Já mám celou tu druhou část knižní série odehrávající se v Americe hodně spojenou s představami dvou pro mě více než zdařilých filmů - a to je Poslední Mohykán, který patří do mých TOP (četla jsem i knihu) a film Revenant ( úchvatná příroda a boj o život).
Když jsem tedy četla díly o Angelice, které se odehrávají v Novém světě, vidím i ve spojitosti s těmito filmy ve svých představách nespoutanou přírodu, krutost,zabíjení, kanoe na řekách, úpadek původních obyvatel atd.
S Angelikou v Novém světě mám bez ohledu na výše jmenované filmy ovšem stále jeden velký problém - a to je její uctívání indiány. Atraktivní běloška je pro domorodce prostě podle mě zejména kořist.
Na začiatku by som checla podotknúť že ma dokonale pobavilo že téma Indiánska kultúra s končila v Styl a móda 17 století.
Ale budiž!
A teraz k tomu čo napísala Tereza ale aj písateľky hore vyššie:
Ano je pár skutočne zdarilých filmov o Indiánoch - ku ktorým tie dva spomínané jednoznačne patria.
Aby sa človek dozvedel ako to tam v skutočnosti v 17 storočí okolo indiánov vyzeralo, treba naozaj brať presne obdobie a miesta v ktorom sa dej odohráva. Ja už som samozrejme rešeršovala - a musím povedať že autentické "reportáže" ľudí ktorý sa tam pohybovali v tom období jednoznačne ukazujú že boli obrovské rozdiely vo zvykoch a chovaní sa jednotlivých kmeňov a že veľa z nich sa nechovalo z ďaleka tak primitívne ako by sme očakávali.
Myslím že pani AG sa s tou témou vyrovnala v celku dobre, lebo opisuje všetky situácie od veľkorysého a múdreho chovania až po primitívnu krutosť. A keď si človek prečíta cestopisy dobrodruhov tých časov - a ona ich zrejme rešeršovala - tak jej musí dať za pravdu že boli takí aj takí. A tiež že biely človek často huckal jednotlivé kmene proti sebe kvôli presadeniu svojich vlastných záujmov.
Z mojich rešerší na túto tému som zatiaľ pridala myslí že iba tieto dve veci, pričom sa v oboch prípadoch jedná o autentické historické udalosti:
O našom Piskaretovi ktorý všade lozil za Angelikou a časť jeho príbehu použila aj pani AG vo svojej knihe. :
viewtopic.php?f=3&t=482
Knižný Orgeval bol inšpirovaný touto osobou a žil dlho v pokoji mieri pri brehoch Kennebecu zo svojimi Indiánami, dokonca zhotovil aj prvý slovník:
viewtopic.php?f=3&t=874
Dovoľujem si aj pripomenúť že prvý usadlíci na brehoch severnej Ameriky prežili len a len vďaka pomoci Indiánov - o tom je historických záznamov neúrekom - takže sa nič nedá hádzať do jedného vreca.
Aj skutočný historický guvernér Quebecu Frontenac bol roky schopný žiť s Indiánmi ako tak v mieri, kým neskorší nový guvernér proti nim rozpútal zúrivé vojny - čo neskoršie bol aj dôvod že tam kráľ ktorý pochopil že tadeto cesta nevedie tam v roku 1689 znovu poslal Frontenaca ako záchrancu v nádeji že jemu sa to zasa podarí urovnať.
O ňom a jeho vzťahoch v Novom Svete som už dokonca aj niečo prekladala z knihy čo som našla. Som presvedčená že sa pani AG pri opise hostiny Joffreya s Indiánmi vo Wapassu inšpirovala z jednou zo slávnych hostín na ktorých sa Frontenac z obľubou zúčastňoval a kolovali o tom celé legendy:
viewtopic.php?f=3&t=441
Indiánske kmene boli naozaj veľmi rozdielne vo svojich zvykoch. Najobávanejší boli IROKÉZI. O tých ešte písať budem. Tam pani AG trochu historicky predbehla dobu ale je pravdou že došlo k zrade piatich národov bielymi - čiže ani to si nevycucala z prsta. Samozrejme že k tomu postupne ešte niečo zo svojich poznatkov doplním.
viewtopic.php?f=3&t=740
A teraz to najdôležitejšie: Nieje veru správne si myslieť že Indiáni nemali úctu k ženám. Od kmeňa ku kmeňu sa to líšilo, ale bolo veľa takých Indiánskych kmeňov kde ženy a matky tešili skutočne veľkej úcte - a bojovníci a starší kmeňa sa vždy s nimi radili. A v skutku ženy spolurozhodovali o tom či sa má tiahnuť do boja alebo či sa presťahujú a kam.