Je to ostudné, ale ke čtení jsem se s novými brýlemi dostala až dnes.
Navštívit pařížské salóny je vždy lákavá vize - kdyby nám někdo vypnul veškerou techniku, která nás po večerech pohlcuje, také bychom se někde "shlukovali" a myslím, že by nám to náramně prospělo.
No veď to práve my Angelikoložky robíme. Pravidelne sa zhlukujeme na salónnych zrazoch.
A nové poriadne brýle na čítanie momentálne riešim aj ja.
V každom prípade moc ďakujem za milý feedback.
Scarronův salón byl určitě příjemným místem. Povedlo se ti Moirro velmi uvěřitelně vykreslit jeho atmosféru.
Snažila som sa vykresliť jeho salón tak ako ho opisovali autentickí svedkovia tej doby.
Mám několik postřehů
1 - nedovedu si představit porcelánovou bonboniéru
2 - Scarronovy situační básně jsou z tvé hlavy?
3 - super byl odkaz na mistra Chailloua a madame de Montespan
4 - pěkně Joffreyovi pan Scaronn zatápí svými postřehy o manželce!
5 - rýpání do Hortense byly vtipné, tak to obvykle bývá, že když někoho vezmeme do huby, stojí za dveřmi, takže ta sprška pro společnost, když se dozvěděli, že je to švagrová Joffreye a braní zpátečky, to se ti moc povedlo
1. ako ma poznáš zrešeršovala som históriu bonbonier - a presne to boli začiatky bonbonier, pralinky v porcelánovej nádobe
daj si do google "porzellan bonboniere" alebo "porcelain candy dish" budeš prekvapená
a mrkni aj sem:
https://angelique.cz/phpBB321/viewtopic ... 366#p35366
2. ano to sú moje verše, ale napodobnila som pri tom jeho štýl. Scarron totižto na moje počudovanie vyšiel v Češtine aj Slovenčine. Teda jeho komediantský román. V úvode je celý jeho životopis.
Vtedajší zvyk veršovať "naživo" v salónoch prial šikovným básnikom a Scarron to robil pravidelne že sypal verše z rukáva. Vidíme to aj v Kráľovej Aleji.
3. díky
- naučila som sa od pani AG dívať sa čo robili iné nám známe postavy v danom čase
4. mala som pocit ako keby mi to Scarron v momente keď zistil že sa snažím napodobniť jeho štýl začal diktovať
To že to tam volal salónom chudoby je však historický fakt. A tých pripitých bohov ktorí sa nestarajú o ľudstvo ktoré stvorili ale sa vybavujú medzi sebou spomína skutočný Scarron v jednom zo svojich básnických diel.
5. ďakujem z pochvalu
- a ľutujem že Hortenzia fakt nestála za tými dverami osobne. To by teprva bola zábava
Rozebírala se tady otázka, kdy a jak se Ninon dozvěděla, že je Angelika vdovou po hraběti de Peyrac. Ninon to musela podle mě vědět, identita Angeliky se v jejím salónu určitě probírala záhy poté, co se Angelika začala ve společnosti objevovat.
Ja si tiež myslím že skôr či neskôr Ninon pochopila alebo sa od niekoho dozvedela kto vlastne je Angelika. Je totiž vylúčené že by sa v týchto kruhoch niečo dlho utajilo.
Avšak od roku 1656 sa už Ninon z Villarceauxom v posteli nikdy viac neocitla a to vedel celý Paríž. Zostali však priatelia. V mojej fikcii sa ešte chystám autenticky opísať ako to v tej dobe v salónoch v Marais prebiehalo a teda sa nevyhnem ani tomu aké žiarlivostné scény Villarceuaux Ninon robil a ako to s Ninon aj Scarronkou aj Montspankou pokračovalo. O Ninon som už za tie roky prečítala hromadu knih, väčšina vychádza z rôznych memoárov osobností tej doba, teda už mám celkom dobrý obraz ako to s ňou a jej milencami a tiež u nej v salóne fungovalo. A šialený Paríž 17 storočia stojí za to - ten by vydal na ďalších 10 kníh. Potom má človek aspoň lepšiu zábavku keď sa raz zasa ostane do Paríža.
Ešte niečo k tej Angelike. Nesmierne bohatá pani Morensová sa zjavuje na scéne medzi šľachtou až skoro o 10 rokov neskoršie ako čo Ninon skončila s Villarceauxom, niekde v roku 1665 (vieme to podľa toho že je v tam v knihe spomenutá smrť kráľovny matky) Ale boli tam iní kandidáti čo ju mohli informovať - medzi nimi aj niektorí nám dobre známi:
Napríklad Lauzun aj pán de Montespan a jeho manželka poznali Angelikino tajomstvo. Najneskoršie po príhode v Tuileriách pár ľudí teda už presne vedelo kto vlastne je tá pani Morensová.
Vychádzajúc s toho čo vieme o povahe a charaktere pána de Peyrac som presvedčená že Joffrey patril k tým čo si boli blízki z Ninon a Vilalrceauxom a Scarronom a veľmi dobre sa poznali, lebo frekventovali tie isté salóny, a vyhýbali sa tým istým salónom. (napríklad tým po ktorých Angeliku vláčila stará slečna de Parajonc, kam chodili nudné a prepjaté dámy)
Ninon príjmala v salóne iba priateľov a sem tam aj priateľov svojich priateľov. Proste vrana k vrane sadá a rovný rovného si hľadá, a partia vysoko inteligentných voľnomyšlienkárov sa rada stretávala práve u Ninon alebo u Scarrona, ale napriek tomu že tam chodila aj vysoká šľachta, to boli akoby exkluzívne kluby a zároveň vykričané salóny, ktoré neustále špehovala spoločnosť sviatosti oltárnej.
Mne osobne nikto nevyhovorí že v mladosti nebol Joffrey milencom Ninon. Tí dvaja sa museli nesmierne priťahovať. Samozrejme s tých troch kategórii ktoré ona prevádzkovala, patril k jej "capricom" alias zábavkám pre potešenie, teda neplatičom. No ale ako ho poznáme zahrnul ju určite darmi. Keby si neboli veľmi blízki, sotva by ju pri návšteve Paríža navštívil v salóne a priniesol jej do daru Lutnu. Tak to aspoň vidím ja.
FAQ
Napsal: 27 říj 2024, 20:49
Nepamätám si teraz, v ktorej časti je toto Angelikine zamyslenie, možno niektorej z vás príde na um? Alebo to možno bolo len zle preložené a žiadne "často" tam nebolo...
(v mojom Kráľovstve Francúzkom)
Možno s už namňa podvedom hodne nalepilo z kníh ktoré som čítala.
to je fakt sila - aspoň vidíme že život samotný často píše neuveriteľné príhody.