Pri rešeršiach k dopilovaniu ďalšej časti fikce som ešte narazila na niečo, čo mohlo tiež inšpirovať pani AG:
Román síce vyšiel v roku 2018 ale inšpirovaný je skutočným príbehom o novom Biskupovi mesta Albi (podľa pani AG mal Joffrey aj tam palác) ktorý najbohatšieho obyvateľa mesta ovinil s kacírstva aby si mohol privlastniť jeho bohatstvo, čo sa aj napokon stalo.
Diablov palác, román o časoch veľkej inkvizície v Occitánsku.
16. januára 1277 pricestoval do Albi nový biskup: Bernard de Castanet. Hnevlivý, autoritársky, zvedavý, krutý. Castanet veľmi rýchlo vykryštalizoval silný odpor medzi najbohatšími a najmocnejšími rodinami, odpor podporovaný kráľovskou správou. Aby biskup obišiel kráľovskú ochranu, zahájil rozsiahle kacírske procesy proti hlavným rodinám. Podporuje ho mních z inkvizície, brat Foulques de Saint-Georges, ktorý oceňuje mučenie, a krásu Albigenčaniek, ktorých manželia sú vo väzení. Ale biskupské stádo katarov sa nevzdáva. Medzi povstalcami je okrem veľkých obchodníkov aj pekný Matúš, ktorého vychoval vierou Perfect (dokonalý) v katarskej viere, brat Benoît, mladý kanonik zo Sainte-Cécile, ktorý sa nudí , a deti bohatého bankára Fenasseho . Majú jediný cieľ: zbaviť sa Bernarda de Castaneta a jeho zatratenej duše, aj ohavného brata Foulquesa de Saint-Georgesa. Práve z veľkých skúšok inkvizície v 1300 rokoch nám Bernard Mahoux, historik a prozaik rozpráva príbeh plný výnimočných osudov.
A ešte niečo, čo som sem ešte myslím neprídavala:
Povestné soľné námestie v Toulouse.
Najednou je zkrátka člověku jasná jediná věc: že pan baron Benoît de Fontenac, toulouský arcibiskup, mě žádá, abych se s ním rozdělil o tajemství výroby zlata, jinak mě nechá na Solném náměstí upálit jako čaroděje.“
Takže. To povestné Soľné námestie existuje dodnes. Ani nie štyridsať rokov predtým ako Joffrey vyslovil tú vetu na ňom upálili filozofa menom Lucilio Vanini - ktorému najskôr odrezali za kacírstvo jazyk a potom ho upálili. Vanini bol považovaný za priekopníka slobodného myslenia, ktorý postavil rozum proti slepej viere a stredovekej scholastike.
https://cs.wikipedia.org/wiki/Giulio_Cesare_Vanini
Citát z análov mesta:
„Predtým, ako kat podpálil kôl, Vanini dostal príkaz, aby vydal svoj svätokrádežný jazyk nožu. Tento však odmietol; takže na jeho vytiahnutie bolo treba použiť kliešte. Keď sa tohto katovo železo chytilo a prerezávalo ho, nikdy nebolo počuť strašnejší výkrik; boli by ste si mysleli, že ste počuli rev zabitého vola. Oheň zožral zvyšok tela a jeho popol bol rozfúkaný do vetra. „
v meste je na mieste jeho popravy umiestnená pamätná tabuľa
https://commons.wikimedia.org/wiki/File ... Vanini.jpg
Toulouskí Arcibiskupi sa definitívne vyžívali v sadizmoch - keby ste si mysleli že to bola posledná sadistická poprava v Toulouse, tak si pozrite tento skvelý obrázok z roku 1762 - Je to poprava Jeana Calasa ktorý si VRAJ tiež dovolil oponovať cirkvi. Mučili ho tak že mu na kolese vytrhli mu ruky a nohy z kĺbov. Na intervencie samotného Voltaira ho rehabilitovali aspoň rok po smrti, rozsudok bol post mortum zrušený a kráľ Ľudovít XV odvolal hlavného Toulouského Kapitula.
ja som vedela že čosi také bolo aj v kánone, tuto v 14 diely ORGEVAL vraví Angelike:
"Bolí vás něco?"
Jednou odpověděl:
"Já nevím. Už dávno jsem zapomněl, co to je žít bez bolesti."
A začal jí vykládat svým kazatelským tónem o zásadách obsažených v Practica Inquisitionis, jedné ze slavných příruček
inkvizice, kterou napsal velký toulouský inkvizitor Bernarel na počátku 12. století. Citoval audencia de tormento jako běžné
užívanou metodu mučení. I tam mučili podle něj tak, aby netekla krev a nenastala příliš rychle smrt. Proto dodržovali základní
posloupnost mučení: kolo, dřevěného koně a mučení vodou. Oheň přišel až nakonec kvůli očistě těla.
Zpočátku myslela, že blouzní, a tak jeho morbidní výklad nepřerušovala, ale když zjistila, že čeká na její reakci, polohlasem ho
okřikovala: "Mlčte! Takové představy nám způsobí zlé sny......
Inak TOULOUSKY PARLAMENT stál práve na SOĽNOM NÁMESTÍ .
Aby sme pochopili, PARLAMENT sa v tých časoch nazýval Toulouský súd a v 17 storočí ešte stále sídlil v NARBONSKOM KAŠTIELI ktoý býval v starých časoch sídlom GRÓFOV TOULOUSKYCH.
Južné provincie mali totižto určitú autonómiu, súdilo sa na rozdiel od Paríža podľa Rímskeho práva a až od roku 1683 sa kráľ
začal miešať do voľby Kapitulov mesta. Inak túto autonómiu si zachovali na intervenciu kardinála Mazarina počas frondy, aby sa im nebúrili ešte aj južné provincie. To aj vysvetľuje prečo sa kráľ začal do toho miešať až v roku 1683 (ja by som dodala: po návrate Joffreya
, zrejme za jeho spolupráce)
nejasne sa mi zdá že Andijos
čosi o tej južanskej autonómii Angelike vysvetľoval po ceste do Toulouse.
Koho by to zaujímalo viac, tak prosím:
https://en.wikipedia.org/wiki/Capitoul
Toto je NARBONSKÝ KAŠTIEĽ, sídlo gŕofov toulouskych na starej fotke z 19 storočia. Dnes už sú z neho iba vykopávky.
nemýľme sa však že by potomkovia grófov Toulouských bývali ešte aj neskoršie v tom stredovekom zámku - určite už nie v 17 storočí - veď ako vravím jeho múry stali už dávno predtým sídlom justície.
čo sa dnešného Justičného paláca v Toulouse na SOĽNOM NÁMESTÍ týka, vlastne stále toho istého ako za čias Joffreya, ibaže trochu upraveného, pobavil ma rok výstavby na jeho dnešnej oficiálnej stránke: 1492 až 2008 ha ha
Dovoľujem si pripomenúť, že ako vysokopostavený šlachtic Toulouse, bol aj Joffrey samozrejme členom Toulouského PARLAMENTU a teda aj súdnej komory:
Hrabě odmítl složit přísahu, protože soudní dvůr je podle jeho názoru naprosto nekompetentní soudit člena toulouského parlamentu a jedině nejvyšší soud pařížského parlamentu smí soudit bývalého přísedícího provinční rady parlamentu.“
https://fr.wikipedia.org/wiki/Palais_de ... e_Toulouse
A na starej rytine tiež z 19 storočia:
Aj dnešný Justičný palác v Toulouse stojí, ako inak, na zvyškoch starého Narbonského Kaštieľa Toulouských grófov.
Ešte sú pod nim prístupné časti vykopávok starého stredovekého sídla grófov Toulouskych.
A aby aj tie čo rešeršujú menej ako ja mali predstavu o tom ako v tom čase približne vyzerali zvyšky Narbonského kaštieľa, a jeho mlyny, ktoré fungovali až do 20 storočia, tak pridávam obraz. Tá veža vľavo hore by mala byť veža kostola pri soľnom námestí , o ktorom Joffrey žartovne vravel že by ho na ňom arcibiskup najradšej upálil, hneď vedľa parlamentu ktorý bol v časti Narbonského kaštieľa (tak sa vtedy v XVII storočí volal justičný palác)
och, a ešte som zabudla vysvetliť prečo sa soľné námestie volalo soľné.
Pretože ako sa vraví že soľ nad zlato, bola na ňom takzvaná soľná pokladnica mesta a to v budove na ľavej strane tohto obrazu ale tá už neslúžila pôvodnému účelu ale:
La Trésorerie du Salin - Soľná pokladňa.
Soľný chrám (dnes je ňom protestantský kostol) sídli v starej budove kráľovskej pokladnice postavenej na konci 13. storočia. Svoj názov nesie podľa námestia Place du Salin, na ktorom sa otvára.
Po smrti posledných grófov z Toulouse, Alphonsa de France a Jeanne de Toulouse v roku 1271, sa celého grófstva aj titulov zmocnil francúzsky kráľ Philippe III le Bold.
Ihneď bola postavená budova kráľovskej pokladnice (na vyberanei daní) na rozľahlej ploche 2 500 metrov štvorcových. Ohraničuje ju súčasná ulica rue du Languedoc, slepá ulička de Trésor a kláštor Saint-Antoine du Salin.
Tam býval od 13 storočia hlavný kráľovský pokladník a rozhoduje o žalobách týkajúcich sa jeho správy. Budove dominuje štvorcová veža vysoká 20 metrov: slúži ako trezor na vyberanie daní a archiváciu dokladov týkajúcich sa správy tejto kráľovskej provincie a jej správy.
na obrázku budova z vežičkou vľavo