V tom istom case sa v jednej z komnat ležala krasna mladá dievčina. Vlastne este iba dieta, ale jej črty uz nadobudali kontury dospelej zeny. Vlasy farby ohna, zelene oči ziariace sta smaragdy, ruzovkasta plet a krasne tvarovane pery davali tusit, ze z nej vyrastie krasavica.
Krásný popis!
Lenze dievcina vôbec nemyslela na svoju krasu. V duchu si predstavila samu seba ako neohrozenu velitelku jednej z ockovych lodí. Oblecena v tmavych nohavicia, stihle nohy v zamatovych čižmach, biela bavlnena košela, maršalsky klobuk, spod ktoreho vialy rysave kučery. Stredozemnym morom sa este neplavila lod s krajsou kapitankou.
Haha, tohle by byla opravdová slečna Rescatorová
.
Ovšem za mne dva momenty, s nimiž nesouhlasím
„Myslite si, ze by mi Honorine bola schopna ublizit?“
Jej manzel prikyvol.
„Ale ved je to moja dcera!“
to mi už přijde trochu přehnané...
„Cantor… Cantor povedal, ze nie som Vasa. Vraj som iba obycajny pankhart!“ rozplakala sa.
Pokud jí to Cantor řekl v době, kdy se fikce odehrává, tedy kdy už je Honorina velká slečna, tak se mi to nepozdává. On ji sice jako dítě nesnášel, ale z poslední knihy to na mne působí tak, že si k ní nakonec našel cestu a miloval ji - viz jak ji zachránil před Ďáblicí a dovedl do Wapassu. V tomhle ohledu se mi líbí, jak jejich "starší" vztah popsala Tereza.
Citujem Penelopu pretože máme takmer identický názor - a ako správna Polačka
, čo na srdci to na jazyku,
to poviem po lopate:
Poďme teda najskôr k tomu dobrému. Píšeš pekne a prvé dva citáty, tu musím absolutne súhlasiť s Penelopou.
A áno aj Rescator
si už pri plavbe z La Rochelle do nového sveta všimol že sa podobá na matku a má jej ústa.
Skvelý opis ...
Knižná Honorine (ktorá veru nemala oči zelené po matke
ale čierne a tak trochu šikmé, ale nesmierne bystré oči)
Opis honorininho oblečenai ako kapitánky je dokonalý
A teraz poďme k tomu menej peknému:
po lopate: posledné dva body aj mne idú absolutne proti srsti.
Honorine mala veľmi blízky vzťah k svojej matke a nikdy neprejavovala žiadne znaky ťažkej patologickej psychózy, ako je to u detí ktoré su schopné ublížiť svojim rodičom.
A aj s Cantorom to mala doriešené. Cantor dozrel a v kanóne ho veľmi mrzelo ako sa k Honorine choval.
A napokon bol to on kto jej zachránil život a doviedol ju naspäť k matke. Keby ju nemal rád neurobil byto. Veď to bola skvelá príležitosť sa jej raz a navždy zbaviť.