Louis de Buade, comte de Frontenac, gouverneur en Nouvelle-France
-------------------------------------------------------------------------------

Frontenac, ktory je skutocnou historickou postavou si zasluzi svoju
vlastnu rubriku.
Tento Gaskonsky pan sa svojou inteligenciou ale hlavne povahou
podla historickych analov, spupnostou, nadradenostou, vysmievacnou ironiou
velmi podobal nasemu Joffreyovi.

Vdaka tomu ze pan Frontenac existoval, vieme napokon kedy sa Joffrey s nim odplavil
do Europy (1682 pozri rubriku casova os)
---------------------------------------------------------

Louis de Buade, Comte de Frontenac et de Palluau (22. května 1622 – 28. listopadu 1698) byl v letech 1672-1682 a 1689-1698 generální guvernér Nové Francie. Jednalo se o osobnost, která výrazně ovlivnila podobu francouzské kolonizace Severní Ameriky, podílela se na obchodní expanzi kolonie, na obraně před útoky Angličanů a Irokézů a na ofenzivních akcích během prvního imperiálního konfliktu v oblasti.
-----------------------------------------------------------
Le 28 juin 1672, Frontenac faisait voile de La Rochelle pour la Nouvelle-France.
28 juna 1672 Frontenac vyrazil z La Rochele do Noveho Francuzka.

Obrazok zobrazuje Frontenaca 1672 kedy dorazil do Quebecu.




Vo vacsom rozliseni:
http://www.ameriquefrancaise.org/media- ... nac_21.jpg

28 juna 1672 Frontenac vyrazil z La Rochele do Noveho Francuzka.
Z historickych analov som sa dozvedela ze do Quebecu dorazil zaciatkom jesene, zrejme v septembri
1672. Pytam sa teda kolko taka plavba do Ameriky (Kanady) v tom case trvala !!!

https://flic.kr/p/nBDi9C

No slavna LOD Mayflower v roku 1620 potrebovala 66 dni, a dalsia hned za nou este dlhsie...
A vlastne v tom cas neexistovala alternativa k plachetniciam.
Takze ze sa plavil Frontenac vyse dvoch mesiacov (pretoze sa musel dostat az do Qeebecu)
by mohlo aj sediet

http://cs.wikipedia.org/wiki/Mayflower

Marquis de Rochambeau potreboval napriklad v roku 1780 z Brestu do Newportu 10 Tyzdnov!

životopis
http://www.frontenac-ameriques.org/loui ... -frontenac

errnie píše:

životopis
http://www.frontenac-ameriques.org/loui ... -frontenac

Ano, Errnie, trefa!
to je presne ta stranka ktoru som spominala, z tej mam aj ten obrazok ktory som sem dala.

Nami hladane roky Frontenakovej biografie su tu:
Frontenac en Nouvelle-France de 1672 à 1698

http://www.frontenac-ameriques.org/loui ... ontenac-43

vidim ze aj Francuzi sa tym zaoberali na fore:
http://forum.lixium.fr/v-1854878867.htm

Francis Parkman, Count Frontenac and New France Under Louis XIV

Zaujimava kniha na strankach historie Kanady.
Jednotlive kapitoly su usporiadane po rokoch.

http://canadachannel.ca/HCO/index.php/F ... _Louis_XIV

V kapitole CHAPTER IV. 1675-1682. FRONTENAC AND DUCHESNEAU su nami hladane roky, a
spominana je aj korespondencia medzi Frontenacom a Kralom.

Ale aj ine kapitoly su zaujimave spominaju sa v nich osoby nam zname z knih ako Perrot, La Salle,
Baron de Saint-Castin mnohi ini.



Louis de Buade, Comte de Frontenac et de Palluau

moirra, vo francúzskej časovej osi http://www.atelier-lydia.com/chronologie.html je spomenuté, že 9. mai (rok je otázkou 1681? 1682? ) Frontenac est rappelé en France ... že bol odvolaný do Francúzka... len mi nie je jasné, odkiaľ vzali dátum 9. máj... je možné, žeby našli presný dátum

errnie píše:

moirra, vo francúzskej časovej osi http://www.atelier-lydia.com/chronologie.html je spomenuté, že 9. mai (rok je otázkou 1681? 1682? ) Frontenac est rappelé en France ... že bol odvolaný do Francúzka... len mi nie je jasné, odkiaľ vzali dátum 9. máj... je možné, žeby našli presný dátum

Rok nieje otazkou, lebo ten som uz vo Francuzkych analoch nasla,bol to 1682 iba ze som nenasla presny datum.
Kedze väcsina knih o Quebecu toho casu existuje iba vo Francuztine, samozrejme ze Francuzi maju vyhodu materinskeho jazyka. Rozmyslam o tom co by bola pani AG vsetko zresersovala keby keby sa bola narodila
v casoch internetu, a obdivujem jej resersnu pracu.

V poslednom diely som inac nasla viacere narazky, z ktorych vyplyva ze Frontenac nekonal ako tvrdil
zo slobodnej vole, ale bol odvolany. A tiez sa spomina list od krala. Takze musel byt rok 1682.

PS: A kedze ma genialna Errnie upozornila na ten datum, ihned som to aj na viacerych Francuzkych strankach nasla Tomu sa hovori spolupraca

Frontenac est rappelé en France le 9 mai 1682, François de Montmorency-Laval, évêque de Québec étant nommé gouverneur provisoire pour la deuxième fois.

Frontenac bol odvolaný do Francúzska 09.5.1682, Francois de Montmorency-Laval, biskup v Quebecu bol menovaný dočasným guvernérom po druhý krát.

Existuju viacere zdroje, napriklad:
http://fr.wikipedia.org/wiki/Jacques_Du ... %27Ambault

PS: Errnie, tymto si si vysluzila definitivne hodnost desgrezovacieho vojvodu na oddeleni Desgrezovania
katedry spionaze.

Zoznam Guvernerov noveho Francuzka aj z datummi:

http://fr.wikipedia.org/wiki/Gouverneur ... lle-France

Zoznam intendantov noveho Francuzka aj z datummi:

http://fr.wikipedia.org/wiki/Intendant_ ... lle-France

Louis de BUADE, comte de Frontenac

jeanne píše:

moirra píše:

Zoznam intendantov noveho Francuzka aj z datummi:
http://fr.wikipedia.org/wiki/Intendant_ ... lle-France

Žádný Jean Carlon

Nuz ak to nevysetrime inac, podozrievam pani AG ze si zasa posunula datumy posobnosti niekoho
kto sa jej zapacil, (üpodobne ako u Mulaja Ismaila, ci Piskareta) a poupravila mu,ako mala vo zvyku hned aj meno:

v tomto pripade sa zrejme jednalo o Jeana Talona, kory bol najoblubenejsim intendantom vsetkych casov ;-)

http://fr.wikipedia.org/wiki/Jean_Talon

Anglicky:
http://en.wikipedia.org/wiki/Jean_Talon

Vosková figúra guvernéra Frontenaca v múzeu v Montreali takto aspoň pre nás ožil v životnej veľkosti.

Aaaach keby nám tak niekto spravil Joffreya... ale to by sme sa naozaj najskor museli
dohodnúť ako vyzeral.

MANŽELKA PÁNA FRONTENACA

Anne de La Grange-Trianon (1632 - 20. januára 1707) bola francúzskou dvornou dámou a manželkou Louisa de Buade de Frontenac, ktorý sa dvakrát stal generálnym guvernérom Nového Francúzska. Napriek tomu, že jej noha do Kanady nikdy nevstúpila, La Grange zohrala dôležitú úlohu pri rozvoji kolónie ako Frontenacova „veľvyslankyňa“ u dvora Ľudovíta XIV.

Anne bola dcérou pána La Grange-Trianon, Sieur de Neufville a žila v opatere jej príbuzných v Paríži, konkrétne v štvrti Marais v blízkosti nábrežia Celestínov (Quai des Célestins, čo by kameňom dohodil k palácu Beautreilles, podľa kanónu tam ústili dvierka z Oranžérie paláca) v blízkosti domu rodiny Louisa de Buade de Frontenac. Zatiaľ čo sa o jej detstve sa vie len veľmi málo, vie sa že v roku 1648 sa La Grange a Frontenac stretli a zamilovali sa vo veku 16 a 28 rokov. Nezdá sa, že tento vzťah sa zakladal čisto iba na romantickej príťažlivosti. Frontenac bol vojak z drobnej šľachty, ktorý sa snažil spraviť čo najväčšiu kariéru a dopracoval sa k výsadnému postaveniu u dvora. Anne zasa oplývala značným majetkom zdedeným z pozostalosti svojej zosnulej matky.

Anne La Grange opisovali ako veľmi krásnu a vtipnú. Odjakživa túžila po príležitosti žiť u dvora. Frontenac bol zasa neustále chronicky zadlžený. Sobášom by si tento pár mohol navzájom poskytnúť cestu k príležitostiam, ktorých obaja túžili. La Grange a Frontenac mali obaja zvlášť tvrdohlavé a neústupné povahy, ka preto sa napriek nesúhlasu rodiny Anne napokon tajne zosobášili v kostole sv. Pierra aux Boeufs 28. októbra 1649.

Otec Anna, pán de Neufville, nič netušiac o tomto tajnom manželstve, zariadil, aby bola Anna poslali do kláštora ako opatrenie na oddelenie mladého páru. Finančne insolventného Frontenaca považoval za absolútne nevhodného partnera pre jeho dcéru. Keď sa De Neufville napokon v apríli 1649dozvedel o ich tajnej svadbe, bol taký rozhorčený, že prisahal že dá manželstvo anulovať aby mohol Anne nájsť nového manžela, ktorý by sa mu postaral o dediča hodného jeho rodu.

Prvé intenzívne obdobie romantiky medzi mladými manželmi však bolo krátke. La Grange mala nepokojnú povahu a neustále túžila po novom vzrušení, čo ju privádzalo do rozporov s rovnako silnou osobnosťou Frontenaca, ktorý mal extrémne dobrodružnú povahu. V máji 1651 sa im narodil syn Francois-Louis, ale už krátko potom sa rozišli kvôli svojim ťažkostiam v spolužití. V dôsledku týchto udalostí La Grange na čas vstúpila do družiny dám okolo Vznešenej slečny, vnučky Henricha IV., Ktorá bola známa svojou úlohou vo Fronde a v tom čase žila vo vyhnanstve od dvora. La Grange sa na chvíľu tešila priazni Madame de Montpensier de v Montpensieri, Sprevádzala ju v exile a sa tým sa neraz ocitla pri historicky pozoruhodných udalostiach, akým bola napríklad dobrodružstvo pri Orléanse, kedy sprievod Vznešenej slečny do tohto mesta násilne vtrhol spolu zo skupinou lodníkov.

Avšak, podobne ako v prípade jej vzťahu k Frontenacovi, energická povaha Anne La Grange sa čoskoro dostala do konfliktu z jej dobrodinkou. Mademoiselle Montpensierová začala mať podozrenie, že La Grange sprisahala proti nej a jej rodine a vyhnala ju z jej dvora. La Grange sa vrátila späť za manželom do ich mestského domu a keď sa La Grange nepodarilo znovu dostať do priazne slečny Montpensier, začali proti tejto spoločne intrigovať. Vznešená slečna sa márne pokúšala tento párik vystrnadiť z kráľovského dvora. Všetky pokusy zlyhali a oni na oplátku proti nej intrigovali kedykoľvek sa im naskytla vhodná príležitosť.




Medzitým La Grange a Frontenac stihli narobiť obrovské množstvo dlhov prostredníctvom extravagantného bývania a štýlu života. Do roku 1664 nahromadili u svojich veriteľov spolu s úrokmi neuveriteľnú sumu 325 878 libier dlhu. V roku 1672, kedy ešte stále plávali hlboko vo svojich dlhoch, bol Frontenac vymenovaný za generálneho guvernéra Nového Francúzska. To mu umožnilo vyhnúť sa zabavovaniu ich majetku, ale zlé jazyky tvrdili, že to miesto vzal, aby unikol svojej manželke La Grange, ktorý ho do kolónie nenasledovala, ale zostala pri dvore .

Paradoxom bolo že vďaka tomuto odlúčeniu v solídnej vzdialenosti jedného od druhého, sa Anne de La Grange a Frontenac navzájom viac bavili oveľa viac počas jeho funkcií guvernéra ako kedykoľvek inokedy. Medzi nimi sa zrodila živá korešpondencia. Frontenacov plat bol vyplácaný priamo jeho manželke a táto bola jeho silným advokátom u kráľovského dvora pri ktorom žila. Frontenac veľmi šikovne vybudoval svoju vlastnú legendu tým, že posielal svoje diáre a správy o jeho hrdinských činoch manželke , ktorá ich nechala cirkulovať medzi dôležitými a vplyvnými pri francúzskom dvore.

Smutné je že približne v rovnakom čase ako v roku 1672 Frontenaca menovali guvernérom, ich syn Francois-Louis zomrel v bitke v Nemecku a takto zanechal pár bez dediča. Frontenac sám zomrel v roku 1698. Anne de La Grange žil až do roku 1707 a zomrel 20. januára toho roku.

Zdroje:

Frontenac et ses amis

https://fr.wikisource.org/wiki/Frontena ... apitre_VII

https://en.wikipedia.org/wiki/Anne_de_La_Grange-Trianon

časť druhá madame de Frontenac:

Z Madame de Frontenac sa po odlúčení od manžela stala čestná dvorná dáma slečny de Montpensier, dcéry Gastona d'Orléansa a prvého bratranca Ludvíka XIV. Táto princezná, známa ako La Grande Mademoiselle, sa vrhla do politiky vtedajšej Frondy s energiou, ktorá strhla aj celú jej domácnosť. Vo svojich obsiahlych memoároch v ktorých sú jej dobrodružstvá zaznamenané v plnom rozsahu spomína ako ináč aj Madame de Frontenac. Vznešená slečna však bola náladová a veci rada zveličovala. Takto v jej pamätiach nájdeme ostrú kritiku nepriateľov, prehnanú chválu priateľov a v neposlednom rade nadšenú oslavu samej seba.. Najznámejšie príbehy o manželoch de Frontenac sa vyskytujú v týchto spomienkach La Grande Mademoiselle. Bohužiaľ vojvodkyna de Montpensier bola tak nesúdná, že jej svedectvá sa nedajú brať celkom doslovne.

Madame de Frontenac bola vraj krásna inteligentná a vtipná Jej portrét vo Versailles odráža pozoruhodnú osobnosť a inteligenciu, ktorá pre ňu získala titul La Divine. Počas aktívneho života nikdy nemala mocných priateľov ale napriek tomu zastávala dôležié miesto pri dvore a pohybovala sa v najvyššom a najvýznačnejšom okruhu vyberanej spoločnosti pri dvore.
Frontenac a jeho manželka žili spolu len počas krátkeho obdobia 1648-52. Ale pohlavný styk nebol úplne prerušený skutočnosťou tejto domácej separácie. Z Memoárov Duchesse de Montpensier je jasné, že Frontenac navštívil svoju ženu v Saint-Fargeau, kam bola vojvodkyňa vyhnaná za svoju účasť vo Fronde. Madame de Frontenac navštevovala La Grande Mademoiselle počas obdobia jej najbláznivejších dobrodružstiev a podelila sa s ňou o všetko to vzrušenie, ktoré vyvrcholilo slávnym (násilným) vstupom do Orleansu v roku 1652. Od Mademoiselle de Montpensier počujeme už len málo po roku 1657, roku jej rozbroja z Madame de Frontenac. Kedysi obľúbená čestná dáma jej družiny bola obvinená komplotu. Slzy tiekly potokmi, avšak vojvodkyňa zostala neoblomná a skrátka a stručne prepustila Madame de Frontenac zo služieb. Od tejto chvíle Grande Mademoiselle nemala rada Frontenacovcov, a vôbec sa tým netajila.

Zdroj:

The Project Gutenberg EBook of The Fighting Governor

OSUDY GUVERNERA FRONTENACA CAST PRVA:



Predkovia:

Louis de Buade, Comte de Frontenac et de Palluau, sa narodil v roku 1620. Bol synom Henriho de Buade, šľachtica pri dvore Ludvíka XIII. Jeho matka, Anne de Phélippeaux, pochádzala z rodu, ktorý v ranom období Bourbonov obdaril Francúzsko mnohými vysokopostavenými osobnosťami, s ktorých najnoblesnejší bol azda najmä Louis de Phélippeaux, Comte de Pontchartrain. Jeho otec patril k vplyvnej rodine južného Francúzska, ktorej majetky sa pôvodne sústreďovali v Guienne. Bola to významná šťastná udalosť zapísaná do chroniky tejto rodiny, že keď sa Antoine de Bourbon stal guvernérom Guienne (v roku 1555) Geoffrey de Buade vstúpil do jeho služieb. Buadovci boli taktiež úzko spojení s kráľmi z Navarry. Frontenacov starý otec Antoine de Buade sa často uvádza v Memoároch Agrippy d'Aubigné ako pomocník k Henriho IV. Henri de Buade, otec Frontenaca, bol blízkym priateľom Ludvíka XIII. a jeho kamarátom pri hrách. Samotný Frontenac bol krstným synom a menovcom kráľa.

Vojenská kariéra:

Zatiaľ čo v kolíske sa šťastie na Ľudovíta de Buade usmievalo, niektoré dôležité výhody mu boli sudičkami odopreté. Frontenac bohužiaľ nepochádzal zo žiadnej dôležitej rodovej vetvy akými boli napríklad Montmorency alebo Châtillon. Neoplývali ani veľkými majetkami. Hlavná výhoda, ktorú Buadesovci mali, vyplývala výhradne iba z ich osobných vzťahov s kráľovskou rodinou. Ich majetok v Guienne nebol veľký a Geoffrey, Antoine, a ani Henri nemali vodcovské schopnosti. Frontenac nebol priateľom kráľa ako jeho otec, lebo Ľudovít XIV. Sa narodil až v roku 1638 – čiže až 18 rokov neskoršie ako on. Frontenacova postavenie však bolo dostačujúce na to, aby ho prijali u francúzskeho dvora. Jeho svetská prosperita však záležala len a len na jeho vlastnom úsilí.

Nevyhnutne sa teda stal vojakom. Do armády vstúpil keď mal pätnásť rokov. Bol to práve jeden z najväčších okamihov vo francúzskej histórii. Richelieu bol predsedom vlády a dlhý konflikt medzi Francúzskom a Habsburgovcami sa začal rozhodovať v prospech Francúzska. Proti Habsburgom, so svojimi dvoma trónmi Španielskym a Rakúskym, stál veľký kardinál, pripravený využiť krízu tridsaťročnej vojny v prospech svojho národa - aj keď to znamenalo spojenie s kacírmi. V okamihu, keď Frontenac prvýkrát vytiahol meč, sa Francúzsko (v nominálnej podpore svojich nemeckých spojencov) usilovalo o dobytie Alsaska. Víťazstvo, ktoré priviedlo Francúzov na Rýn, bolo získané bojmi pri Breisachu na konci roka 1638. Potom v rýchlej postupnosti nasledovali ohromujúce víťazstvá Condého a Turenneho, ktoré zničili vojenskú špičku Španielska, francúzsky vojaci sa zjavili pred bránami Mníchova a vymohli od cisára Vestfálsky mier (1648).

Počas trinástich rokov, ktoré nasledovali sa pýšil slávou byť francúzskym vojakom. Udalosti tejto éry nemohli nezanechať svoju stopu na jeho temperamentnej mladosti. Frontenac bol predurčený rodinnou tradíciou ku kariére v zbrani; avšak bola to jeho vlastná impulzita, ktorá ho priviedla na bojisko už v takom extrémne mladom veku. Najprv slúžil pod princom Frederickom Henrym z Orange, ktorý bol vtedy na vrchole svojej slávy. Po niekoľkých kampaniach v Nízozemí bol jeho pluk presunutý na hranice Španielska a Francúzska. Tam v roku Richelieuovej smrti (1642) bojoval pri obliehaní Perpignanu. To, že sa vynímal z davu, možno vidieť aj podľa jeho povýšenia do hodnosti plukovníka už vo veku dvadsaťtri rokov. V tom istom roku (1643) nastúpil na trón Ľudovít XIV. A princ de Condé tým, že pobil španielov v Rocroi, získal pre Francúzsko slávu a legendárnu povesť že disponuje najlepšími jednotkami v Európe.

Šťastie sa na Frontenaca tentokrát neusmialo tak aby počas týchto kampaní slúžil buď pod Condém, alebo Turennem, v bitvách tak triumfálnych pre Francúzsko, ktoré znamenali koniec tridsaťročnej vojny. Z Perpignanu bol preradený do severného Talianska, kde v priebehu troch rokov vyznamenal tak že z neho robili brigádneho generála už v dvadsiatich šiestich rokoch jeho veku. Aj keď bol opakovane zranený, prežil dvanásť rokov neustálych bojov bez vážnejších životu nebezpečných zranení. Boli to skôr menšie nehody, ako napríklad zlomená ruka, ktorú si odniesol z obliehania Orbitello. V čase, keď bol podpísaný mier v Münsteri, už bol skúseným vojakom, ktorý sa osvedčil v najzúfalejšej vojne, ktorá sa na tomto kontinente bojovala odkedy Európa prijala kresťanstvo.

Rok 1648, ktorý za do dejín zapísal uzavretím Vestfálskeho mieru a prepuknutím Frondy, sa stal pre Frontenaca pamätným uzavretím manželstva. Bola to búrlivá udalosť ktorá započala nezvyčajnú alianciu medzi dvoma mimoriadnymi ľuďmi. Nevesta, Anne de la Grange-Trianon, bola dcéra Sieura z Neuville, gentlemana, ktorého dom v Paríži sa nachádzal neďaleko od toho Frontenacových rodičov. V čase keď sa jej dvoril mala mladá snúbenka iba šestnásť rokov, zatiaľ čo Frontenac už dosiahol zrelých dvadsaťosem. Obaja boli nesmierne temperamentní a výbušnej povahy. Frontenac bol nenapraviteľný cholerik. Určitú dobu žili spolu a z tohto zväzku sa narodil ich jediný syn. Avšak skôr ako sa skončila Fronda, mladý pár sa rozišiel, z motívov ktoré boli skôr osobné ako politické.

----------------------------------------------------------------------

Zdroj:

The Project Gutenberg EBook of The Fighting Governor

Pokračovanie nasleduje

Hledala jsem ještě nějaké obrázky paní Frontenacové, protože v tom starším věku.. vím, že to ode mne bude nezdvořilé, ale nezaujala mne . Ovšem je to bída - našla jsem jen jeden další portrét:

https://www.repro-tableaux.com/a/ecole- ... ianon.html
https://digitalcollections.nypl.org/ite ... 0a18064a99
http://www.gogmsite.net/casual_dress_-_ ... ianon.html

Rodokmen:
https://www.wikitree.com/wiki/La_Grange-Trianon-1
http://racineshistoire.free.fr/LGN/PDF/De-La-Grange.pdf

Při té příležitosti jsem objevila tuhle stránku (líbí se mi množství ilustračního materiálu):
http://www.ameriquefrancaise.org/fr/art ... 6t4h_ZuKUk

(EDIT: Tak koukám, že ten poslední link už sem dávala Errnie… nicméně doporučuji ho fakt rozkliknout, protože je tam mraky informací a obrázků )

A teď mi řekněte, byl Frontenac také u Rudé masky??

Nebo jde jen o shodu jmen?

„Nehýbejte se,“ řekla nesmlouvavým tónem. „Nechci vás zabít. Chci jen vidět, jak vypadá vrah v krajkách.“
(…) Pak se obrátila k ostatním.
Byli natolik opilí, že ji bezmocně nechali dělat, co chtěla. Všechny je poznala, všechny: Brienna, markýze d’Olone, krásného de Guiche, jeho bratra Louvignyho, toho, který se posměšně
usmál, když mu strhla masku, a zamumlal:
„Černá maska proti rudé.“
Péguilin de Lauzun! Poznala i SaintThierryho a Frontenaka.

Pak přišla řada na Lauzuna. Když jel v kočáře na ranní audienci ke králi, zaslechl na ulici své jméno. Okamžitě obrátil koně a vyrazil směrem k Bastile.
„Připravte mi pokoj,“ vybídl guvernéra.
„Ale pane vévodo, nemám ohledně vás žádný rozkaz.“
„Dostanete ho, buďte bez obav.“
„Jenže kde máte zatykač?“
„Tady,“ řekl Péguilin a podával panu de Vannois potištěný papír, který za pár sous koupil od jakéhosi podobaného kluka.
Frontenac na nic nečekal a raději rovnou utekl. Vardes mu to živě rozmlouval.
„Útěk je přiznání. Prozradí vás; i když si budete dál hrát na nevinného, možná projdete tím sítem udání bez úhony. Podívejte se na mne. Vypadám snad vyděšeně? Směju se a žertuju dál.
Nikdo mě nepodezírá a král se mi dokonce svěřuje, jak ho ten případ trápí.“
„Vy se přestanete smát, až na vás dojde řada.“
„Mám takové tušení, že nedojde. V písni se říká, že jich bylo třináct. Zatím uvedli pouhá tři jména a už se tvrdí, že zatčení prodavači prozradili při mučení jméno tiskaře. Za pár dní pamflety
přestanou vycházet a všechno bude zase v pořádku.“
„Nesdílím váš optimismus, že tohle složité období hned tak skončí,“ odpověděl markýz de Frontenac a zimomřivě si vyhrnul límec cestovního pláště. „Pokud mě se týká, dávám přednost vyhnanství před vězením. Sbohem.“
Jen co dorazil k německým hranicím, objevilo se v pamfletu i jeho jméno, ale prošlo celkem nepozorovaně. Ve skutečnosti byl totiž ten večer vydán veřejné potupě i Vardes, a to takovým
způsobem, že to vyvedlo z míry i krále. Básník Špína totiž neobvinil tohohle „mondénního kata“ z ničeho menšího, než že byl autorem onoho dopisu, který se přede dvěma lety dostal do
královniných komnat jen proto, aby jí diskrétně oznámil nevěru jejího manžela se slečnou de La Valliere.

To je opět otázka do pranice, popř. pro nějakého récherche-nazi

Za sebe mohu pouze říct, že ano, žiju s tím, že to je budoucí guvernér Nové Francie - předpokládám, že musel žít u dvora, když "dělal" králi do Montespanky v době, kdy on se jí ještě nezačal pořádně dvořit? Čili časově mi to +- vychází.

No na som na to narazila už dávnejšie - zo životopisov Frontenaca a jeho manželky,
ktoré sem postupne prekladám mne jasne vyplýva že v tom čase žili u dvora:

Podľa časovej osi bol požiar v roku 1664:
říjen 1664: Šlechtická "zábava" končí vypálením hostince U rudé masky a smrtí malého Linota, Angelika opět přichází o všechno.
Tuto úryvok ktorý pre mňa znamená že až do 1672 žili v Paríži a obaja sa motali pri dvore:

Citovat:

Medzitým La Grange a Frontenac stihli narobiť obrovské množstvo dlhov prostredníctvom extravagantného bývania a štýlu života. Do roku 1664 nahromadili u svojich veriteľov spolu s úrokmi neuveriteľnú sumu 325 878 libier dlhu. V roku 1672, kedy ešte stále plávali hlboko vo svojich dlhoch, bol Frontenac vymenovaný za generálneho guvernéra Nového Francúzska. To mu umožnilo vyhnúť sa zabavovaniu ich majetku, ale zlé jazyky tvrdili, že to miesto vzal, aby unikol svojej manželke La Grange, ktorá ho do kolónie nenasledovala, ale zostala pri dvore .

Či bol Frontenac ešte aj medzi tým, teda okolo roku 1664 vo vyhnanstve, som zatiaľ nezistila, ale de Vardes bol.

dasha píše:

To je opět otázka do pranice, popř. pro nějakého récherche-nazi

Za sebe mohu pouze říct, že ano, žiju s tím, že to je budoucí guvernér Nové Francie - předpokládám, že musel žít u dvora, když "dělal" králi do Montespanky v době, kdy on se jí ještě nezačal pořádně dvořit? Čili časově mi to +- vychází.

Aj ten exil časovo celkom vychádza:

No s tým exilom pre Frontenaca to mohlo aj plus-minus okolo Augusta 1664 klapnúť:

V auguste 1664 dokazatelne nebol vo Francii, lebo bojoval proti Turkom.
Ani som netušila že Francúzsko poslalo na pomoc nemeckému cisárovi proti Turkom v roku 1664,
čo sa ja cez Angeliku všetko nedozviem :

Malý výťažok z informácií:

Turci sa už utáborili v Európe, ovládli Maďarsko a napadli Rakúsko. Bolo jasné že toto nebezpečenstvo by sa mohlo ďalej rozšíriť. Ľudovít XIV chcel poskytnúť svoju pomoc kresťanským obyvateľstvám Európy, ktoré boli ohrozené.
Tu sa Frontenac pripojil k pluku princa Carignana, ktorého súčasťou bolo šesťtisíc pešiakov, pod velením grófov de Coligny a de la Feuillade. Tento pluk mal tú česť zúčastniť sa rozhodujúcej bitvy u Saint-Gothard, na okraji Raabu, kde Montecuciili úplne porazili veľkého vezíra Achmeta Kouprougliho.

https://cs.wikipedia.org/wiki/Bitva_u_Mogersdorfu

Zdroje, ktoré okrem ďalších uvádzajú že sa bitky zúčasnil aj Frontenac:
1. Proceedings and transactions of the Royal Society of Canada. Délibérations et mémoires de la Société royale du Canada
2.Dictionary of Kanadian Biography
3. Fighting gouverner

PS:

Napokon si Frontenac po tom čo v roku 1669 znovu tiahol s armádou do boja proti Turkom, tentokrát to bol boj o KANDIU
(dnešnú Krétu), vyslúžil povesť skvelého a húževnatého stratéga, čo mu neskoršie prinieslo možnosť stať sa guvernérom Francie. Hoci motívy jeho menovania guvernérom a odchodu do Kanady boli v skutku rôznorodé.

Ale o tom zasa nabudúce.

PS: Bola Angelika v roku 1669 už konzulom na Kréte

moirra píše:

PS: Bola Angelika v roku 1669 už konzulom na Kréte

Dle časové osy získala titul roku 1666:

1666 prosinec - Angelice se podaří získat u dvora dva stálé úřady.
Byl to vzkaz od pana Colberta: Vezměte na vědomí, že vám byl přidělen úřad u dvora, o nějž jste se ucházela, za dohodnutých podmínek. Titul konzula v Kandii vám bude přiznán zítra.

Hledat Joffreye se vydala až někdy kolem roku 1670, takže to časově sedí...

Dodatočne ďakujem za rešerši.

odvážnym a vytrvalým šťastie praje, a mne prialo tiež, pri hľadaní kníh z druhej ruky, - takže okrem knihy Andijosa mi do knižnice za par grošov aj prvý diel Frontenaca - aj keď sa priznám som vôbec dodnes netušila že existuje aj druhý.

Obálka prvého dielu:
Dokonalá ilustrácia ako Frontenac z pevnosti vyhliadal Joffreya ktorý sa blížil zo svojou Flotilou lodí.




Druhý diel ktorý začína ale až v roku 1694.



Link na knížky na stránke autorky:

https://www.michelinebail.com/?page_id=10

Super úlovek! Ty na tohle máš neuvěřitelně šťastnou ruku . Těším se na Tvoje rešerše a budoucí článek .