Tuto je časť článku z Revue des deux mondes.
Ja som najskôr našla časť na stránke Telerama - a potom až postupne zvyšok.
Takže nech sa páči:
Pani Anne Golon: Markíza Anjelov bola ona sama.
Podcenili sme dobrodružstvá "Angeliky, markízy des Anges", literárneho úspechu, ktorý zhltli stovky miliónov čitateľov na celom svete? Filmová adaptácia ságy v 60. rokoch 20. storočia priniesla patetickú verziu hrdinky v podaní slabej ale zmyselnej Michèle Mercier. Spisovateľka Anne Golonová, ktorá stvorila Angélique, však čelila mnohým machistickým (zo slova macho) prekážkam a vytvorila ju na svoj obraz: slobodnú, dobrodružnú, feministickú... Poďme si posvietiť na spisovateľku, ktorá bola nespravodlivo posudzovaná.
Je to príbeh nedorozumenia, vášne a utrpenia zároveň. Nesmierne populárneho, ale zabudnutého literárneho diela. O spisovateľke, ktorú čiastočne ignorovali, pretože bola žena: Anne Golonová (1921-2017). Jej hrdinka Angélique zanechala svoju stopu. V trinástich zväzkoch prechádza markíza des Anges z náručia tajomného Joffreyho de Peyrac do parížskeho podsvetia, aby sa potom pridala k dvoru Ľudovíta XIV. Ocitne sa v zajatí barbarských pirátov, bojuje v revolte v Poitou a emigruje do Nového Francúzska... Romantický a na výsosť dobrodružný osud, preložený do tridsiatich jazykov, ktorý zlákal sto miliónov čitateľov na celom svete. Sága, ktorá bola v 60. rokoch 20. storočia adaptovaná na filmové plátno (a znovu v roku 2013), sa stala operou v Japonsku, hrou v parížskom Palais des Sports, seriálom na France Inter, muzikálom v Prahe a mangou vo Francúzsku.
Vyhnime sa obrazu, ktorý stále prevláda, keď hovoríme o Angélique: Obrazu Michèle Mercier, ktorá hrala túto postavu v piatich filmoch Bernarda Borderieho v rokoch 1964 až 1968. Mimoriadne zmyselná herečka hrala postavu dobrodružky hraničiacu s hlúposťou, ktorá mala ďaleko od pôvodnej postavy. Keď vznikli prvé adaptácie, Anne Golonová protestovala proti spôsobu, akým bola bytosť jej hlavnej hrdinky upravená. "Poviem vám, kto je tá vaša Angélique: Malá kurvička, ktorá chce ošúchať všetkých mužov," odpovedal autor dialógov Daniel Boulanger.
"Považoval za normálne urážať mňa aj moju hrdinku. Nenávidel predstavu ženy, ktorá je slobodná, inteligentná a jednoducho normálna," ľutovala spisovateľka v roku 2013 v rozhovore pre Revue des deux mondes. ( Časopis dvoch svetov)
Angélika je totiž v prvom rade bojovníčka, ktorá bojuje za svojho manžela, za vzdelanie svojich detí, za finančnú nezávislosť alebo povstane proti kráľovi.
Pani AG V detstve bola diagnostikovaná ako tuberkulózna, vášnivo čítala a v osemnástich rokoch jej vyšlo prvé publikované dielo - zbierka spomienok na detstvo, ktorú vydalo vydavateľstvo Desclée de Brouwer. Začiatkom roku 1940 prešla dvakrát na bicykli celé Francúzsko, len aby si mohla vychutnávať krásu svojej domoviny a písať o nej. Začala vydávať časopis
France-1947, aby potom odišla ako nezávislá reportérka do Brazzaville v Kongu, kde sa zoznámila s ruským geológom a zamilovala sa do neho. "Obaja boli proti manželstvu," rozpráva ich dcéra Nadine Golubinová, "ale Serge už bol odhodlaný cestovať do Čadu a jediným spôsobom, ako ho mohla sprevádzať, bolo, aby sa vzali. Odovzdala mu svoje doklady na potvrdenie manželstva a potom si vyplakala srdce."
Manželia sa v polovici 50. rokov usadili vo Versailles, žili skromne a spolupracovali na vedeckých článkoch. Inšpirovali sa zámkom Ľudovíta XIV (Versailles) a knihami ako napr. Búrlivé výšky(Wuthering Heights) od Emily Brontëovej a Odviate Vetrom "Autant en emporte le vent" (Gone with the Wind) od Margaret Mitchellovej.
Anne sa pustila do písania historického románu zasadeného do 17. storočia. Jej manžel zabezpečil vedecký a geologický výskum, aby vytvoril realistické zobrazenie Joffreyho de Peyrac a jeho vedomosti z týchto disciplín, keďže veľká časť knihy sa sústreďuje na jeho praktizovanie umenia alchýmie. Prvý zväzok Angélique vyšiel v Nemecku v roku 1956, kde si získal obrovskú popularitu.
Vo Francúzsku 60 rokov sa nedalo hovoriť o tom, že by Anne Golonová mohla vlastniť svoj výtvor, či už by sa z neho stala telenovela uverejnená na pokračovanie v časopise "France-Soir" (Francúzsky večer), alebo viazaný zväzok vydaný vo vydavateľstve Opera Mundi. "Redaktor s úsmevom navrhol použiť mužské meno, pretože to jediné podľa neho potvrdzovalo vážnosť historického románu. Môj muž trval na tom, aby som uviedla aspoň moje krstné meno, keďže som to skutočne napísala ja." Vznikol a čiastočne aj zostal autorský titulok "Anne a Serge Golon" pre pokračovanie ságy."
"My, ich deti, sme dobre vedeli, že to písala ona, kým on maľoval svoje obrazy," spresňuje Nadine Goloubinová. "Počas rozhovorov, ktoré nasledovali po vydaní každej knihy, sa novinári vytrvalo pýtali Sergeja, ktorý Anne nabádal, aby odpovedala ona sama. V dôsledku tohoho pozvali na kávu..." (celkom som nepochopila zmysel, asi novinári pozvali Sergeho na kávu, aby tam bol aj on)
Napriek veľkej popularite série neboli Golonovci príliš bohatí. Z filmov uvedených v 60. rokoch 20. storočia nedostávali žiadne tantiémy. (Nemci tvrdia že dostávali, a to v starých novinách z 50 tich a 60 rokov)
Angelika je síce slávna, ale vydavateľstvo nezaručuje opätovné vydanie kníh na roztrpčenie markíziných obdivovateľov. Pirátske verzie sú na vzostupe, najmä v Rusku "Filmy a ich pravidelné reprízy udržali Angélique na verejnosti. "V roku 2005 sme však museli zažalovať spoločnosť Hachette, aby sme získali späť práva na romány," pokračuje ich dcéra.
Koncom roka 2000 si Jean-Daniel Belfond, redaktor časopisu "L'Archipel", uvedomil, že už neexistujú francúzsky hovoriaci vydavatelia Angélique. Spolu s Anne Golonovou sa potom pustil do bláznivého projektu: znovu vydať trinásť zväzkov v rozšírenej verzii. Prvý zväzok sa rozrástol o 600 až 1 200 strán, ktoré obohatil o množstvo historických detailov. Autorka doň opätovne vložila pasáže, ktoré pôvodný vydavateľ bez jej súhlasu alebo povolenia vyškrtol alebo prepísal. Rozvíja príbeh čarodejnice Mélusine, ktorá sa v pôvodnej verzii objavila len krátko, koriguje priebeh manželstva Ľudovíta XIV. z novo nájdených španielskych dokumentov a pridáva ďalšie opisy verejných funkcií a slávností konaných vo Versailles ...
Obrovské množstvo práce navyše pre túto "veľmi malú dámu, vždy veľmi šťastnú, pozitívnu" podľa Belfonda, ktorý chváli jej "skutočný zmysel a odhodlanie odraziť sa od situácie, v ktorej sa ocitla".
Tínedžerský spisovateľ, esejista a autor komiksov (ovplyvnený Angelikou? napísl o pani AG aj článok) Francois Rivière bol uchvátený sériou o Angélique, ktorá mu pripomenula "anglické švihácke romány, bohaté na akciu a sentimentálne komplikácie". Hovorí, že v Anne Golonovej spoznal "výnimočnú postavu, ktorá je vo svojom vzťahu k práci všeobjímajúca: Angelique, to bola ona!
Bohužiaľ, jej hrdinku zničila kinematografia, stvárnila ju úbohá herečka; a navyše sa autorka cítila opovrhovaná a opustená aj literárnym prostredím - zatiaľ čo v 19. storočí populárny románopisec Eugène Sue ťažil z úplne opačného postavenia."
Jej dcéra Nadine, si pribíja farby matkinej tvorby, Angélique, na stožiar. Hlasno a hrdo ich neúnavne bráni. Uvádza, že sa chystá projekt televízneho filmu, ďalšia opera-balet, životopis života jej rodičov, ktorý by chcela sama napísať, a dokončenie štrnásteho, a zamýšľaného posledného, dielu série, ktorý chce napísať zo zápiskov zanechaných matkou . "Angelika sa nevráti len preto, aby si pri krbe uplietla ponožky, o tom vás môžem uistiť!" hovorí Nadine, akoby v nej samotnej horel posvätný oheň priamo zo 17. storočia.