Maškaráda je opravdu podařená, vtipná fikce se spoustou komických situací.
Že by hrabě svou ženu nepoznal - tak to jsem hodně na vážkách, ovšem pro zápletku to byl prima nápad.
Po přečtení mě napadla paralela s Princeznou se zlatou hvězdou, jak se princ s princeznou na tom honosném plese naháněli z kouta do kouta a jak se cizí princezny snažily udělat na prince dojem, ovšem on měl myšlenky jen na tu jedinou tajemnou krásku.
Děkuji za překlad.
ani ja neverím, že by Joffrey nespoznal vlastnú ženu - a preto som aj v úvode napísala, že tento príbeh je jemne zveličený podobne ako fanfiction "Rochat v Beautreillis"
Aj tam by podľa mňa náš stredomorský "kecálek" spoznal Rescatorov hlas hneď, ako by gróf de Peyrac otvoril prvýkrát ústa :-)
Ale tá maska má niečo do seba! Mám s ňou vlastnú skúsenosť: nedávno som si tiež z nedostatku iných masiek v dome dala na seba pravú benátsku (ale zdobenú) a k nej parochňu. Ľudia ma spoznali až po chvíli, podľa rôznych indícií. Isteže, hlas som nemala taký zmenený, ale viacerí mi povedali, že to bolo perfektné maskovanie! A hlavne to pôsobilo desivo - taká tvár bez výrazu keď sa vynorí z ničoho nič z tmy, to nie je bohviečo!
Ďakujem/e za prečítanie a feedback! Princezná so zlatou hviezdou je tiež dobré prirovnanie!
fikciu som si sušila na dnes ako odmenu za nejaké dokončené práce - a nesklamala, naopak veľmi pobavila. A to som ešte ani nedočítala. Som akurátik tuto POZOR SPOILER
a dobre sa bavím
ďakujem autorke aj prekladateľke, výborná prácička
Niečo vás trápi?“ spýtala sa čo najláskavejšie a súcitne ho pohladila po predlaktí.
„Úprimne povedané, áno. Neviem si nájsť vlastnú ženu.“
„Ako ste ju mohli tak neopatrne stratiť?“ usmiala sa, ale on to samozrejme nevidel.
„Ach, je to nemožná žena," povedal zúrivo, „stále sú s ňou problémy! Má úžasnú schopnosť zmiznúť mi priamo pred očami!“
„Aké zaujímavé...“
„A najnepochopiteľnejšie je, že ma všetci presviedčajú, že ju videli, ale nikto z nejakého dôvodu nevie povedať, kde! Nuž, tentokrát ju čaká výprask!“
„Aký prísny manžel ste, gróf, nechcela by som byť na jej mieste."
„Prečo si myslíte, že som gróf?“
„Ach, nepotrebujem vidieť mužskú tvár, aby som pochopila, že jej majiteľ je gróf,“ vrátila mu jeho slová.
pri tom ružovo označenom som si spomenula na slová že ešte nikto nikdy tak nezosmiešnil Rescatora
Moirra, v mene autorky ďakujem, a aj za seba.
Pri takýchto komických príbehoch je jazyk ozaj dôležitý, priznávam sa, že som viackrát špekulovala a trošku "ohla" pôvodné slová, aby to znelo čo najúdernejšie aj v slovenčine, ale to dúfam, že sa môže brať ako súčasť prekladateľskej "licencie". A keby som to prekladala od slova do slova, znelo by to čudne, lebo v našom jazyku na niektoré situácie používame úplne iné slovné obraty.
To, čo si označila ružovou, má byť zrejme narážka na Joffreyho slová z 5. dielu, keď mu Angelika čoby Rescatorovi hovorí, ako ho uvidela na pobreží. Jeho reakcia je:
Videla, ako sa striasol ani zasiahnutý do živého.
"Osud sa s nami teda zahráva!", zvolal. "Zasa ste prešli neďaleko mňa a nevidel som vás.
"Hneď som sa skryla za kríky."
"Ale veď by som vás musel vidieť," povedal akosi zlostne. "Aký duch vás to sprevádza, že sa zjavujete a miznete, že mi unikáte pomedzi prsty?..."
taký epilóg som fakt nečakala ! skvele som sa pobavila, ďakujem
ako to? Vari si nečakala, že gróf de Peyrac bude polonahý rozpletať a strihať manželkine vlasy a že bude chcieť vyzvať kaderníka na súboj?
Nože prezraď, ako si si epilóg predstavovala ty!
ale ináč ešte raz veľká vďaka všetkých čitateľkám a zároveň aj tým, ktoré si našli čas napísať recenzie!