Milé dámy mám novú knihu ktorú som si asi vymyslela a vyfokusovala - keď som uvažovala o tom že by bolo skvelé mať stabuľkované všetky cesty kráľa slnko ktoré za svojho života podnikol. Ono taká kniha vskutku existuje.
Niekto mi to krásne na želanie stabuľkoval.
TEXT KU KNIHE:
Na rozdiel od predstavy o ňom ako o človeku, ktorý viedol usadený život – čo je obraz, ktorý si o ňom príliš často zachovávame, ako o panovníkovi, ktorý takmer vôbec neopúšťal svoje tri po sebe idúce sídla (Paríž, Saint-Germain a Versailles) – bol Ľudovít XIV. počas väčšej časti svojej vlády kráľom, ktorý veľa cestoval. Christophe Levantal, ktorý sledoval Kráľa-slnko deň za dňom, miesto za miestom, od jeho raného detstva a viac ako pol storočia, ukazuje, že sa presúval takmer každý rok a precestoval nielen Francúzsko, ale aj viacero zahraničných krajín. Ako vytrvalý a dokonca odolný cestovateľ z najrozmanitejších dôvodov (vzdelávacích, náboženských, rodinných, politických, diplomatických, vojenských či rekreačných) nachádzal v tejto činnosti spôsob, ktorý bol zároveň odlišný aj doplnkový k spôsobu, akým vládol, spravoval krajinu a žil. Chronológia a periodicita ciest, kalendár a časové plány, meteorologické podmienky, prírodné a umelé geografické charakteristiky, vzdialenosti, dopravné prostriedky a rýchlosti, stravovanie, zastávky a ubytovanie, návštevy a dokonca aj nehody: táto publikácia ponúka podrobnú prezentáciu a analýzu týchto ciest vo všetkých ich aspektoch, doplnenú o mapy.
Toto som napísala v roku 2017:
Túto tému som podrobne rešeršovala už v mojich šťastných a nešťastných časoch Toulouských,
keď sa Angelika vybrala spolu s Joffreyom na výlet do Montpellieru.
čo ma zasa privádza na myšlienku zmapovať Angelikynu svadobnú cestu ....
No po skoro 10 rokoch už to mám pekne zmapované - zaujímalo ma ako sa celý ten obrovský konvoj (vraj spolu zo služobníctvom a markitánmi do 15.000 osôb) vracal zo Saint_Jean de LUZ smerom do Paríža (tesne pred Parížom sa cesty podelili pretože kráľ zostal najskôr vo Fontainebleau a potom sa presunul do Vincennes)
Začalo to teda tým že som si všimla na ceste z kráľovskej svadby ktoré mestá sa spomínali. Už predtým som poznala cestovateľské zážitky pani de Sevigne, alebo aj pani de Scudery, ktoré som už preložila a čiastočne pridala sem do vlákna.
V mojej novej knihe sú mapy a presné trasy kade Louis XIV cestoval, a aj kde sa koľko zdržal. Dozvedela som sa aj že niekedy, keď potrebovali byť niekde veľmi rýchlo, využíval aj kráľ DILLIGENCE - špeciálny koč kde sa na zástavkách prepriahali poštové kone. Kone si takto menili aj poslovia a poštové koče, a aj privátne keď sa ponáhľali. Musel to byť šialený systém.

uvažovala som teda či Joffrey do Paríža cválal na vlastnom koni alebo kone menil ako to napríklad robil
D´Artagnan. Napríklad aj Dumas ešte žil v čase kedy nebola iná doprava. Žiadne vlaky, žiadne autá, iba o trošičku vymakanejšie koče, hlavne ich pérovanie, a lepšie prepriahace stanice z hustejšou sieťou služieb.

A samozrejme dokončené vodné kanály.

Takže tie cesty opísal autenticky, tak povediac s prvej ruky. Ve´d tak bežne zvykol cestovať aj ona sám.
Pani de Sevigne cestovala rôznymi spôsobmi, niekedy keď šla do Bretónska šla čiastočne po vode, a keď mala zo sebou vlastný koč nechala ho rozobrať - odstrániť podvozok a vrch koča nalodili a tak sa viezla. Ke´d už sa nedalo pokračovať po vode, tak zasa primontovali podvozok a pokračovali ďalej. To jej asi potom museli priniesť poštové kone, lebo o koňoch nič nespomínala že by ich nalodila.
Inak už v roku 1632 bola dosť hustá sieť Dostavníkov - s mnohými zástavkami. Pridávam pár výstrižkov z mapy.
Lyon bol očividne stredobodom celého toho točenia sa dostavníkmi, ktoré boli veľmi dôležité aj kvôli pošte. Okrem dolnej trasy z Toulouse smerom na Taliansko existovala aj horná trasa do Grenoble dostavníkom - ako vidíme dostavníky chodili až do Turína - pri ktorom bolo Pignerolo. Súkromné koče sa tiež väčšinou držali trás po ktorých chodili dostavníky. Po návrate Jofferya z nového sveta už jeho priateľ, vodný inžinier Riquet, dostaval kanál ktorý viedol z Toulouse do Beziers a neskoršie aj Narbone, a tak skrátil a uľahčil cestu. Po vode to na rozdiel od rozbitých ciest šlo ako po masle, tak aj pošta začala využívať tento kanál, ktorý neskoršie vodnou cestou spojil stredozemné more z Atlantikom. Hlavne pre nákladnú dopravu to znamenalo veľké plus. Práve preto Joffrey spoznal dôležitosť tohto projektu a spolupracoval ho a z veľkej časti aj financoval.

(ano tieto veci sú v knihe, keď človek pozorne číta

) Pri Toulouse som teda do mapky modrou zakreslila aj vodný kanál.
Druhá označená mapka ktorú pridávam je dopravný uzol Paríž. Cez Dijon sa šlo do Lionu. Cez Orleans rovnou čiarou dolu do Toulouse. A cez Poitiers - pokračovalo to cez Bordeaux Celkom dolu popri pobreží až do Saint-Jean de Luz, kde sa konala kráľovská svadba.
Kráľ a jeho novopečená manželka využili po ceste späť čiastočne aj vodnú cestu,

takže predpokladám že aj kráľovský koč rozobrali, podobne ako ten pani de Sevigne. Ešte som knihu ani poriadne nerozčítala, takže sa možno ešte dozviem viacej. Takto sa pekne vzdelávame vďaka Angelike. Dopravu 17storočia budeme mať za chvíľu v malíčku.
Iba na pripomenutie: Šlľachtici si vozievali zo sebou na strechách koča vlastné postele. Angelika tiež. Ano milé dámy, pani AG to má zrešeršované na výbornú

aj to nájdeme v knihe.
nešla Angelika do Marseille dostavníkom? jasné že šla.

Musíme nájsť ten citát.
Keď už spomínam Savojsko a Turín a Pignerolo, pripomenulo sa mi to aj na základe fikčného vlákna od AnastasieRodo, tu som pridala mapku D´Artagnanových trás, mám ju z jednej brožúrky.
https://angelique.cz/phpBB321/viewtopic ... 121#p36121
Dokonca v zime v horách v Savojsku existovala sánková dostavníková služba.