Taburet si v 17. storočí vo Francúzsku na dvore Ľudovíta XIV vo Versailles získal špeciálny význam . Posedenie v prítomnosti kráľovskej rodiny bola veľká česť, a taburet bol spôsob, ako to urobiť.
Dvorský taburet bola ozdobná čalúnená stolička so zakrivenými drevenými nohami a strapcami. Tým, ktorý na ňu mali právo ju väčšinou niesol v pätách livrejovaný sluha.
Vojvodkyne mali automaticky česť sedieť v prítomnosti kráľa a kráľovnej. Preto chcel kráľ kvôli krásnej Athenais vyhlásiť markíza de Montespan za Vojvodu. Tento však odmietol. Krásna milenka a neverná manželka však našla inú cestu ako sedieť v prítomnosti kráľa.
Po smrti Filipa, keď sa Angeliak vrátila do Versailles, aj ona bola kráľom napokon vyznamenaná
a dostala vysnívaný "Taburet"
-----------------------------------------------------------------
Kolem začali procházet sloužící se sklenkami likéru, pálenky, rosolky, anýzovky a modrými,
zelenými a nazlátlými bylinkovými čaji.
Vtom se ozval králův hlas:
„Pane de Gesvres,“ obrátil se ke svému Nejvyššímu komořímu, „buďte tak laskav a podejte
taburet pro paní du Plessis-Belličre…“
Rozhovor naráz utichl. Všechny hlavy se obrátily k Angelice. Nehodilo se, aby ona, jíž se
dostalo tak nesmírné pocty, projevila přehnanou radost nebo přílišný vděk. Angelika postoupila
kupředu, hluboce se uklonila a usedla vedle slečny de La Valličre.
Vzala si z podnosu sklenku třešňového vína. Ruka se jí mírně chvěla
https://scontent-vie1-1.xx.fbcdn.net/hp ... 322ce2f350