná práce, aby se Angelika dostala do širšího povědomí historické obce.

Vzniká mraky diplomek na porovnání odrazu historické reality ve filmech / knihách, ale pochybuji, že by to někdo vzal takhle od podlahy. Teď mě docela mrzí, že jsme měli na gymplu francouzštinářku nic moc, mohla jsem psát disertaci na angelikoložské téma a moje dilema, zda si doktorát dodělat nebo nedodělat by bylo rázem vyřešené!

No neuveríš. ale na Viedenskej Univerzite som našla diplomovú prácu o Angelike v Stredomorí po Francúzsky -
aj som si ju stiahla iba musím pozrieť kde ju mám.

Čo sa týka témy, pracujeme na tom aj z Dauphine veď to máme pochodené.

Kráľovské námestie - sem sa Angelika presťahovala keď sa s nej stala úspešná podnikateľka "Madame Chocolat" (pani čokoládová)



na kráľovskom námestí číslo jeden sa narodila Madame de Sevigne.

Dodnes si tu môžete pochutnať v niektorej kaviarni pod arkádami na horúcej čokoláde či na vynikajucej Mouse au Chocolat.



Place des Vosges pôvodne Place Royale (Kráľovské námestie) je jedno z najstarších plánovaných námestí v Paríži o rozmeroch 140 x 140 m. Nachádza v pôvodnej štvrti Marais, blízko Place de la Bastille a ulice Beautreilles kde stál mestský palác Joffreya de Peyrac.. Do salónu Ninon de Lenclos by sa dalo aj kameňom dohodiť.




Ako to tam vyzeralo v 17 storočí:

krása. Keď som bola v Paríži, tak štvrť Marais ma uchvátila. A to som ešte nebola po stopách Angleliky s Moirrou... ))

Maira píše:

krása. Keď som bola v Paríži, tak štvrť Marais ma uchvátila. A to som ešte nebola po stopách Angleliky s Moirrou... ))

Možeme si niekedy zopakovať

to by som rada. Niečo ale v teplejšom počasí...

Pekelná ulica na ktorej bývala Hortense:


Rue d'Enfer – Pekelná ulica - Ulica v ktorej žila Hortenzia
-------------------------------------------------- ---
(Dnešná lica Rue des Ursins, bývalá ulica Port Saint Landry v roku 1321, neskoršie rozdelená na dve časti, hornú a dolnú Rue d'Enfer a Rue des Basse Ursins. Súčasný názov Rue de Ursins pochádza z roku 1831) je ulička na mestskom ostrove Ile de la Cité, v centre Paríža. Názov pochádza zo slova „Inferior“ pretože to bola položená veľmi nízko. Neskoršie sa meno skomolilo na Rue d'Enfer.
Na plánoch z osemnásteho storočia (od Turgota alebo Junieho ), nájdeme názov Rue d'Enfer (deformácia slova nízky – Inferior )
V starých záznamoch nájdeme v roku 1702 informáciu, že na Pekelnej ulici sú 4 domy a jedna lampa (povinná laterna osvetľujúca ulicu ktoré zaviedli Dezgrez a jeho nadriadený Reine).


Pekelná ulica na fotografii z našej návštevy Paríža:




Palác Ursin, obývaný Juvenalom Ursinom, dekanom a rektorom v štrnástom storočí na stojaci kedysi na nábreží Seiny v Pekelnej ulici, podľa ktorého neskoršie dostala svoj názov „Rue des Ursins“, zbúrali pretože sa začal rozpadať po tom čo rieka Seina zatopila l’île de la Cité.

Dve veže paláca Ursins vidíme tuto na obrázku:


Ulica v starých časoch:



A mapa k tomu:



väčšie rozlíšenie:

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/ ... _KU_10.jpg

Tuto vidíme domy na pekelnej ulici z výhľadom na Seinu a chápeme tiež prečo Angelika z okna tak dobre videla
Place de Greve:



Inak prístav Port Au Bleu bol spomínaný vinársky prístav z kanónu.
V diaľke na obrázku most Pont Notre Dame z jeho domami kam sa po návrate do Paríža presťahoval Desgrez.

O prístavoch na Seine nájdeme viac tuto:

http://angelique.cz/cz_phpBB3/viewtopic ... 512#p22512

Předpokládám, že Moirra zná velmi dobře, ale kdyby třeba ostatní ne:

Historické mapy Paříže
https://commons.wikimedia.org/wiki/Chro ... s_of_Paris

Mapy poznám, ale najlepšia je Turgotová v Obrovskom rozlíšení,

kde sa da pozrieť každý detail ulice, bez ktorej by som fikciu v ktorej

Joffrey a Deszgrez chodili po nočných uliciach Paríža po stopách Markízy Anjelov nikdy nebola zvládla napísať.

http://angelique.cz/cz_phpBB3/viewtopic.php?f=16&t=569

Inak na mojom Pintereste nájdete zbierku obrázkov nám dôverne známych miest z Paríža - najviac je toho
v dvoch položkách:

Po stopách Markízy Anjelov a Paríž 17 Storočia - súkromne ich mám samozrejme nazbieraných oveľa viac ako na
Pimntereste za tri roky zberateľstva mám stabuľkovanú zbierku že by sa v porovnaní s ňou začervenala nejedna
európska Univerzita

https://www.pinterest.de/Moirra48/

Našla som úžasne zaujímavú stránku s projektom ktorý nám priblíži ako sa kedysi žilo v Paríži:

nezáleží že sa jedná o 18 storočie - nieje to tak ďaleko od konca 17 teho - a tak veľa sa veru za ten čas nezmenilo

Preložila som úvod:

Ako vyzerala Seina v 18. storočí? So svojimi piesočnatými brehmi, rušným prístavmi a mostami pokrytými domami bola táto rieka srdcom parížskeho života. Ľudia sem chodili, aby si kúpili tovar, nechali sa previezť prievozníkom alebo len tak aby počúvali živé žarty pouličných predajcov. Seina je miestom na pranie odevov, čistenie a prácu. A tiež to bývalo miesto na kúpanie a utopenie sa - pretože v tom čase veľa ľudí nevedelo plávať.

„Gens de la Seine“ je kolekcia zvukových nahrávok pozostávajúca z 19 rozprávaní, v ktorých ožívajú zvuky, hádky, smiech a skúsenosti ľudí, ktorí tu žili. K dispozícii sú v angličtine aj francúzštine, Gens de la Seine robí hĺbkový historický výskum, k dispozícii pre širokú verejnosť, spôsobom, ktorý je zábavný aj pútavý. Je súčasťou kolekcie zvukových nahrávok Gens de Paris.
Projekt Gens de la Seine je podporovaný radnicou mesta Mairie de Paris, a ďalej CNRS, EHESS a Roger-Viollet / Paris en Images.

http://gensdelaseine.com/en/home/

napríklad v sekcii o Mostoch sa dozvieme ako sa bývalo na Moste Notre Dame,
kde svojho času býval aj Desgrez ako tieto domy vyzerali, čo sa v nich nachádzalo
, čo bolo na ktorom poschodí ...ako sa zhovárali ich obyvatelia atď....

The Residents of the Pont Notre Dame

Obyvatelia mostu Notre Dame.

http://gensdelaseine.com/en/11-the-resi ... otre-dame/



Obraz mostu v obrovskom rozlíšení, kde si môžeme pozrieť detaily.

http://gensdelaseine.com/wp-content/upl ... Dame-1.jpg

A ešte k celkovému projektu GENS DE PARIS

Gens de Paris je projekt v ktorom nájdete miesta v Paríži v rozličných časových Periodách, pokiaľ sa dajú nájsť skutočné osobnosti ako svedkovia týchto príbehov. Každý príbeh sa rodí z dialógu, vzácneho a bezprecedentného, medzi historikom a autorom. Vzýva tak fantáziu a emócie dnešných návštevníkov Paríža naspäť do života. Dokumentárne príbehy vytvorené spoločnosťou Gens de Paris budú k dispozícii ako aplikácia určená na transformáciu nášho vzťahu k mestu a jeho minulosti. Rovnako ako Gens de la Seine, každý tematický zvuk chce byť predmetom verejného, súkromného alebo asociatívneho partnerstva.

Gens de Paris

http://gensdelaseine.com/en/gens-de-paris/

https://gensdeparisdotcom.wordpress.com/

Stále nové objavy. čudovala som sa o čom to Básník Špína (Ufúľaný básnik) a v originále
BÁSNIK BAHNO vlastne hovorí

Poslechni, slyšíš Samaritánčinu hru na Pont-Neuf?…
Blíží se poledne. Nechceš zaskočit na most a ukrást si pár jablek k obědu? A taky kytku, do níž bys
ponořila ten svůj pršáček? Poslechneme si vyvolávání Velkého Matyáše a podíváme se na
flašinetáře s tančící opičkou. A vysmějeme se strážím, které mě hledají a chtějí mě oběsit.“
„Pročpak vás chtějí oběsit?“

A teraz už viem:

La pompe de la Samaritaine - čiže Samaritánka

bola pumpa - či čerpadlo na moste Pont Neuf ktorá hnala vodu zo Seiny do Louvru

ale preboha čo s tou špinavou vodou (ktorej sa inak tak báli) vlastne v Louvri robili ???
veď do Seiny chodili prať, čistiť a umývať, vyhadzovali tam odpad ba aj mřtvoly z väzníc ...

vidíte na tej Samariránke tie hodiny? tak tam asi bola zvonkohra o tej hovoril Básník Špína



Zdroj:

http://www.histoires-de-paris.fr/pompe-samaritaine/

áno na tomto obrázku je spomínanú zvonkohru vidno: nachádzala sa vo veži nad hodinami:

https://fr.wikipedia.org/wiki/Pont_Neuf ... Scotin.jpg

a tu ešte veľký obraz samaritánky pohľad z nábrežia na Most Pont Neuf:

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/ ... %C3%A9.jpg

obraz od: Nicolas-Jean-Baptiste Raguenet

A preklad textu z francúzskej Wikipédia:

Dňa 2. januára 1602 kráľ povolil výstavbu veľkého vodného čerpadla: Pompe de la Samaritaine. Toto čerpadlo, prvý vodný zdvíhací stroj postavený v Paríži, navrhol flámsky Jean Lintlaër. Bola to malá obytná budova na pontónoch (v ktorej žil napríklad sám Lintlaër), medzi ktorými sa obrácali dve mlynské kolesá. Bola zdobená hodinami so zvonkohrou. Čerpadlo dodávalo vodu do palácov Louvru a Tuileries, ako aj do druhej záhrady. Toto bolo pomenované po vyrezávaneho reliefu znázorňujúceho stretnute medzi Ježišom a Samaritánkou pri Jakubovej studni (vylíčené v Jánovom evanjeliu), autorom bol Bernard René Frémin (1672-1744).
Čerpadlo bolo prestavané Robertom de Cotte medzi rokmi1712 a 1719, potom renovované okolo roku 1771.
26. augusta 1791 sa kráľ Ľudovít XVI. vzdal služieb tohto čerpadla. Budova bola zbavená svojej fasády. Sochy Krista a samaritánky boli poslané naspať majiteľom , budova ktorá sa stala strážnym postom vojakov gardy sa napokon zrútila. Definitívne bola zničená v roku 1813. Nič z nej nezostalo okrem jedného zo zvonov ktorý bol prenesený do kostola Saint-Eustache.

Tyhle informace jsou parádní.
Zaujal mě obraz mostu Notre Dame. Co to na té vodě dělají? To jsou nějaké hry, nějaká zábava? Evidentně ty bárky nikoho nepřeváží a někteří lidé se hrabou z vody. Dokonce je mezi muži s tím jakýmsi odrážedlem zakončeným nějakým kruhem (snad pojistce proti zraněním ) i žena. A těch "čumilů" v oknech!
Ten obytný most mi připomíná pavlačák. Vypadá to, že se tam proklevetilo úplně všechno, co se v Paříži odehrálo. O informace neměl Desgrez asi vůbec nouzi.
A také mě zaujaly jakési "vyhlídkové" mola okolo pilířů. Nedalo se tamtudy projít do uličky vedoucí napříč mostem?
Docela by mě zajímalo, kdy se od tohoto trendu stavění domů upustilo. Sledovala jsem výročí okolo Karlova mostu, a že by v Praze byly takové bytové jednotky na mostech, o tom jsem se nikde nedočetla.

Tereza píše:

Tyhle informace jsou parádní.
Zaujal mě obraz mostu Notre Dame. Co to na té vodě dělají? To jsou nějaké hry, nějaká zábava? Evidentně ty bárky nikoho nepřeváží a někteří lidé se hrabou z vody. Dokonce je mezi muži s tím jakýmsi odrážedlem zakončeným nějakým kruhem (snad pojistce proti zraněním ) i žena. A těch "čumilů" v oknech!

Haha Tereza dobrý postreh - toľko krát som ten obraz videla a nenapadlo ma že tam vlastne hrajú tú hru
kde sa tými palicami zhadzujú z lodí .. niečo sa mi marí že mi o tom už niekto rozprával .. treba zrešeršovať

Pridávam ešte jeden úryvok z kanónu o spomínanej vodnej pumpe Samaritánke:


Na Pont-Neuf se bosé nohy střídaly s dřeváky řemeslníků i s červenými podpatky šlechticů.
Zastavila se před Samaritánčiným vodním hradem a pozorovala ciferník, který ukazoval
nejen hodiny, ale i dny a měsíce a uváděl do pohybu zvonkovou hru, již si konstruktér jako správný
Vláni nemohl odpustit. Na průčelí tohoto obrovského čerpadla, které zásobovalo vodou Louvre a Tuileries, byl
reliéf, znázorňující výjev z evangelia; Samaritánka podává vodu Kristovi u Jákobovy studně.
Angelika postála před každým krámkem ......

pár super nadhľadov na Samaritánku, bohužial už bez domov na moste, ktoré zbúrali ako prvé:

http://paris1900.lartnouveau.com/paris0 ... itaine.htm

inak podobne stáli domy na mostoch kedysi aj v Londýne:
(kde sa mi Tereza dokonca zdá že keď tam chceli prejsť po moste, museli prejsť priamo cez domy )