Pološialené Angelikoložky na Jihu

Tradá holky, tentokrát hádžem do placu bombu: Polačka už môže umrieť , lebo videla Jih a hlavne ACH ! Ach ružové mesto! Ach Toulouse!

Tohtoročná dovolenka Fantiny u mňa vo Viedni skončila…. Nuž neskončila vo Viedni ale na Jihu Francie. Bolo to jednoducho rýchle a spontánne rozhodnutie keď sme zbadali super lacné letenky do Marseille.

Prečo sme nič nepovedali dopredu ? Pretože vždy keď sme to plánovali a povedali dopredu že chceme na jih a hlavne do Toulouse nič s toho nebolo. A keďže sa tam chystáme už hodne dlho a stále sa niečo pokazilo, tak sme už začali byť poverčivé, povedali sme si že ak to vykecáme dopredu kam ideme zasa sa niečo stane a nič z toho nebude.

Náš pôvodný plán ísť do Toulouse po súši, teda letieť z Prahy do Bordeaux a odtiaľ vlakom, prekazil akciou PS milujem ťa môj nebohý Joffrey, ktorý nás napokon poslal pekne popri mori.

Naposledy, keď sme boli vo Viedenských lesoch nad Viedňou zjavil sa tam v strede lesa chlap ktorý hral pesničky Barneyho kapely – sme s Fantinou skoro odpadli, pretože práve deň predtým som jej rozprávala o mojich zážitkoch z PS milujem ťa v Paríži. Takže sme obidve skalopevne presvedčené že práve môj Joffrey, ktorý mal Kapitánsky preukaz na všetky druhy lodí okrem tých príšerných plávajúcich panelákov, poslal do Toulouse prímorskou cestou. (inak by sme sa sotva kúpali v mori, čo sme spravili náš prvý a posledný deň dovolenky, teda v obidva dni v strávené v Marseille kam sme prileteli aj odtiaľ odleteli domov)

A teda sme v našej šialenej jízde za 6 dní a 4 noci ktoré sme na Jihu prespali videli Marseille z ktorého Angelika kedysi vyplávala hľadať svoju lásku,
Montpellier kde Joffrey študoval a vyučil sa na mornárske remeslo ( a v mojej fikcii Montpellier zažil prvú lásku, a v šťastných a nešťastných časoch Toulouských sa tam zbližuje s Angelikou) ,
Narbonne – kam Joffrey chodil na trhy a kúpil tam Kouassi-Ba,
Carcassone (čo by kameňom dohodil k Joffreyovej bani v Salsigne) – podľa hrdinského Raymonda-Rogera ktorý sa tiež podielal na obrane tohto slávneho mesta dostal meno Joffreyov najmladší syn.

A samozrejme zlatý klinec programu: TOULOUSE, nádherné ružové mesto ktoré vskutku nesklamalo naše očakávania – a ledva sme tam vkročili už sme sa obidve svorne zhodli že sa tam celkom určite vrátime.

Provensálci a Okcitánci medzi sebou na tejto ceste súťažili nielen v nefalšovanej a originálnej šialenosti ale aj v ochote zachraňovať zúfalky. (Marseille je Provence, ostatné štyry mestá ktoré sme navštívili Montpellier, Narbonne, Carcassone a Toulouse sú už v Okcitánii)

Takže vám tu postupne naše zážitky vyrozprávame pekne po poriadku:

Úvodné foto: 8 hodín ráno letisko v Marseille. Polačka a mačka Mafia (takú prezývku dostala kolegyňa Angelikoložka pretože presne tak v tých slnečných okuliaroch vyzerala aj sa tvárila). Že sme na tento let vstávali o pol 4tej ráno vám ani asi hovoriť nemusíme. Ešte že rýchlovlak na letisko vo Viedni chodí celú noc a má zástavku kúsok od Polačky. posledný deň sme zasa pre zmenu mali veľmi neskorý let - tak vlastne vzniklo zo 4 nocí na ubytovanie 6 celých dní.

zatiaľ angelikologická hádanka: Prečo Polačku a Mačku Mafiu v meste privítali vojenskou parádou a ohňostrojom?

Dámy, Zírám a blahopřeji. Odpovědět na hádanku navštívily jste Tolouse v den státního svátku.

Sob píše: *

25 črc 2023, 14:58

Dámy, Zírám a blahopřeji. Odpovědět na hádanku navštívily jste Tolouse v den státního svátku.

Odpoveď je správna: Do Marseille sme prileteli v deň štátneho sviatku - o čom sme dopredu vôbec neuvažovali, zistili sme to až tesne pred odletom že letíme priamo do Francúzskeho "BASTILLE DAY"

Strašne sa nám to páčilo. To teda bola parádna paráda! Hlavne že tá paráda bola ako podľa lodičiek vidíte v starom prístave, odkiaľ Angelika vyplávala k novým obzorom.
Vivonne tam mal svoju admiralitu v ktorej je dnes hotel, a pevnosť v ktorej bola Angelika uväznená je tam ešte stále tiež.

Tuto videa z aktuálnej parády 14 júla 2023:

Bolo tam toľko krásnych francúzskych chlapcov na hromade až zemi ťažko Francúzi a uniformy! Toľko rôznych uniform nemá asi ani jeden štát na svete. veľa povolaní som nepochopila - napríklad tých zo sekerami na pleci a zásterami ovešanými vyznamenaniami

hneď na začiatku krásny záber na starý prístav kam viedli naše kroky hneď z historickej železničnej stanice:

https://www.youtube.com/watch?v=7ziOmPxksCY

https://www.youtube.com/watch?v=doH0yEqtFcg

Keď bolo toto letecké defilé, to sme sa po ubytovaní sa vo väznici s trónom Ľudovíta XIV na záchode práve kúpali v mori takže sme z vody videli akurátik tak parašutistov na modrej oblohe:

https://www.youtube.com/watch?v=hB7LGMFSXCQ

Aby ste pochopili prečo hovorím o ubytovaní vo VÄZNICI:

https://www.airbnb.at/rooms/49891014?so ... UtLuTYkwvl

Keď tam prišiel majiteľ sa nás spýtať či sme spokojné akurát sme obidve po nahliadnutí do kúpeľne revali od smiechu, až sme sa zvíjali a za bruchá chytali.
Polačke sa kotúľali slzy po lícach, ledva sme chytili dych aby sme im odpovedali.
Smiali sme sa totižto nad Ludvíkovským záchodom ktorý som bohužial zabudla odfotiť, ale predstavte si niečo podobné ako foto v prílohe. Záchod na ktorý viedli štyry schody trónil totižto na vysokánskom podeste na ktorý ste sa museli doslova šplhať.

Na "terasu" ste sa pre zmenu museli šplhať oknom a pripomínalo to väzenský dvor, ale pre nás na fajčenie dobré. Bývali sme totižto v starom prístave, ako Angelika keď ju vrhli do väznice už len tá slama namiesto postele chýbala. Väznicová terasa bola samozrejme dobrá aj na vyvesenie mokrých vecí - vrámci improvizácie sme využili rôzne železné háky trčiace z múrov.

Ale pánečku bol to za tie peniaze skvelý byt s vcelku dobrou posteľou, s moderným kuchynským vybavením, a hlavne to 500 metrov od pláže v úplnom historickom centre Marseille. Zhodli sme sa že by sme si ho kľudne vzali aj na budúce.

Teda, já zírám a mohu jen závidět. Asi mne za to jiné ukamenují, ale Toulouse mi ani tak nechybí (= nebyl v něm Desgrez), ale La Rochelle bych chtěla vidět taky... V Marseille jsem kdysi byla, ale nedívala jsem se tehdy angelikologickýma očima, teď bych návštěvu vnímala úplně jinak. Doufám, že jste nakoupily zásoby cukrových fialek??!

Zuzku určitě bude moc mrzet, že jste ji nepřibraly, takže tak trochu tuším, že se tu brzy začnou spřádat plány na organizovanou zájezdovou akci .

Super, že Vám spontánní akce vyšla, kolikrát se ukazuje, že takováto "impulzivní" rozhodnutí jsou nejlepší a jsou z toho nejlepší zážitky, o čem svědčí už jen přehlídka na státní svátek. Potěšilo mne, že nechybělo ani četnictvo . Záchod mne pobavil, holt se ne nadarmo tyhle aktivity označují, jako že někdo "trůní" . Však dobře víme, že Ludvík při této aktivitě pořádal i audience . Prostě Král Slunce má dlouhé prsty a sahal jimi až do 21. století do Marseille za Vámi .

Nechcete sepsat report i s fotkami na web? Přijde mi škoda, aby tyhle zážitky zůstaly jen v diskusi pro pár vyvolených, kteří na ně náhodou natrefí...


Prosím o dovysvětlení, co znamená "akce PS milujem ťa"? Myslíš ta znamení v Paříži?

PenelopaW píše: *

28 črc 2023, 13:00

Nechcete sepsat report i s fotkami na web? Přijde mi škoda, aby tyhle zážitky zůstaly jen v diskusi pro pár vyvolených, kteří na ně náhodou natrefí...

Pridávam sa k Penelope s požiadavkou foto/reportu.

Pozerala som si tie videá z prehliadky, zaujímavé je, že na to, čo viem o Marseilles, mi tí účastníci pripadali takí nejakí ... hm... jednofarební. Ak viete, na čo narážam.
Tí bradáči s tými zásterami zaujali aj mňa! Ktovie, koľko "cechov" majú títo francúzski príslušníci ozbrojených síl!

Tak začali ste riadne, "po historicky". Dúfam, že ten záchod len vyzeral ako z minulých storočí a že bol plne moderne funkčný!

Kedy bude pokračovanie? Horím netrpezlivosťou, ako na vás zapôsobilo Toulouse!

PenelopaW píše: *

28 črc 2023, 13:00

Teda, já zírám a mohu jen závidět. Asi mne za to jiné ukamenují, ale Toulouse mi ani tak nechybí (= nebyl v něm Desgrez), ale La Rochelle bych chtěla vidět taky... V Marseille jsem kdysi byla, ale nedívala jsem se tehdy angelikologickýma očima, teď bych návštěvu vnímala úplně jinak. Doufám, že jste nakoupily zásoby cukrových fialek??!

Zuzku určitě bude moc mrzet, že jste ji nepřibraly, takže tak trochu tuším, že se tu brzy začnou spřádat plány na organizovanou zájezdovou akci .

Super, že Vám spontánní akce vyšla, kolikrát se ukazuje, že takováto "impulzivní" rozhodnutí jsou nejlepší a jsou z toho nejlepší zážitky, o čem svědčí už jen přehlídka na státní svátek. Potěšilo mne, že nechybělo ani četnictvo . Záchod mne pobavil, holt se ne nadarmo tyhle aktivity označují, jako že někdo "trůní" . Však dobře víme, že Ludvík při této aktivitě pořádal i audience . Prostě Král Slunce má dlouhé prsty a sahal jimi až do 21. století do Marseille za Vámi .

Nechcete sepsat report i s fotkami na web? Přijde mi škoda, aby tyhle zážitky zůstaly jen v diskusi pro pár vyvolených, kteří na ně náhodou natrefí...


Prosím o dovysvětlení, co znamená "akce PS milujem ťa"? Myslíš ta znamení v Paříži?

No odpoviem pekne poporiadku: pribrať niekoho neprichádzalo v úvahu, bola to skutočne spontánna, rýchla a celkom šialená akcia. Našťastie sme o tom až tak príliš nerozmýšľali, lebo sme sa veľmi rýchlo museli rozhodnúť kvôli tým letenkám.
Ak by sme zrejme boli mali čas uvažovať o tom do čoho sa to vlastne hrnieme a čo chceme za 4 noci pobytu stihnúť, pleskli by sme sa zrejme po čele že nám šibe.

Ak si vezmeš mapu čo všetko sme prešli za iba 4 noci pobytu na jihu, tak rýchlo pochopíš že to bol dovolenkový maratón - hoci sme si to my dve užili sme si takmer isté že nikto iný by to v takejto forme nebol ochotný dať - plus keďže sme kúpili posledné letenky za tú cenu a leteli narýchlo a spontánne z Viedne nikto by nebol mal čas sa pridať
plus prišli varovania k cestám do Francie kvôli nepokojom ktoré tam vypukli - takže to celé bolo parádne nahnuté

pred dovolenkou sme ešte rýchlo vypracovali vlakový presunový a úschovnový plán - lebo ako kupovať lístky na Francúzke vlaky to je vskutku celá veda - ktorú som kedysi ovládala dobre a teraz už len čiastočne, na každý druh vlaku iný patent - ak by sme to neboli spravili, nedoplatili by sme sa

ešte že sa stretli dve tabulkárky

mali sme s pekla šťastie lebo okrem jedného malého meškania nám vlaky nehaprovali čo nieje vo Francii práve teraz samozrejmosť - a vôbec keď počúvam zo všetkých strán o skazených dovolenkách kvôli štrajkom, požiarom, protestom ....
tam si myslím že sme v podstate mali veľké šťastie, pri tom koľko málo času sme na to všetko mali

-----------------------

Precious píše: *

28 črc 2023, 13:07

Pridávam sa k Penelope s požiadavkou foto/reportu.

Pozerala som si tie videá z prehliadky, zaujímavé je, že na to, čo viem o Marseilles, mi tí účastníci pripadali takí nejakí ... hm... jednofarební. Ak viete, na čo narážam.
Tí bradáči s tými zásterami zaujali aj mňa! Ktovie, koľko "cechov" majú títo francúzski príslušníci ozbrojených síl!

Tak začali ste riadne, "po historicky". Dúfam, že ten záchod len vyzeral ako z minulých storočí a že bol plne moderne funkčný!

Kedy bude pokračovanie? Horím netrpezlivosťou, ako na vás zapôsobilo Toulouse!

ano záchod bol moderný ale presne na takom podeste ako to foto čo som pridala - čo v kombinácii preliezania cez okno na "väznicový dvorček" spôsobilo u nás obidvoch nekontrolovateľný záchvat smiechu, až nám obom slzy vybehli, takže v momente keď sa zjavil párik majiteľov sme ledva zo seba niečo vykotkodákali

nakopala by som sa do zadnice že som to neodfotila a ty si to vyjadrila skvele, už zasa sa smejem :

Prostě Král Slunce má dlouhé prsty a sahal jimi až do 21. století do Marseille za Vámi ....

presne tak - my sme otvorili dvere na kúpelni, pozreli jedna na druhú a medzi dvoma záchvatmi smiechu skonštatovali: tak toto nevymyslíš ....

---------------------

na tej druhej mape ktorú som tu pridala sú turistické atrakcie - si ju rozkliknite je veľká - to začína na hranici s Provence - Montpellier je od Marseille 2 Hodiny vlakom a Narbonne od Montpellieru niečo cez hodinu
Toulouse je od Narbonne podľa toho čím človek ide či TGV alebo regionálnym 1.30 až 2 hodiny.
Carcassonne je od Toulouse smerom na Narbonne okolo hodinky vlakom.

Že sme si za 4 noci čo sme na jihu prespali stihli pozrieť 5 miest, prefičali na lodi okolo Monte Christovho ostrova , dva rozličné dni sa kúpali v mori - pozreli si dva západy slnka v Toulouse z rôznych brehov rieky hraničí zo zázrakom. na cukrátka nebol čas (na koláčiky ano) ale na francúzske víno pri západe slnka nad riekou Garonne to samozrejme.

-------------------------

pobavilo ma že hoci píšeš že Toulouse nieje pre teba až tak zajímavé - ale si tuším najzvedavejšia práve na naše ružové mesto - ale pekne poporiadku tam sa ešte musíme dostať

článok raz bude - ale článok je robota, a tej mám momentálne neúrekom, a tu na fóre môžem písať uvoľnene - a nemať z toho ďalší pracovný záväzok

--------------------------

ano tým PS Milujem ťa myslím tie špeciálne znamenia v Paríži - nám sa pri celodennom výlete z Fatinou do Viedenských hôr zjavilo znamenie už tak okaté že sa prehliadnuť nedalo

vzal som Fantinu totižto na slávny kopec LEOPOLDSBERG aby videla miesto legiend o bojoch proti Turkom (sa podľa kánonu na jednej z nich zúčastnil aj Filip du Plessis) a v strede lesa tam pri múríku stál muž ktorý mal viacero inštrumentov, aj Banjo a hral pesničky Barneyho kapely !!!!!
-----------------------

PS: Kto by nepoznal ten film PS MILUJEM ŤA tak si povinne pozrie:

https://www.csfd.cz/film/230367-p-s-miluji-te/prehled/

K tomuto vláknu mohu dodat jediné :

Tereza píše: *

28 črc 2023, 21:45

K tomuto vláknu mohu dodat jediné :

ďakujem Tereza - budeme sa snažiť spísať naše dobrodružsvá. ktorým bolo za ten krátky čas neúrekom

takže ab sme všetci vedeli o čom tu hovorím:

kto by nevedel čo je PS MILUJEM ŤA:
https://www.youtube.com/watch?v=FKfR_pFd2Og

a kto by nevedel odkiaľ mám tu Mačku Mafiu - pološialený kreslený seriál Miazgovci - tento krát fakt vyhráva slovenský dabing u vás v Čechách sa to volalo inak:

https://www.youtube.com/watch?v=FKfR_pFd2Og

moirra píše: *

28 črc 2023, 22:12

kto by nevedel čo je PS MILUJEM ŤA:
https://www.youtube.com/watch?v=FKfR_pFd2Og
a kto by nevedel odkiaľ mám tu Mačku Mafiu - pološialený kreslený seriál Miazgovci - tento krát fakt vyhráva slovenský dabing u vás v Čechách sa to volalo inak:

Rodina Smolíkova, mimochodem s ikonickou hláškou paní Gábi : "Proč jsem si nevzala Pištu Hufnágla!"
Byl to super kreslený seriál!

Tereza píše: *

28 črc 2023, 22:20

Rodina Smolíkova, mimochodem s ikonickou hláškou paní Gábi : "Proč jsem si nevzala Pištu Hufnágla!"
Byl to super kreslený seriál!

Miazgovci bol preklad pôvodného priezviska rodiny. Zo slova Miazga.

https://sk.wikipedia.org/wiki/Miazgovci

Ano ano to je ikonická hláška: Práve si predstavujem Angeliku ako Rescátorovi na lodi cestou do nového sveta hovorí:
"Proč jsem já si nevzala Pištu Hufnágla!" ha ha ha

PS: Zajtra pridám pokračovanie z našim prvým dňom v Marseille a prvou nocou ktorú sme tam prespali. Logistika celého šialeného výletu po stopách Angeliky bola náročná, ale našťastie až na malé zádrhely v podstate vyšla. Nestihli sme iba kúpanie sa v mori na pláži pri Narbonne lebo to už časovo nebolo možné.

moirra píše: *

28 črc 2023, 22:30

Práve si predstavujem Angeliku ako Rescátorovi na lodi cestou do nového sveta hovorí:
"Proč jsem já si nevzala Pištu Hufnágla!" ha ha ha

Myslíte, že Pištou by v tomto případě byl Ludvík Bourbon?

PenelopaW píše: *

29 črc 2023, 17:40

moirra píše: *

28 črc 2023, 22:30

Práve si predstavujem Angeliku ako Rescátorovi na lodi cestou do nového sveta hovorí:
"Proč jsem já si nevzala Pištu Hufnágla!" ha ha ha

Myslíte, že Pištou by v tomto případě byl Ludvík Bourbon?

na Pištu ani Ludvík nemá ... ale keď už sme pri tom, hneď potom ako sme spravili spomínané foto Polačka plus Mačka Mafia sme mali podobný zážitok ako keď dedeček.. pardón dedečkovský vnuk z minulosti kde museli všetci absolvovať 40 stredných škol a neviem koľko vysokých poslal z budúcnosti Miazgovcom kríženca muchy s televízorom (práve tá epizóda je v tom linku na Youtube hore vyššie)

Z letiska z Marseille sa dá ísť natlačeným autobusom alebo (v tomto prípade lacnejším a pohodlnejším) vlakom.

Ovládanie toho automatu ktorý sa tváril sofistikovane akože má touch screen - ale beda to bola iba zlomyselná pasca.
Pred Polačkou to vzdala hromada mladých ľudí. a to aj domácich, s konštatovaním: Pokazená dotyková obrazovka. Iba obstarožná maróna presným pozorovaním, keď sa konečne dostala a radu (hoci dosť rýchlo pretože všetci to rad za radom vzdali), potvrdila svoju teóriu že ono to žiadny touch screen nemá.
To čím sa to celé v podstate ovládalo vyzeralo ako "okolečkované kolečko v inom kolečku" a bolo to čosi ako kríženec joystiku, flippera a stolového futbalu.
Stará matróna víťazoslávne fľochla na mládež stojacou obdaľeč z otvorenými pusami keď jej to čudeso po zúrivom športovom súboji vypľulo lístok na vlak. Ha! Aspoň raz mám v technike nad vami mladými navrch. Pomyslela si.

Vítajte na divokom..... jihu!
- Kde je môj lístok? spýtala sa mačka Mafia keď sa Polačka vynorila spoza rohu a mierila k lavičke kde ju bola usadila aj s kuframi.
- Dva v jednom! odvrkla Polačka. Buď rada že vôbec nejaký máme... na rozdiel od tých ostatných čo tam ešte doteraz búchajú do obrazovky.
Okolo 73 vlakov za deň stojí na stanici pri letisku. Lístok vám platí na všetky bezmiestenkové vlaky - to je jedno na ktorý sadnete.

https://www.marseille.aeroport.fr/parki ... ces/trains

Teraz sa už len dostať na stanicu.

a teda vám kladiem hneď na začiatku na srdce pravidlo číslo jedna na cestách Francúzskym jihom: nikdy sa nepýtajte domácich (Fantine som počas cesty viackrát seriózne nariadila aby do mňa vždy riadne kopla ak sa niekoho začnem pýtať)
ten čo mi chcel radiť ako si kúpiť v automate lístok si ho nebol napokon schopný kúpiť ani sám ....
a toho čo sme sa pýtali ako sa dostať na stanicu ukázal rukou krížom cez polia, vraviac že to vôbec nieje tak ďaleko

našťastie toto náš problém nebol, a mladého muža sme teda neposlúchli, pretože sme už dopredu mali zistené že to tam kyvadlovou dopravou trvá nejakých 5-7 minút a že lístok stojí iba niečo okolo Euróna a kúpite ho v autobuse.
POZOR Dámy! sme na jihu a tu funguje pravidlo že ak je na oficiálnej stránke letiska, či dokonca aj na nejakej tabuli, napísané že kyvadlová doprava na stanicu premáva z platformy číslo 8
môžete si byť takmer na 100 percent isté že z osmičky to nebude

Na vlakovú stanicu nás viezla sympatická čierna dračica ktorá brala zákruty ako Fitipaldi takže každú chvíľu sme lietali raz my a raz kufre všetkými smermi ale za tri pocitové svetelné sekundy sme na tej stanici boli. Bolo to skoro ako beamovanie,(beam me up Scotty! ) teda aspoň hlavu mal s tej šílenej jízdy človek pomotanú celkom rovnako.
Našťastie sa nám podarilo doslova vypadnúť aj s kuframi na chodník skôr ako dračica nabrala zákrutové kolečko ktorým by nás bola zaviezla späť na letisko.

perličkou je že malé kyvadlové Autobusy ktoré majú azda v každom meste tu volajú NAVETTE - čo je provensálsky aj Okcitánsky slovo lodička To by asi aj vysvetlovalo prečo sa v tom čudese človek cíti ako v mori na vlnách.
napokon NAVETTE alias lodička je aj najznámejším Marseillským pečivovým dezertom patrí vraj k 12tim vianočným druhom pečiva, hoci sa predáva a je v každej Marseillskej pekárni po celý rok
ono by ten recept bol skoro ako obyčajný bisquit keby v tom nebola voda s kvetov pomarančovníka - v tomto prípade najdôležitejšia zložka:

https://cuisine.land/les-recettes-de-pe ... eille.html



K všeobecnému návodu na používanie autobusov Navette na francúzkom jihu by som ešte dodala že v každom prípade pri neistote kde presne zastaví odporúčam pobehovať hole dolu po perónoch, v každom prípade pri tom zúrivo mávať rukami a v prípade núdze sa vrhnúť pod kolesá - brzdy majú dobré. podrobnosti ešte osvetlíme.

O chvíľu sme už sedeli v tieni na lavičke na peróne stanice. Je to dosť frekventovaná štreka na Marseille takže tam každú chvíľu niečo chodí. Polačka sa ešte vyšplhala na lavičku aby cez múr videla akým terénom ich to chcel poslať ten odborník pešo na letisko a za chvíľu z nej zo smiechom zliezla. Kaktusy, bodliačie, černičie .... joj to by sa nám veru šlo tou skratkou! nehovoriac o tom ako by sme za sebou ťahali tie kufre a že na konci skratky by sme sa zrejme museli škriabať na vysoký múr.

Za nami hora pred nami pole a zo strany more, to je maličké letisko v Marseille:



Onedlho už dve pološialené Angelikoložky sedeli v pohodlnom polopráznom vlaku za stolom vo štvorke, kde sa rozložili ako by mali pred sebou super dlhú cestu.(Ono to trvá do centra mesta necelých 15 minút)
Striedavo ochkali nad výhľadom na more ktorý sa im chvíľami naskýtal z okna.

Napokon mačka Mafia zložila okuliare a štýlový klobúk, , čím sa s nej znovu stala Fantina, a položila svojej spoločníčke zásadnú otázku:
- Dúfam že sa neprevezieme. Vieme vôbec kde máme vystúpiť?
Na čo sa Polačka bláznivo rozosmiala a ona sa na ňu nechápavo dívala.

Pokračovanie o chvíľu. Letecký pohľad na MARSEILLE :

skvelý cestopis, dámy!!! Dobre sa zabávam! Len tak ďalej, teším sa na pokračovanie!

Gratuluji a závidím, už začínám plánovat

Zuzanka62 píše: *

31 črc 2023, 18:03

Gratuluji a závidím, už začínám plánovat

No keď si spomeniem na to čo všetko ste pochodili s Peyracom vo výslužbe minulý rok tak aj my môžeme závidieť.

Takže tuto sľúbené ďalšie pokračovanie aj s linkom na Fotoalbum:

https://photos.app.goo.gl/X6QjrkDFCvd1suJXA


Prečo sa teda Polačka tak veľmi smiala keď sa jej Fantina vo vlaku z letiska do centra Marseille spýtala:
- Dúfam že sa neprevezieme. Vieme vôbec kde máme vystúpiť?

Táto jej zo smiechom odpovedala: To sa nám veru stať nemôže. Ak sa prevezieme, skončíme v Alžíri. Next stop Algerien.

Tá "múdra" odpoveď vznikla preto že ona sama, kedysi dávno položila jej Joffreyovi podobnú otázku, keď sa chystala ísť prvý krát vlakom z Dublinu do Sliga, ktoré sa nachádza na západnom pobreží Írska, omývané atlantickým oceánom.
Jeho odpoveď bola podobná.
- Next stop Amerika, darling! Povedal vtedy zo smiechom.
Ono totižto podobne ako stanica v Sligu končí múrom za ktorým sa skrýva už iba Atlantik, tá v centre Marseille končí múrom za ktorým sa skrýva Stredozemné more.
Nuž, priznávam že sem tam sa to môže skončiť aj tak ako na nasledovnom obrázku, kde lokomotíva skončila v staničnej hale v nemeckom Frankfurte, ale to je skôr prípad ojedinelý



Hlavným dôvodom prečo sme šli vlakom bolo samozrejme že do Marseille sme chceli prísť štýlovo ako Angelika. Keď už nie dostavníkom tak aspoň vlakom - veď honosnejšie vlakové vagóny tu volajú couch - čiže koč - a máte to napísané aj na lístku.



Takým to "kočom" sa človek dopraví rovno do srdca Marseille, do starého centra mesta kde človek vystúpi a okamžite sa ocitne na nádhernej terase s úžasným výhľadom na staré dobré mesto Marseille.
V každom prípade je to určite štýlovejšie ako rozheganým a preplneným autobusom v zácpe po dialnici. A ešte k tomu aj lacnejšie. Trvá to iba niečo okolo 15 Minút.



Vlak teda zastal kde mal, stenu na terasu sme neprerazili - takže sme vystúpili a intuitívne sa vydali smerom k hlavnému východu, pretože sme samozrejme chceli nájsť terasu zo schodiskom.
A to že ten výhľad bol boží, to vám garantujem. (viď fotoalbum)
Celkom sme zabudli na páliace slnko a vrhli sme sa fotografovať. Nádhernú terasu a schodisko tam zdobia rôzne sochy a človek má dych berúci výhľad na staré mesto. Presne takto som si predstavovala môj prvý dojem z mesta.

Keď sa dámy nabažili výhľadu aj fotografovania, Polačkyna hlava sa ocitla späť v realite a hľadiac pod seba na ten počet schodov zaúpela: No zbohom, to teraz máme zliezať aj s kuframi?
Fantina, vyklobúkovaná a vyokuliarovaná sa znovu zmenila na mačku mafiu: Daj sem ja aj tak potrebujem byť vyvážená. Zamrmlala popod fúzy a skôr ako jej spoločníčka stihla poriadne zaprotestovať dala sa na krkolomný pochod dolu strmými schodmi s dvoma kuframi v rukách.
Veľmi ľutujem že som od samého údivu ostala stáť z otvorenými ústami a nespravila žiadne foto. Vyzerala ako profesionálny nosič a som veľmi rada že mi nepodala dolu pod schodami účtenku a tiež že mňa hneď na mieste nezavreli do veže pevnosti za prevádzkovanie otrokárstva.

Úschovňu v ktorej sme mali odložiť kufre kým sa popoludní budeme môcť nasťahovať do bytu sme mali kúsok od stanice. Ale prečo ísť kúsok keď môžeme aj kusisko? Tu prichádza ďalšie varovanie: V žiadnom prípade nedávajte notorickému šoférovi do rúk mapu pre chodcov. Pre toho sú skutočné križovatky iba tie veľké, a maličké ignoruje – a tak vznikne z tretej križovatky desiata.
Vďaka tomuto omylu sme však skončili niekde kde sme asi mali byť, pretože sme tam zbadali niečo úžasné: Zmrzlináreň s fialkovou zmrzlinou! Kam sa hrabú pocukrované fialky. Všetko to išlo pekne s kopca, a keďže sa nám nechcelo s kuframi vracať späť do kopca, tak sme sa metrom ktorého vchod bol naproti zmrzlinárne vrátili na stanicu, našli spôsob ako vyliezť bez toho aby sme sa museli zasa s kuframi trepať dolu po schodoch a konečne našli aj úschovňu, ktorá boal kúsok od stanice.
Pri tejto príležitosti chcem ctené čitateľky upozorniť, že tu na šialenom jihu sa im za chrbtom na chodníku môže vynoriť hocičo, od bicykla po motorku či vytúrovánú kolobežku až po dodávku. Podobne ako v Ríme či Neapoli si takto niektorí zvyknú urýchľovať cestu. Po chvíli by nás už nebolo prekvapilo ani keby sa nám na chodníku za chrbtom zjavil vlak či zvoniaca električka.

Napokon sme teda kufre odparkovali u strašne milých majiteľov malého Handyshopu a cvalom sa pobrali zasa rovnakou cestou kopcom dolu na spomínanú zmrzlinu. Ach tá bola božská, a obsluha tiež moc milá.
A že sme už v Marseille narazili na fialkovú zmrzlinu nás vskutku nadchlo.



Och takmer som zabudla že naproti toho shopu v tej uličke sedela nejaká stará žena v saracénskom habite a hromžiac neustále niečo vykrikovala smerom k nám alebo obchodu, tým som si nebola istá, lebo vykrikovala arabsky.
Práve keď už sme odovzdali kufre a zabáčali za roh asi už majiteľ shopu mal dosť a vzal do ruky akýsi kýbel vody a vylial jej ho na hlavu.
Bolo to čosi ako scéna Joffrey a Carmencita ibaže v saracénskom prevedení. Nuž v tej páľave na južanskom slnku jej skôr urobil niečo dobré ako zlé a šaty sa jej istotne rýchlo uschli. Proste typicky šialená južanská scénka.


Oddávajúc sa sladkému opojeniu v kornútiku alias vskutku božskej zmrzline
sme sa teda pobrali smerom k starému prístavu – tam kde sa odohrávala z väčšej časti dobrodružná dráma našej Angeliky počas jej pobytu v Marseille.
Trošku sme sa pri tom zasa zamotali, ale napokon sa nám akýmsi počinom podarilo vynoriť na nábreží rovno pri bohate vyzdobenej radnici.
Pôvodný plán bol previezť sa slávnostne miestnou Ferry za 50 centov z jedného brehu starého prístavu na druhý, ale kvôli prípravám slávnosti na deň Bastily celý náš čakajúci rad rozpustili, pretože už od obeda nechodila. O chvíľu sme už aj pochopili prečo: Okolo nás prefičala vojenská technika presúvajúca sa na prípravu slávnosti. (nájdete vo Fotoalbume)


Ach toľko krásnych Francúzskych chlapcov pohromade na jednom mieste.
A Penelopa, môžem zodpovedne vyhlásiť, že aj tých četníkov tam bolo hodne, vo všetkých možných aj nemožných uniformách. V prístave už bolo hodne rušno, slnko nesznesiteľne pálilo , lebo práve keď sme tam dorazili akurát odbíjali poludnie, tak sme sa po chvíli observovania vybrali hľadať nejaký chládoček.
Po chvíli pochodu smerom k metru sme v starom prístave našli skvelé miesto v chládku práve v strede starého prístavu:



Fantina vbehla do obchodu z magnetkami a inými suvenírmi. Polačka si našal pohodlné miestečko na cigaretku s kávičkou, ktorú na jihu Francie majú samozrejme rovnako skvelú a lacnú ako v Taliansku.
Dobre maskovaná Mačka Mafia sa už medzitým pokochala suvenírmi a prisadla si k jej spoločníčke aby počkala kým dopije v poradí už druhú kávu za sebou. Začujúc veselo štebotajúcu Polačku, spontáne sa im prihovorili krajani zo slovami: Počujem rodnú reč tak.... Stihli iba porozprávať že sú v Marseille na zástavke počas plavby loďou po Stredomorí a už sa zasa mávajúc na pozdrav vnorili do davu.

No a potom prišla ako vložka príhoda s Četníkmi:
A ak aj Polačka na začiatku tejto reportáže vyhlásila že by ju už na chodníku neprekvapilo nič, tak asi veru nechtiac klamala. Tesne pred vchodom do metra sa na ňu na širokom chodníku pre chodcov zo všetkých strán obrovskou rýchlosťou vyrútili Četníci na motorkách, z boku, spredu , z prava aj z ľava – takže po bleskurýchlej úvahe že zrejme najlepším riešením bude sa vôbec nehýbať, zostala radšej stáť ako soľný stĺp a slepo sa spoľahla na ich jazdecké schopnosti.
Dopadlo to dobre, i keď som si na chvíľu som si pripadala ako (nedobrovoľný) kaskadér s filmu.
Kolegyňa Angelikoložka sledujúc to celé z obďaleč sa z úžasom chytala za hlavu. Naozaj už len chýbalo aby sa im v pätách bol vynoril Funes zo svojim filmovým šéfom.



Mne tieto akcie evokovali v hlave Četníkov zo Saint-Tropez (kúsok odtiaľ vyplávali Kouassiba z Joffreyom + v kánone smerom Maroko), tí četníci na tých motorkách boli fakt šialene dokonalí, a Mačke Mafii zasa film TAXI TAXI.

https://www.csfd.cz/film/33554-taxi/prehled/

https://www.csfd.cz/film/32107-cetnik-z ... z/prehled/

Aký s toho vyplýva záver? NIKDY NEHOVOR NIKDY !
Nuž nemala som už na začiatku tvrdiť že na chodníku v Marseille ma už nič neprekvapí. Špirála okamžite pritvrdila v štýle – tak ešte ti akčných Marseilských chodníkov nestačilo? (A to ešte len pritvrdí navečer)

Keďže medzičasom už čas pokročil, rozhodli naskočiť zasa na metro a ísť si zatiaľ pre klúče od bytu.
Ako sme sa ubytovali už viete, ale presne kde a prečo práve tam sa dozviete v pokračovaní.

Moirra, ďakujem za pokračovanie! Fotky som si prešla, vyzerá to tam naozaj pekne! Len tá horúčava musela byť ubíjajúca. Ale zase, na druhej strane, ak si v správnej nálade, prenesieš sa cez všetko! (moja vlastná skúsenosť s historickými miestami)

Skôr ako budem pokračovať v opise našich dobrodružstiev v Marseille tak sa pokúsim navodiť trochu atmosféry:

predstavte si že čítate o Angelike ako sa motá v Marseillskom prístave, stretne Savaryho, vidí lode galéry a ruch v prístave kde to v jej čase vyzeralo presne takto. A vy prídete na to že tam presne na tom mieste stojíte. Dokonca sme odtiaľ posledný deň aj vyplávali - štýlovo ako Angelika - ale o tom neskoršie.

A tiež presne na tom mieste zrejme stál Desgrez keď ho Angelika pri vyplávaní z prístavu zahliadla.
(haha keby sme tam mali s nami Penelopu, museli by sme ju nechať v prístave zakiaľ by sme sa my pekne nalodili aby nám mohla štýlovo zamávať z prístavu a poriadne si to po stopách svojho idolu užila )



Vidíte ten mlyn na kopci vľavo na tomto obraze ? (musíte to rozkliknúť) To je mlyn pevnosti admirality na kopci. Tak rovno pod tou pevnosťou, asi 250 metrov vzdušnou čiarou, čo by kameňom dohodil do mora sme štýlovo bývali.
jedná sa o vojenskú pevnosť St. Nicolas ktorá po viac ako 350 rokoch od svojho postavenia otvorila svoje brány verejnosti
pre Angelikoložky jedinečná príležitosť sa tam pozrieť

a toto je pevnosť v dnešnom čase. Pôvodne som sa nazdávala že ju pani AG videla zvnútra - avšak celé tri storočia až do nedávna verejnosti prístupná nebola. Ale teoreticky to možné je že tam bola, veď jej otec ktorý bol námorným kapitánom bol neskoršie aj u vojska.
Dnes ešte stále slúži jeje dolná časť (v 19 storočí bola rozdelená boulevardom, čo je na fotke dobre vidieť) francúzskej armáde a námorníkom.



Pevnosť Svätého Nikolasa alias Fort Saint-Nicolas

Pevnosť do roku 2011 vlastnila Francúzka Armáda a už hodne dlho chátrala. Naštastie sa do veci pustili zanietení amatérski historici a začali bojovať za rekonštrukciu pevnosti a konečnému sprístupneniu verejnosti. WOW! Po viac ako 350 rokoch od jej vybudovania!

Viacej o historickom Marseille sa dočítate tuto:

https://angelique.cz/phpBB321/posting.p ... =16&t=1022

Toto je iba dvojminutové video na ktoré nepotrebujete vedieť francúzsky - na to aby ste zahliadli pevnosť aj v§znice admirality. ja definitívne podozrievam pani AG že ako dcéra námorného dôstojníka tam pri svojich Marseillských rešeršiach celkom istotne bola.

https://www.youtube.com/watch?v=WK5OvoAt6MU&t=5s

Nevdojak ma inak napadlo že keď Angeliak utekala pred Degrezom z hostinca v 4 diely tak ten útek sa hodne podobal na Taxi Taxi, aj keď sa odohrával pešo. nejasne si spomínam že bežali cez dvory, domy a izby iných ľudí.

Všetka česť všetkým čo sa podieľali na záchrane pevnosti. Kto by chcel viac, má tu walking tour:

https://www.youtube.com/watch?v=zR6rocZuWrE

Tak! A už sa nemusíme sťažovať že sme si v Marseille nestačili dať ich slávne Navetky (lodičky, pečivo ktoré som opisovala hore vyššie vo vlákne)
Keď sa pološialené Angelikoložky zjavia na vo Viedenskom Wapassu zázraky sa dejú na počaknie a slávne Marseillské Navetky absolútny originál podľa originálneho receptu, s nektárom z kvetu pomarančovníka (také niečo zohnať v našich zemepisných šírkach, tak to klobúk dolu) nám pekne krásne doplávali až sem na zraz.

Chvála zlatým ručičkám cukrárskemu umeniu našej dvornej konditorky Errnie:

tie lodičky boli vynikajúce, Ernie

MARSEILLE časť 3

Alias Byt s trónom, pláž, lazaret, ohňostroj a pološialení Saracéni na kolobežkách.
---------------------------------------
Samozrejme tam kde sme sa ubytovali sme sa ubytovali cielene.
Nič nieje náhoda a preto Polačka kapitolu z 5 dielu Angeliky v Nemčine chýbajúcu v českom aj slovenskom vydaní objavila práve včas. Keď teda na Airbnb objavila byt ktorý sa nachádzal v starom prístave, v miestach kde sa Angelika ocitla po návrate zo zajatia v háreme, povedala si : Tento alebo žiadny.
Ak nemáte radi chaos, radšej nechodťe na jih. Na veľké prekvapenie matróny, nadšenej že tuto sa ako v správnom stredomorskom meste dohovorí aj taliansky, si Fantina bezstarostnú ignoranciu obyvateľov chaotickej metropoly užívala tiež. Ba čo doslova s nej bola nadšená. Nuž ak by bolo na miestach na ktorých dovolenkujete všetko ako u vás doma, načo by ste tam potom vôbec chodili?
Naskakujeme na Metro a márne hľadáme zástavku autobusom ktorý nás má zaviesť k bytu.
Našťastie sme mali všetko pekne stabuľkované, takže sme byt s malými zádrhelmi kvoli štátnemu sviatku našli v pohode. Polačka tento krát mutovala na kartografa a mačka mafia mapy vytlačila.
Tým malým zádrhelom, haha, bolo že na štátny sviatok autobusy vôbec nestáli tam kde by mali. A pre istotu aj z veľkej časti ani nechodili tade kade by mali – dodala by istotne mačka mafia ktorej sa po peripetii hľadania správneho autobusu poriadne točila hlava.
V nekonečnom rade autobusov čo zatarasili celú ulicu až pokiaľ človek dovidel, dámy vytušili svoj cieľ. Jeje pozri, aký pekný Justičák (Justičný palác) vykríkla Polačka nadšene sa hrnúc smerom na námestíčko s fontánou namiesto k autobusom. To musím definitívne odfotiť pre Táňu! O chvíľu však svoju spoločníčku, fučiac smerom do kopca ako hroch, dohonila.
Mačka mafia ktorá z Polačkynej mapy vyčítala správne číslo Autobusu k bytu by už takmer bola naskočila do jedného z nich, ale uznala Polačkynu pripomienku že ak nastúpia do posledného v rade ten bude mať odchod možno až zajtra ráno. Ono ich tam vskutku bolo milión a päť. Takže sa odvážne a húževnato ďalej predierali smerom dopredu nekonečnej rady busov, a to tenkou škárou popri múroch domu ktorú stojace vehikle nechali z chodníka, ledva stačiacu na to aby sa tade precpali. Polačke sa zahmlilo pred očami keď si pripomenula že neskoršie tade pôjdu s kuframi z úschovne.
Konečne sa dámy prebili tými umelými zákopami a usadili do najprednejšieho v rade. Štyri zástavky smerom k moru a sme doma! Štebotala staršia z nich nadšene. Keď sa vehikel pohol už o malú chvíľu nadšene vykríkla: Pozri, vchod do pevnosti Svätého Nicolasa, do ktorej zatvorili Angeliku keď s ňou priplávali z Ceuty!
Neuveríte, ale pevnosť postavená na príkaz Ľudovíta XIV nebola od svojho vzniku prístupná verejnosti celých 360 rokov!


Väznica sa nachádza presne v strede tej hviezdy:



To že sme nestihli vystúpili na plánovanej zástavke, pretože mačka mafia sa zasnívala, a k dverám ju bolo treba ťahať, sa napokon úkázalo byť skvelou náhodou. Aj s tejto zástavky to bolo k bytu približne rovnako ďaleko.
Ak máte byt s AIRBNB a samostatná check in, je to vždy ako by ste sa zúčasňovali na nejakej hre kto prvý nájde podľa mapy poklad. Kľúče po menšom zaváhaní šikovná Fantina po observácii okolia jastrabím okom objavila v zakódovanej kazetke zavesenej na oknách mreže pivnice. O chvíľu sme už stáli v prízemnom byte, pekne a moderne zariadenom – a v podstate čistom. Najskôr sme sa rozosmiali pri zistení že na dvorček podobajúci sa väzenskému, skladajúcemu sa z múra domu a kamenného múru z ktorého trčali kadejaké háky, sa lezie za pomoci šamlíka cez okno. Zlatým klincom programu však bol záchod zo schodíkmi na „trón“ o ktorom som už písala hore vyššie. Kráľ slnko by pri pohľade naňho zbledol závisťou. Alebo že by to bol jeho vtipný pozdrav zo záhrobia?

Och, teda to prekvapenie teraz keď som mrkla na mapu: Veď my sme sa ocitli v LAZARETE v karanténe! ***

Tam strkali všetkých cudzincov, a strčili očividne teda aj nás. Približne na tomto mieste kde je tento byt stála karanténna nemocnica pre chorých cestujúcich prichádzajúcich do Marseille po vode. A to jedno či sa jednalo o obchodníka, saracéna či galejníka. Po dlhoročných zlých skúsenostiach s epidémiami to bolo viac ako potrebné! A iba boh sám vie či tento čudný múr nebol časťou spomínaného lazaretu. Pri lezení na dvor cez okno sa tam Polačka musela doslova štverať, čo poukazuje na to že dom očividne postavali okolo niečoho čo tam už očividne bolo. Čo by však človek nespravil pre skvelý pohár Francúzkeho vína a doutník. Háky trčiace z múru poslúžia ako vešiaky na mokré prádlo. Improvizácia je matka francúzskeho juhu.
Och Marseille, srdečná vďaka! štátny sviatok a kúsok od nášho bytu otvorený obchod s potravinami. Ešte že som vyrobila tie mapky a zaznačila do nich najbližšie obchody. Takže si rýchlo nakupujeme nejaké tie zásoby a nesieme ich do bytu.
A nezabúdajme že je:

DEŇ BASTILY !!!!!

Nákup chvatne hádžeme do chladničky a vraciame sa na autobus. Keďže je štátny sviatok, autobus už zase nejde normálnou trasou, a teda si mojimi plánikmi na dopravu a presnou rešeršou kade čo chodí môžem akurát tak vytrieť zadnicu, ak by sme náhodou nemali toaleťák. Nastupujeme teda na niečo čo ide dolu kopcom a uvidíme kde skončíme. No to bolo jasné! Autobus jednoducho ide kade sa mu zachce a po krátkej jazde nás zasa raz vykotí priamo v epicentru celého diania: V starom prístave na slávnosti. Všetky cesty vedú do Ríma sa v Marseille sa porekadlo teda na deň Bastily dá zameniť za „všetky cesty dnes vedú na slávnosť“.

V hlave sa nám rozsvietila žiarovka a hneď nám aj svitlo: Ach, ešte že máme byt priamo v srdci Marseille! Pochopili sme že na štátny sviatok by sme si mesto kvôli výlukám dopravy moc neboli bývali užili, ak by sme šťastnou náhodou neboli našli lacný byt priamo v jeho centre. S chuti sa zasmejeme na tabuli s odchodmi autobusov ktorá sa tvári ako rotačná. Sú na nej tabule pripevnené kolom dokola, avšak pri pokuse tým zatočiť rýchlo pochopíme že toto sa veru krútiť nebude – ale že jediné riešenie je že my dve sa budeme krútiť okolo toho čuda dokola.
Ďalší marseillský výdobytok techniky kde sa podarilo šialeným počinom skĺbiť techniku z doby kamennej s tou dnešnou. Obidve dámy sa však filozoficky zhodnú na tom že keby tomu tak nebolo, nemali by sme každú chvíľu takú skvelú zábavu.
Spravíme pár krokov a s otvorenými ústami si prezeráme úžasné defilé Francúzskych fešákov vo všetkých možných aj nemožných uniformách. Pre väčšiu spravodlivosť treba dodať že vo Francúzsku majú aj hromadu fešných a slušných Saracénov. To sú tí čo tam už žijú v 2hej 3tej 4tej alebo ešte staršej generácii, a už dávno sú s nich chovaním a všetkými zvykmi domáci.

Hoci je to všetko veľmi lákavé, veď ešte má byť veľký defilé program, na prehliadke ku dňu Bastily nezostávame príliš dlho. Inak by sme sa obrali o dnešný zlatý klinec programu. Vyberáme kufre z úschovne, vraciame sa do bytu, zbalíme deku, uteráky a plavky a hor sa na pláž.
V týchto horúčavách by bol hriech neokúpať sa, hlavne keď je skvelá centrálna mestská pláž päť krokov od nášho bytu. Pred očami sa nám totižto už hodnú chvíľu drží vízia ako sa vnárame do osviežujúcich vĺn stredozemného mora, ako dáka mámivá fatamorgána.
Pár krokov dolu kopcom a sme tam! Aleluja! Chvatne zo seba zhadzujeme veci a vnárame sa do vody. Keďže sme telefóny aj peniaze a všetky hodnotné veci nechali doma, môžeme sa kúpať obidve spolu naraz.
Ochladiť sa po horúcom dni plnom pochodovania a zážitkov je ako božská manna. Z vody máme parádny výhľad na ostrov Monte Christo a aj na pevnosti starého prístavu a katedrálu na kopci. Proste dokonalé!
A teraz ešte rýchlo do bytu povešať mokré prádlo a hor sa na slávnosť! Vraj má byť ohňostroj nad starým prístavom.

Večerný ohňostroj

Aké by to však bolo Marseille keby po príhode s četníkmi nemalo pre nás pripravenú epizodku ako vystrihnutú z filmu TAXI TAXI.
Dámy sa cestou k ohňostroju práve chystali prejsť cez cestu smerom k pevnosti prístavu keď sa šialenou rýchlosťou vyrútili z večerného prítmia dvaja chlapi na väčšej kolobežke. Len, len že ich nezrazili a už len ten vietor ktorý svojim turbo pohybom spôsobili ctené nadšené Angelikoložky takmer zhodil z nôh.
Tú kolobežku mali vytúnovanú tak, že ich človek nevdojak podozrieval že tam primontovali pár súčiastok ktoré ukradli z pozostatkového skladu náhradných dielov posledných Concordov, skôr ako tieto nadzvukové lietadlá celkom zrušili. A ja som myslela že to si v Marseille dávajú iba do aut! (Taxi Taxi)

Verte mi že skoro potme nieje ľahko zaregistrovať že sa na vás rúti nadzvukovou rýchlosťou nejaké ilegálne vozidlo. Keď teda vytúningovaní blázni na kolobežkách doslova preleteli okolo stalo sa niečo neuveriteľné. Reakcia na rozčúlenie flanírujúcich sa dám bola viac ako neočakávaná:
Mobilný Dvor zázrakov v žene hroziacou im päsťou zdvihnutou vysoko nad hlavou a spŕške poriadne hlasných a šťavnatých nadávok vychádzajúcej z jej úst zrejme okamžite spoznali pokrvnú sestru Polačku z dvora zázrakov. Ten čo bol na kolobežke vzadu poslal smerom k dámam široký úsmev a veľkú vzdušnú pusu.
Ako som už spomenula, po zhliadnutí filmov Taxi Taxi som bola poučená odkiaľ má marseillský dvor zázrakov súčiastky na kolobežky, autá a motorky, ktorú spôsobujú že letia doslova nadzvukovou rýchlosťou. No veď to je jasnejšie and slnko! Keď prestali lietať Concordy, zostal im tam obrovský sklad súčiastiek. Odvtedy samozrejme môžeme o lete z Paríža do New Yorku jedine tak snívať. Ledaže by ste mali niekoho u armády, kto by vás tam vzal stíhačkou.

A inak, mne sa pri tých bláznoch na kolobežke zjavila pred očami aj táto scéna z Návštevníkov:
https://www.youtube.com/watch?v=CL_EmaxRBCE

Mal sme to vymyslené dobre, avšak náš nápad dívať sa na ohňostroj z kopca pri Napoleonovom paláci malo očividne pol mesta- takže sem sa ocitli pred zatvorenou bránou do záhrad sídla PHARO ktoré dal postaviť Napoleon pre svoju Eugéniu milujúcu výhľad na more. Bolo to tam zúfalo preplnené a z bezpečnostných dôvodov už nepúšťali dnu. Museli sme improvizovať.

Palác Pharo a jeho záhrady sú tu na fotke celkom vľavo na tom kopci, odtiaľ sme sa chceli dívať na ohňostroj dolu v starom prístave, tam kde Angelika ušla Desgrezovi.



Ohňostroj v starom prístave sa skončil hodne neskoro a dámy sa po obligátnej cigarete a pohári pravého francúzskeho nefalšovaného vína vo väzenskom dvorčeku kam sa chodilo cez okno odpotácali do postele. Pri pomyslení na to že ráno im bude budík zvoniť o šiestej sa im zatočila hlava.
Pripomenuli si Angeliku ako sa jej vodilo skoro na takmer identickom mieste pred viac ako 350 rokmi: Odpotácela se k lůžku. Byl to tvrdý slamník na holé zemi ...
No nie, aj keď sa nachádzali maximálne 300 metrov od pevnosti Svätého Nikolasa – teda pevnosti admirality v ktorej bola po príchode z Ceuty uväznená, lôžko bolo mäkučké a pohodlné. Avšak aj tak sa dámy, keďže už bolo dávno po polnoci, podobne ako naša milovaná hrdinka „se odpotáceli k lúžku“.

Budú snívať o katalánskej pláži ako sa kúpali s výhľadom na pevnosť v ktorej mal pôvodne skončiť Joffrey de Peyrac. A o krásnej Mercedes, samzrejme. A o Dumasovi a o Monte Christovi. Prečo? Pozrite si foto a prečítajte si historické fakty vo vlákne o Marseilles:

V románe Alexandra Dumasa Gróf Monte Christo vydanom v roku 1845 pochádza snúbenica Edmonda Dantesa, postava Mercedes, z tejto zátoky v Katalánsku, ktorá sa javí ako malá pobrežná dedina.

*** Viacej o Lazarete aj Katalánskej zátoke v tomto Marseillskom historickom vlákne tuto:

https://angelique.cz/phpBB321/viewtopic ... 454#p34454

Tuto prehľad: Palác PHARO, pevnosť St. Nicolas a pod ňou dolu, po ľavj strane paláca je katalánska pláž zo štýlovým výhľadom na Monte Christo.

https://commons.wikimedia.org/wiki/File ... uselang=fr



Ešte trochu viacej o našej skvelej pláži:

Vitajte na Plage des Catalans, pláži Kataláncov. Toto veľkolepé miesto sa nachádza len kúsok od prístavu Vieux Port v Marseille a láka turistov svojím charakteristickým tvarom podkovy, dobrým morom a povesťou, ktorú si vybudovalo v priebehu rokov. Nazýva sa "Katalánska", pretože sem v 17. storočí prišla skupina katalánskych rybárov a našla útočisko v starej nemocnici. Rovnaká pláž sa objavuje aj v tretej kapitole slávnej knihy Gróf Monte Christo od Alexandra Dumasa. Koncom 19. storočia tu už rybári neboli, ale okolie ich pôvodnej dediny už bolo dookola husto osídlené, tak ako sa mesto rozrastalo. Dnes je táto pláž v podstate v samom centre mesta.

Z histórie pláže: Po Lazarette a rybárskej dedine v dobe modernej: Krátky čas tu bola krásna súkromná pláž. V roku 2003 sa však stala majetkom obce Marseille a teraz si tento nádherný úsek pobrežia s bielou piesočnatou plážou môže užívať každý, a to celkom zdarma. Oblasť je otvorená pre verejnosť, ale ako každá z mála piesočnatých pláží v Marseille býva v lete dosť preplnená. Tí, ktorí sem prídu mimo hlavnej sezóny, budú nadšení pokojom tohto miesta, kde sa môžete ponoriť do úplného relaxu a urobiť si rozprávkové fotografie Francúzskej riviéry.

PS: Pláž sa práve tento rok modernizuje a prerába.



Na Katalánsku pláž sa dostanete pešo z Vieux Port, alias starého prístavu, približne za 15 minút. Prístup na pláž je možný len po schodoch.

https://www.marseilletourisme.fr/fr/que ... -catalans/

PS2: Pripomínam naše fotoalbumy. Linky hore vyššie.