Parížsky Chatelet a jeho história

Parížsky Chatelet je kolískou modernej správy, judikatúry a polície mesta, tak ako ju v celej Europe poznáme dnes,
preto mu tu otváram samostatné vlákno.

Začnem nádhernými slovami Victora Huga z Knihy Chrám Matky Boží v Paříži (1831, Notre-Dame de Paris),
ktorý v knihe Chatelet samozrejme častejšie spomína.

Paříž se zrodila, jak známo, na tom pradávném ostrově Starého města, který má tvar kolébky. Břeh tohoto ostrova byl její první hradbou, Seina jejím prvním příkopem. Paříž sídlila po několik století pouze na ostrově. Měla dva mosty, jeden na severu, druhý na jihu, a dvě předmostí, jež byla zároveň jejími branami a pevnostmi: Velký Chátelet na pravém břehu a Malý Chátelet na levém břehu. Později, za vlády prvních králu, kdy už jí bylo na ostrově příliš těsno a nemohla se ani otočit, překročila řeku. Tehdy se počal zahlodávat do krajiny po obou stranách Seiny, za Velkým i Malým Cháteletem, první řetěz zdí a věží.

veľký Chatelet:

Väznica, Policajná stanica, mučiareň a ľudožrútov byt v jednom:
Le Grand Châtelet na námestí de l'Apport:

http://www.cosmovisions.com/monuParisChatelet.htm



A teraz úryvok z kanónu:

Většina žen nebyla vůbec optimistická. Vyprávěly historky o vězeňkyních, které byly
zavřené deset let a nikdo si na ně nevzpomněl. A ty, které Châtelet znaly, popisovaly jednotlivé
kobky téhle pochmurné pevnosti. Byl tu Konec pohodlí, plný odpadků a hadů, kde byl tak zkažený
vzduch, že tam ani nevydržela svítit svíčka; Jatka se tak jmenovala proto, že tam člověk vdechoval
odporné výpary z obrovského řeznictví vedle; Řetězy byla obrovská místnost, kde byli vězni jeden
ke druhému přikovaní; kromě toho tu byla Kruťárna, Jeskyně, Studna a pak Příkop, který měl tvar
obráceného kuželu. Vězni měli nohy ve vodě a nemohli ani stát, ani ležet. Obvykle do patnácti dnů
umírali. Nakonec ztišeným hlasem vykládaly o Hladomorně, odkud nikdo živý nevyjde.

Veľký Chatelet zbúrali v roku 1802.

Na ľavej strane pri Chatelete (vidno na obrázku) boli veľké Jatky kde sa zabíjal dobytok
a hneď aj predávalo mäso a vraj tam býval príšerný smrad:
https://unravelingfrance.com/wp-content ... 6x1211.png

Chatelet mal vraj aj akési nádvorie, bol v ňom okrem žoldnierov a policajtov aj prvostupňový súd ktorý
v tom čas sypal rozsudky ako na bežiacom páse. Okrem toho sa tam nachádzala aj márnica z obhliadkou mŕtvol
preto Ľudožrút tak zúril keď ho vyrušili že musí podpísať protokol z obhliadky mŕtvoly Pani AG mala ako vždy, všetko skvele zrešeršované.

„Kapitáne! Kapitáne!“
„Co zas?“
„Právě přinesli utopence, kterého vylovili u mostu.“
„Odneste ho do márnice.“
„Ano… jenže má rozpárané břicho. Musíte to jít zjistit.“
Kapitán zaklel, že to málem srazilo zvon z vedlejšího kostela, a vyběhl ven.

Krásna 3D rekonštrukcia Paríža kde vidíme v popredí Väznicu Grand Chatelet
a v ľavom hornom rohu Most Notre Dame zastavaný domami a katedrálu Notre Dame.



A k tomu ďalší citát z kánonu:

Z Údolí chudoby do Châteletu to bylo jen pár kroků. Z hostince U kokrháče byly vidět
špičaté střechy hlavní věže pevnosti.
Angelika mohla jít jak chtěla pomalu, stejně se brzy octla před hlavní branou vězení; nad
vchodem se tyčily dvě věžičky a zvonička s hodinami.
Stejně jako včera večer osvětlovaly vchod pochodně.
Angelika zamířila dovnitř, potom couvla a začala se procházet sousedními uličkami v
naději, že náhlý zázrak zničí ten ponurý hrad, jehož silné zdi už odolávaly půl tuctu století.....

pustite si video od minuty 2

a poprechádzajte sa tiež:

https://www.youtube.com/watch?v=YP__1eHeyo4

Okolie Chateletu, potom podchodom na most Au Change, výhľad na Seinu ,
nábrežie des Gesvres z jeho obchodnými arkádami a naspäť prehliadka okolia Chateletu ....

Všímajte si detaily ako jatky Grande Boucherie de Paris pred Chateletom vľavo
kde zo stolov tečie krv.
či fontánu s tečúcou vodou na pravej strane pred Chateletom.

A ako bonus pridávam vtipné animované video o živote v uliciach Paríža 17 storočia:

https://www.youtube.com/watch?v=IPdrhIeLpY4

moirra píše:

Chatelet mal vraj aj akési nádvorie, bol v ňom okrem žoldnierov a policajtov aj prvostupňový súd ktorý
v tom čas sypal rozsudky ako na bežiacom páse. Okrem toho sa tam nachádzala aj márnica z obhliadkou mŕtvol
preto Ľudožrút tak zúril keď ho vyrušili že musí podpísať protokol z obhliadky mŕtvoly Pani AG mala ako vždy, všetko skvele zrešeršované.

HURAAAA ! konečne sa mi podarilo nájsť pôdorys z ktorého mi je teraz už jasné, kde mal Chatelet nádvorie,
kade sa doňho vchádzalo a aj to kde mal kancelárie a svoje prvostupňové súdy.

Nadhľad zvrchu kde je to jasne vidno:
na tom veľkom obraze hore vyššie v poslednom príspevku vyzerali uličky pred Chateletom vpravo a vľavo moc úzke,
ale teraz mi je jasné že tade chodili kočiare, čo znamená že ak chcel koč do nádvoria, musel tesne pred podchodom
na most odbočiť doprava, urobiť oblúk a zabočiť potom vľavo rovno do nádvoria Chateletu.

A tiež som našla pôdorys Chateletu:

Všimnime si blízku Bedársku dolinu, kde stál Hostinec u Kokrháča:
- Vallée de Misère:

A tiež nápis Cour du Chatelet (nádvorie) z súdnými sieňami (Sallles Judiciaires) a tiež že tam bolo ešte pár menších dvorov.

Chatelet, ako som už spomínala susedil z parížskymi Jatkami - odkial sa krv z odpadom valila do Seiny
- takže v jeho okolí musel byť parádny smrad

Informácie som našla práve na stránke o týchto jatkách:

http://grande-boucherie.chez-alice.fr/G ... cherie.htm

Ilustračný obraz Chateletu roku 1650 od architekta a historika Christiana BENILANA

Ak som to s mojou mizernou francúžtinou z videa pochopila správne, v ľavej časti Chateletu sa nachádzali väznice,
v pravej časti justícia a takto boli oddelené v strede zastrešeným prechodom na most.

http://www.lepoint.fr/culture/journees- ... 4200_3.php

zaujímavé je aj že v článku sa spomínajú rozličné názvy posvestných väzenských ciel, spomínané aj pani AG.

Le Grand Châtelet est célèbre pour ses cachots souterrains. Leurs appellations veulent tout dire : l'Oubliette, le Puits, la Barbarie, la Chausse d'Hypocras ....

https://www.france-pittoresque.com/spip ... ticle12238

https://img-4.linternaute.com/08aIQhWyD ... 501536.jpg

Moirro, další parádnī objevy.
Sousedství s jatkami v letních měsících musela být chuťovka. Br.
Jaká byla voda v Seině, tak to radši ani nedomýšlím.

Chatelet – alias ako to vôbec fičalo v Chatelete ?

Diskusia pochádza s fikcie kde Polačka bavkala Lidožrouta.


Mám iba malú pripomienočku vyplývajúcu z historických reálii.

Citovat:

PenelopaW píše:
Desgrezův unylý výraz pramení z únavy, neboť krádežím kabátů se věnoval převážně po nocích, kdy nabízel s lucernou doprovod mešťanům, kteří šli z hospůdky či divadla domů. Přes den se nedospal, protože musel Lidožroutovi podávat hlášení.
Ne-ne V skutočnosti Desgrez NIKDY NEmusel Lidožroutovi podávat hlášení.

Nebolo to jeho oddelenie -štruktúry v Chatelete sme už preberali - Lidožrout bol iba čosi ako
veliteľ (riaditeľ) väznice. Desgrez spadal pod Aubraya, ktorý bol vrchný parížsky sudca a riaditeľ parížskej polície
v jednej osobe kým sa na scéne nezjavil Reynie. teda úplne iné oddelenie, hoci tiež sídlilo v Chatelete.

Citovat:

Penelopa:
Chybička se i mně vloudila. Ale nahraď na konci Lidožrouta panem d'Aubray a je to cajk .

Takže ako to tam naozaj v tom Chatelete fičalo? (pozrite si aj mapku hore vyššie)

Aubray a Lidožrút "vlastnili" každý svoju nezávislú polovicu Chateletu:

V jednej polovici boli vyšetrovacie cely a väznice a v druhej boli úrady justície - prokuratúry a súdnictva.
Lidožrout bol kapitánom a teda hlavným šéfom väznice - čosi ako riaditeľ väznice v moderných časoch.

Aubray bol okrem iného čosi ako šéf celého súdu.

Hore vyššie na mapke vidíme kde bol súdny dvor. Tuto vidno že ľavá polovica nemala poriadne okná, kdežto v pravej sa zdá že mala kancelárie:



Toto inak neije nič čudné, keď som robila v braislave v Justičnom paláci mali sme to rozdelené podobne. Ibaže u nás to nebolo vľavo v pravo - Súdy, civilný aj trestný v prednej polovici komplexu, aj prokuratúra, vyšetrovacie cely a väznica v zadnej polovici v komplexe budov.

Všetky fotky dole nižšie sa dajú rozkliknúť na väčšie.

--------------------------------------------------------------------------------------

Virtuálna návšteva zámku Grand Châtelet

Pozývam vás na virtuálnu návšteva zámku Grand Châtelet, (Veľký Zámoček alias Hrádoček) ktorý zbúrali v roku 1802.

VIDEO: V pevnosti sa sedem storočí nachádzala parížska prokuratúra, kde súdili, odsudzovali a mučili tisíce zločincov.
Zábery zámočku Grand Châtelet pochádzajú z DVD "Paris au fil de l'eau", Grez Productions.

https://www.lepoint.fr/culture/journees ... 4200_3.php

Keď si všimneme aké malé vyzerajú tie poschodové domy popri Chatelete, tak vidíme že to bol dosť veľký komplex budov.


-----------------------------------------------

Dnes je Châtelet len bezduchým námestím, na ktorom sa nachádza Palmová fontána. Štyri sfingy len z času na čas vypľujú vodu, pretože zabudli, že samy zaberajú miesto malého hradu (châtelet), ktorý stál sedem storočí na brehu Seiny.
V roku 1130 dal kráľ Ľudovít VI., známy ako Tučný, postaviť pevnosť na konci veľkého mosta vedúceho na ostrov Ile de la Cité. Dôvodom bola ochrana prístupu na ostrov, pretože v tom čase sa na ňom nachádzal kráľovský palác. Vikingské nájazdy stále strašia v mysliach ľudí. Je to štvorcová budova obklopená priekopou, ktorú napájajú vody Seiny. Grand Châtelet sa sotva stihol osvedčiť, pretože v roku 1190 Filip August uzavrel Paríž do ohrady, ktorá zahŕňala ľavý a pravý breh.

Pevnosť, ktorú pohltilo mesto, stratila svoju obrannú funkciu. Kráľ z neho spravil sídlo parížskeho PREVOTA***, ktorý mal na starosti políciu a trestné súdnictvo. Svätý Ľudovít ho rozšíril, Karol V. ho prestaval a Ľudovít XIV.

Zlovestné väzenie a jeho kobky

Starý hrádok Grand Châtelet je známy svojimi podzemnými kobkami – väzenskými celami. Ich názvy hovoria za všetko: l'Oubliette, le Puits, la Barbarie.... La Chausse d'Hypocras, ktorá je neustále zaplavená, a potom la Fosse, ktorá má tvar obráteného kužeľa, aby väzni nemohli stáť alebo ležať. Potom je tu Koniec pohodlnosti, kde nešťastníci hnijú vo vlastných výkaloch. Treba poznamenať, že slovo márnica vzniklo vo Veľkom Châtelete. To si zaslúži vysvetlenie: v minulosti slovo morguer znamenalo pozorovať. Väzňov vítali v tejto miestnosti, kde ich pozorovali, aby ich našli v prípade úteku. Neskôr sa táto miestnosť používala na vystavovanie mŕtvol nájdených na verejných cestách. Odtiaľ pochádza názov márnica. (Morgue)
Významní väzni, ktorí mohli zaplatiť, mali právo na pohodlnejšie väzenie "pistole" v hornej časti žalára.

Ostatní, tzv. "penzisti" alebo "pailleux", ktorý mali peniaze aby si mohli aj vo väzení zaplatiť aké také pohodlie, bývajú spolu vo veľkej spoločenskej miestnosti na prvom poschodí. Medzi osobnosťami, ktoré privítal a "hostil" Grand Châtelet vo svojich múroch, boli aj básnici François Villon a Clément Marot aj slávny bandita Cartouche, nám známy s filmu.

Už v roku 1780 Ľudovít XVI. uvažoval o zbúraní zámku Grand Châtelet, ale čoskoro sa jeho pozornosť upriamila na iné udalosti... Po masakroch v septembri 1792 sa znovu žiadalo jeho zbúranie, ale nakoniec sa začalo až v roku 1802 za Napoleona. Po desiatich rokoch zo zlovestného väzenia nezostalo nič. V roku 1858 ho nahradilo námestie Place du Châtelet.


*** Prevot – mal približne funkciu akéhosi Richtára mesta

https://cs.wikipedia.org/wiki/Pr%C3%A9v%C3%B4t_de_Paris

Údolie chudoby patrí k Chateletu čiže pridávam sem INFO:

Presné umiestnenie Údolia chudoby alias Vallée de la Misère som už tuším tiež dávnejšie dávala niečo sem na fórum, je dosť nejasné, a podľa mňa tak ľudia v XVII storočí volali celé to okolie včítane nábrežia.

problem je v tom že niektorí tvrdia že to bolo staršie meno (ancien nom) tejto ulice:

Rue Trop-Va-Qui-Dure https://fr.wikipedia.org/wiki/Rue_Trop-Va-Qui-Dure

Iní že to bolo toto nábrežie: https://fr.wikipedia.org/wiki/Quai_de_l ... A9gisserie

Tuto je popis: http://www.francegenweb.org/wiki/index. ... is%C3%A8re

tuto výpis z knihy o Montespanovi, podľa ktorého sa to tak volalo lebo tam viedli zvieratá na popravu a pokiaľ viem sa tam vždy valili tony krv do Seiny:

Tú teda Louis Henri de Montespan nevidel ráno 7. októbra 1668, keď opúšťal väzenie Fort l'évèque smerom k Údoliu utrpenia, dnes Quai de la mégisserie. Vallée de Misère bolo pomenované podľa porážky zvierat určených na zabitie a megisserie podľa umenia prípravy bielych ovčích koží. Bolo však známe aj ako "quai de la saunerie", "quai de la ferraille", "quai de la poulaillerie" atď...
Dvakrát do týždňa však nábrežie nadobudlo trochu frivolnejší ráz, v stredu a v sobotu sa tu konal kvetinový trh a v nedeľu vtáčí trh. Tento trh existuje na ostrove Ile de la Cité dodnes.
http://le-banc-moussu.over-blog.com/art ... 19555.html

a tuto je mapka zo stránky pojednávajucej okolie Chateletu a jeho jatky, kde to je zasa zakreslené inak, a an mapke zo XVII storočia zasa inak:

Ak keď si odpovedám sama: Tento pohľad je na to miesto kde bolo údolie chudoby.
Hostinec U Smelého kohúta alias u kokrháče bol podľa knihy posledný v ulici.

Z Údolí chudoby do Châteletu to bylo jen pár kroků. Z hostince U kokrháče byly vidět špičaté střechy hlavní věže pevnosti.

Keď si to rozkliknete tak tie dve čierne postavičky vedľa seba čo vchádzajú do tej uličky pri Chatelete, tam by to malo byť
(viď mapku hor vyššie)
Pripomínam skvelé video na ktorom sa tam, potom čo vám ukáže mapky od minuty 2:30 môžete virtuálne poprechádzať tade kade chodila Angelika keď žila v údolí chudoby v tieni Chateletu. Tie jatky sú krvák. I ke´d v tomto prípade padajú iba hlavy zvierat.


https://www.youtube.com/watch?v=YP__1eHeyo4

Vo videu sú aj oblúky Gesvres dolu pri Seine a hore ulica Gesvres. A toto je Megisserie alias Nábrežie koželuhov. Ak to berieme ako údolie chudoby, tak ten posledný dom vpravo je hostinec u Kokrháče.