No Táni asi by som si mala privstať a ísť vám robiť sprievodcu až po moment kedy bude rozchod na magnetky a nákupy.
Hlavne ke´d necheš nikde dnu ale iba zvonku, ja sa dobre vyznám, sú to moje obľúbené chodníčky veď tu žijem 30 rokov. A zvonku by sa to dalo stihnúť už aj vo štvrtok - po posedení na terase Justičáku ktorý je odtiaľ čo by kameňom dohodil.
Ten pomník s tvojho linku totižto nepatrí k Hofburgu ale je na ringu na ľavej strane na námesti Márie Terézie medzi dvoma múzeami:
Múzeum umenia a Múzeom prírodovedeckým. Býva tam veľký Vianočný trh na ktorý moc radi chodíme. V tom prvom múzeu som raz strávila s Dauphine celý boží deň od rána až do večera.
Pozerať obrazy starých majstrov 15 až 17 storočie s expertkou na umenie bol skvelý zážitok.
Polačka, ktorú najviac bavilo ako jej Dauphina vysvetlovala podľa akých detailov, často to bolo oblečenie, už na prvý pohľad dokáže zaradiť obraz do určitého obdobia, akurátik raz či dva krát zabehla von na cigáro.
nemecky sa volajú Kunsthistorishes Museum und Naturhistorisches Museum
tuto je to prvé česky:
https://www.khm.at/informace-pro-navstevniky/
to druhé iba anglicky:
https://www.nhm-wien.ac.at/en
Pred Hofburgom sú zaujímavé sochy - hlavne dvaja jazdci na koňoch. Erzherzog Karl und Prinz Eugen
Jeden z jazdcov je teda miláčik princ Eugen ako som už hore vyššie spomínala. Myslím že to zasa bola práve Dauphine s ktorou sme skúmali aj zaujímavé sochy na fasádach komplexu budov a snažili sa uhádnuť čo alebo koho zobrazujú.
http://www.viennatouristguide.at/Allerl ... ofburg.htm
Soch a princa Eugena pred Hofburgom. Chudák umelec sa nervovo zrútil lebo sa mu nepodarilo poriadne vypočítať statiku a sochu odliať tak aby sa kôň nemusel chvostom opierať o podstavec.
-------------------------------------------------
Trochu Viedenskej Angelikologie nezaškodí:
Heldenplatz Hofburg
Jazdecké pamiatky na Heldenplatzi alias ako Napoleon vytvoril Námestie hrdinov
Zo všetkých miest bolo počas tureckého obliehania najviac obetí na dnešnom Heldenplatzi. Najprudšie boje medzi Turkami a rakúskymi vojskami sa odohrávali pri baštách a mestskom múre pred Hofburgom. Toto bola jedna z hlavných bojových línií počas týždňov tureckého obliehania v roku 1683.
Keď neskoršie Napoleon nechal vyhodiť do vzduchu časť mestského múru pred Hofburgom, výsledné námestie sa spočiatku nazývalo „Promenadenplatz“ a po roku 1821 „Neuer Paradeplatz“. “ alebo „Äußerer Burgplatz“.
Námestie dali meno pamätníky arcivojvodu Karla a princa Eugena
Oficiálny názov Heldenplatz sa používa až od roku 1878. Odhalením dvoch pomníkov arcivojvodovi Karlovi (1860) a princovi Eugenovi (1865) mal Heldenplatz aj svoj politický program: Víťazstvo nad Napoleonom a víťaznú obranu mesta Viedeň proti Turkom.
Pomníky arcivojvodu Karla a princa Eugena predstavujú dve najvýraznejšie významné udalosti rakúskych dejín. Mnohí Rakúšania spájajú časti svojej identity s týmito dvoma hrdinami, najmä pokiaľ ide o obrazy nepriateľov, ktoré si každý národ v priebehu svojej histórie vytvára.
Princ Eugen – syn grófky de Soisson – 4 či 5 rokov mladší od Florimonda de Peyrac
Desgrez bol teda u matky princa Eužena doma v paláci prezlečený ako predavač octu a práve ona odkúpila od Angeliky Kouassi-Ba.
Francúzsko-taliansky aristokrat princ Eugen velil niekoľkým úspešným bitkám proti Osmanom a bol jedným z mála skutočne úspešných habsburských vojenských veliteľov. Symbolizoval nielen obrannú obranu proti Osmanom, ale predstavoval aj útočné nároky Habsburgovcov v Podunajsku. Princa Eugena v 19. storočí štylizovalo na národného hrdinu vznikajúce nemecké národné hnutie, jeho boj proti Osmanom, boj za „nemeckosť“.
Arcivojvoda Karol – hrdina bitvy proti Napoleonovi
Arcivojvoda Karl, člen rodu Habsburgovcov, stojí za „prekonaním neprekonateľného“ (Kleist), pretože spôsobil Napoleonovi prvú porážku v bitke pri Asperne po tom, čo Napoleon dobyl polovicu Európy. Francúzi boli spolu s Osmanmi dlho považovaní za úhlavných nepriateľov Rakúska.
Perličkou zostáva že knižný Filip du Plessis skutočno existoval a v realite zahynul v bojoch kedy Francúzi v roku 1663 prišli na pomoc Rakúsku, (vtedajšej takzvanej Rímskej Ríši, preto to malo cisára a nie kráľa), ako priatelia. Politika sa však neustále mení. Tí čo boli priatelai sú odrazu nepriatelia a naopak.
V čase keď sa na stranu Habsburgovcov pridal Prinz Eugen, teda o nejakých 20 rokov neskôr, keď sa mladý syn grófky de Soisson zúčasnil vo Viedni na bojoch proti Turkom v podstate v čase keď sa Angelika a Joffrey pravdepodobne vrátili do Francie, to už boli Rakúsko a Francúzsko znepriatelené krajiny.