Takto si J + A užívali, když byli někde odříznutí od světa a zapadlí ve sněhu. Pokud to tedy neby Katarunk ani Wappassu, tak Quebec?
Ano, trefa
Uviazli spolu počas prvej snehovej búrky v Quebecu, po tom, čo Anglika sa stretla s matkou Magdalénou, kde bola sprostená obvinenia, že ona je tou Diablicou z Akádie. Spolu s Joffrey vo Villedavray útulnej vile stáli spolu v objatí, pričom Eliáš Macollet im priložil do kozuba a uložil sa opäť do truhly (lavice).
"„Prizná sa k zradám," pomyslela si Angelika pri pohľade na Joffreya, „ale nie hneď," poopravila sa zaujatá žiarou jeho úsmevu, ktorý sa k nej skláňal a ktorý pre ňu znamenal všetko šťastie sveta.
Noc bude dlhá, taká dlhá ako búrka. A keď búrka utichne, zobudia sa v zamatovobielom tichu. Dlhá noc lásky, dlhá ako život, ktorá akoby všetko uzavrela, pretože všetko zhrnula, ktorú strávia tak, akoby to bol cieľ ich cesty, hoci je v nej vlastne začiatok, no takto ju pociťujú preto, že sa stráca všetko, čo bolo predtým, aj čo môže prísť potom, všetko prestáva byť dôležité: sláva, nebezpečenstvá, bohatstvo, ctižiadosť, túžba, obavy z biedy a poníženia, vzostup a pád, choroba, ba i smrť. Telo je blažené, duša slobodná a srdce tlčie. Všetko zmizlo a oni sú kdesi celkom „inde", v tajnom svätostánku lásky. To ich „inde" je túto noc dôverná izba v búrke na divokom mieste, takmer v prekliatej krajine, v meste krehkejšom ako steblo, ktoré vyklíčilo z odviateho zrna a ktoré musí rátať s tým, že ho apokalyptický víchor vytrhne zo skaly, kde sa uchytilo. Svet, do ktorého sa dostali, uzatváral kruh ich ramien, a stred tohto sveta, to bol oheň, čo horel medzi nimi. Dlho stáli oblečení v tmavej izbe, v ktorej blikalo slabé svetlo, no bolo dosť silné na to, aby oslnilo ich oči žiarou očí toho druhého, a v tých očiach sa ten odraz trblietal ako hviezda, ako iskra, keď sa im mihalnice privreté od blaženosti otvárali ako vo sne. Ich obzorom bola sklonená alebo ponúkaná tvár, v tomto prítmí jediné zjavenie, ktoré mohlo zadržať a viesť ich myšlienky alebo ich zmysly. Mlčky sa objímali a bozkávali. "
Ja si to viem úplne reálne predstaviť, malé mestečko, zaviate snehom a oni dvaja. A potom tie postavičky okolo, ako Piksaret, či Macollet, zbožňujem tie drobné historky o radostiach a trápeniach v mestečku Quebec
Tak Tereza, odovzdávam ti žezlo...