V tejto rubrike, milé dámy, by som chcela rozoberať z akých historických zdrojov čerpala Pani AG

Mňa zaujalo že v jednom z rozhovoru vraví že nikdy nečítala historické romány a že Chrám matky božej
v Paríži od Victora Huga si prečítala až oveľa neskoršie po výjdení jej kníh (čo však pre mňa neznamená že Román nepoznala z filmového spracovania,lebo tých už bolo neúrekom aj pred nám známym filmom z roku 1956 z Ginou Lollobrigidou)

V rozhovoroch s ňou nájdeme zopár indícií ako sa dopracovala k svojim rešeršiam:

https://angelique.cz/anne-golon.php

Usadili se ve Versailles, v malém pokoji, který si mohli pronajmout v domě spisovatelčiny matky. Anne jako vždy pokračovala ve psaní .....

Jednoho dne, v roce 1952 ve Versailles, otáčela Anne Golon perem v ruce, tak jako už mnohokrát předtím, ale tentokrát jí přišly na mysl vzpomínky na Poitou, jímž projížděla na kole během války. Znovu viděla venkov, skloněné jasany nad zářícími močály, velké žluté květy a malou světlovlasou dívku, kterak radostně pobíhá. Angelika, Markýza andělů se zrodila v hlavě Anne Golon z ničeho nic, tak jako už předtím postavy z Master Kouki nebo La Patrouille des Saints Innocents, tedy nikoli jako zjevení v Lurdách, nýbrž jako běžný, dobrý nápad v autorských myslích......

Pod pseudonymy Anne a Serge Golonovi začali pracovat na historickém románu, který se rozhodli zasadit do epochy Krále Slunce, neboť bydleli v nejstarší části města Versailles, tedy naproti knihovně a v bezprostřední blízkosti paláce. Anne vždy milovala historii, a tak občas uvažovala o napsání historického románu. Zasadit román do 17. století se Anne rozhodla už proto, že v moderní literatuře neexistovalo dílo pojímající tuto epochu.

noci v jejich pokoji vynaložili na stvoření fiktivních částí popisů, uplatnění historických výzkumů a společně vytvářeli napínavé zápletky v ději, neboť v té chvíli už ovládali kontexty přesně podle historie.



Inde pani AG hovorí:

Já jsem vždy milovala historii. Gone with the Wind (Jih proti severu) mě inspiroval. Během války se lidé pokoušeli uniknout skrze knihy a byla to doba, kdy knihy lidem pomáhaly žít. Já jsem nepřečetla jediný francouzský historický román. Jedině nedávno jsem četla Notre Dame de Paris (Chrám Matky boží v Paříži).

- Jak velký podíl na celém výzkumu máte vy a kolik toho dělal Serge?
Asi stejně a samozřejmě jsme o knize hodně mluvili. V té době přestavovali Versailles a my jsme se šli spolu podívat, jak jim to jde.
- V prvních dvou knihách velice podrobně popisujete svatbu Ludvíka XIV. a dvůr. Tohle jste získala vaším výzkumem?
Samozřejmě. Tehdy ještě nebyla muzea s dobovými kostýmy, ale my jsme našli mimořádné staré knihy. Také mezi nimi byla jedna o Dvoře zázraků. Jeli jsme do Paříže, abychom se podívali na ta místa, kde se knihy odehrávaly.

a ešte:

Jela jsem z Versailles do Poitou a poznávala a obdivovala nejrůznější oblasti, potom jsem šlápla do pedálů a jela podél pobřeží do La Rochelle přes okupované území. Na cestě ke

Takto sme zatiaľ rozoberali informácie Pani AG o Desgrezovi:

moirra píše:

Ani pani AG nijee samozrejme neomylná, a niesom si istá či sa v tom čase, keď ešte nič nebolo stabuľkované a neexistoval interenet, vôbec dopracovala k informácii že Desgrez bol ženatý
(pripomínam že Versaillská knižnica kde kam chodila rešeršovať okolo roku 1954 bola vtedy tak krátko po vojne ako po výbuchu)
podľa mňa ešte ani v 70 rokoch keď vychádzali posledné diely, sa nebolo možné tak ľahko dopracovať k dôveryhodným informáciám ...

A zrhnutie odpoveďa od odborníčky na Desgreza:

PenelopaW píše:

1. Buď jí ta informace unikla (což není divu s ohledem na to, v jakém stavu po válce musely být archivy - neznám francouzskou archivní praxi, ale je otázka, jestli třeba závěti a jiné dokumenty byly nějak inventarizovány a byly centralizovány v jedné instituci, či alespoň nějak evidovány centrálně - pochybuji analogicky podle stavu v ČSR),
2. nebo jí úmyslně nepoužila, protože se jí to nehodilo do konceptu Desgrezovy fatální lásky k Angelice.

viac k téme rešerše ohľadom Desgreza nájdete tuto:

http://angelique.cz/phpBB321/viewtopic. ... &start=240

Osobně si čím dál víc myslím, že jedním z inspiračních zdrojů byl pro Anne Golon Pitaval a jeho soudní a kriminální případy. O markýze de Gange jsem psala v samostatné diskusi:

http://angelique.cz/phpBB321/viewtopic.php?f=3&t=833

Ale třeba Joffreyův čarodějnický proces vykazuje hrozně moc stejných prvků s procesem Urbana Grandiera a posedlých loudunských jeptišek. Zatím to mám sesumírované jen v hlavě, ale slibuji, že to sem jednoho krásného dne vložím .

Pro ty, které by zajímalo víc, Pitaval vyšel i česky, první vydání je z poloviny 60. let, druhé (opatřené výbornými právnickými doslovy) z let devadesátých. Obě vydání lze bez problémů sehnat po antikvariátech za hubičku, popř. vypůjčit v knihovně.

https://www.databazeknih.cz/knihy/slavn ... pady-49285
https://www.databazeknih.cz/knihy/slavn ... pady-35469

Mimochodem: Slavné kriminální případy obsahují i vylíčení případu markýzy de Brinvilliers .

V nemeckom článku z roku 1663 sa spomína ako maželia Golonovci rešeršovali:


Majúc na pamäti, že historický román bez skutočnej pozornosti ku každému detailu nemôže uspieť u historicky uvedomelej a dejepisne dobre informovanej francúzskej verejnosti, Anne a Serge Golon započali zdĺhavý a precízny prieskum.
(ha ha celkom chápem keď človek píše v prvom rade pre náročné francúzske publikum)

Tri roky !!!!! prehrabávali a rešeršovali knižnicu a archívy v paláci vo Versailles.
(Ach ako im závidím! No to mali šťastie že vtedy bolo Versailles ešte stále v troskách, a mohli si tam chodiť a rešeršovať koľko chceli)

Zrešeršovali a zhrnuli historické fakty z viac ako 700 starých vzácnych kníh a náhodne objavili aj zabudnuté tajné chodby v zámku.

Na to že v knižniciach nič nebolo poriadne stabuľkované a neexistoval Internet , skutočne klobúk dolu nad tým ako skvelo sú knihy napísané.

http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-46172664.html

Zajímavé, jestli i toto AG někde vyšťourala a inspirovala se tím...

Aimeé měla být mladší sestřenice císařovny Josefíny.
Vyšla kniha Dvě císařovny. Je to román o životních osudech obou sestřenic. Na databázi knih jsou komentáře.
V románové sérii Marianna od autorky Benzoni se o Aimeé v Turecku také krátce píše.

PenelopaW píše: *

05 pro 2019, 14:35

Zajímavé, jestli i toto AG někde vyšťourala a inspirovala se tím...

Tu je o nej na Wikipédii

Nuž takých a podobných príbehov zrejme hlave v starých časoch keď sa more a oceán hemžili pirátmi, bolo istotne neúrekom.

Ak ešte niekto raz povie že Angelika mala príliš šialený život aby to mohla byť pravda, nech si prečíta napríklad toto. tá teda mala záber :

https://nasregion.cz/9-pozoruhodnych-zi ... ejk-97399/

Alebo toto:

https://nasregion.cz/unos-do-haremu-pro ... la-100752/

Vedeli ste že na napísanie románu Hrabe Monte Christo sa Dumas inšpiroval policajným spisom v ktorom bol podobný príbeh?

Pani Golonová sa však vraj podľa jej dcéry Nadje u určitých postáv inšpirovala skutočnými osobnosťami s ktorými sa vo svojom živote stretla:

menovala tieto: Polačka (HA! ja som to vedela!!!! )

Kouassi-Ba , Savary a Mulej

To je skvělé. Skutečné postavy v Angelice jsou další zajímavé a nekonečné téma

Sob píše: *

16 dub 2021, 16:02

To je skvělé. Skutečné postavy v Angelice jsou další zajímavé a nekonečné téma

všetky čo sme sa vrhli na písanie tiež sme medzičasom zistili, že pokiaľ sa jedná o historický román, najťažšie na všetkom písaní sú poriadne fundované historické rešerše - preto pani AG vravela že ona mohla v pokoji a mieri písať lebo mala Golona ktorý bol fachman lebo mal viaceré doktoráty mimo iného fyziku chémiu geologiu a históriu - takže ten jej robil veľa rešerší (niektoré robili spolu a celkom na začiatku myslím že vravela že rešeršovali spolu rok či dva kým vôbec začala písať)

a to v časoch bez internetu - a ja keď po nich rešeršujem za využitia dnešných vymožeností , internetu, online sťahovania kníh a prístupu do zdrojov univerzít v rozličných krajinách, historické články, blogy, fóra, štátne historické archívy .. atď atď
tak musím povedať klobúk dolu - ako to mali zodpovedne zrešeršované - hoci sa museli hrabať v tonách kníh ako sama pani AG rozprávala

naštastie na začiatku bývali vo Versailles - a vtedy, krátko po vojne, tam vraj bol pekný bordel ešte - a mohli sa neobmedzene hrabať vo Versaillských knižniciach

je úplne neuveriteľné ako dobre sedia historické dátumy, hlavne v prvých 6 dieloch je len sem tam niečo posunté o pol roka či o rok ale veľmi málo inak všetko presne .... takže ako vravím klobúk dolu -fakt by sa tým dala vyučovať história


takéto minimálne posuny sú u historických románov celkom normálne - presne takým štýlom písal aj Alexander Dumas - a preto sa nečudujem že Francúzi pani AG volali Dumas v sukniach

ja viem že už som to tu dávala ale toto je geniálna pomôcka aby sa človek nezamotal do toľkých postáv, a vedel ktoré sú práve v hre, ktoré navždy vypadli, ktoré dočasne zostávaju v polici ....

PenelopaW píše: *

05 pro 2019, 14:35

Zajímavé, jestli i toto AG někde vyšťourala a inspirovala se tím...

medzičasom už viem presne ako pani Anne Golon pracovala - podobne ako Dumas - o ktorom určite vedela ako pracoval - keď už bol slávnejší mal dokonca celý tým "rešeršerov" ktorý mu na stôl ukladali informácie a ich najzaujímavejšie objavy z iných historických kníh a historických análov či memoárov - a on iba písal a písal

sám spomínal že niekedy sa mu hrdinovia osamostatnili a on sa sám musel pri písaní smiať na ich výčinoch - a zo spomienok jeho spolupracovníkov sa dozvedáme že z miestnosti kde sedel za písacím stolom často bol počuť jeho smiech
a na tomto mieste si dovolím uviesť jeho skvelý citát:

Je pravda že keď sa mi to hodilo, tak som históriu sem-tam aj znásilnil, ale musíte uznať že som jej pri tom spravil krásne deti.

To isté by sa dalo povedať o pani AG. Jej fikčné postavy doslova žijú a dýchajú, ako keby boli skutočné.

rešerše pre pani AG, podľa jej vlastných slov robil prevažne robil manžel Golubinov - hoci niekedy rešeršovala aj sama - keď Golibinov v roku 1975 zomrel, práve v Novom Svete kde sa hrabali priamo na mieste v historických análoch, musela rešerše ktoré spolu začali dokončiť ona.

A ja som myslím práve objavila hlavný zdroj ich kanadských rešerší o Novom Svete 17teho storočia. Skromná "knížočka" v rozsahu okolo 3000 strán v PDF - spomína sa tam tisíc a jedna vecí ktoré dôverne poznáme z Angelika série o Novom Svete, teda z dielov 6 až 13 (v slovenčine 14)

Napríklad tie povery o kométe a horiacich saniach, či skôr člne vznášajúcom sa nad Quebecom sú pravdivé, že Piskaret bol výnimočný zjav medzi Indiánmi tiež, všelijaké skutočné príhody s pološialenými Jezuitmi a tiež o Puritánoch, o dennodennom živote v Quebecu, napríklad o bláznivom Frontenacovi a tiež je tam opísaný každodenný život v Quebecu aj pekný opis zasadnutia rady na zámku Svätého Ľudovíta.

Je tam samozrejme dostatok informácii aj o zvyšku Severnej Ameriky toho času od Akádie, cez Jofreyovo MAINE, usadlostí okolo rieky Kennebec až po kolónie Angličanov a Holanďanov ako Boston či New York. Som viac ako istá že pani AG čerpala prevažnú časť informácií práve z tohto rozsiahleho diela. (nebudem tu spamovať linkami )

Pre tie ktoré sem tam pochybovali o tom že šialené príhody s Angelikynych dobrodružstiev by sa mohli skutočne stať dodávam iba jedno: Práve že všetky tie najšialenejšie sa skutočne udiali (aj keď nie našej fikčnej hrdinke).
Ja vždy hovorím že
najšialenejší spisovateľ je práve skutočný život.

Ešte stále pracujem na hľadaní knížky o dvore zázrakov, ktorú pani AG spomínala že bol jej hlavným zdrojov pre 2 diel Cesta do Versailles. Ale aj tú určite jedného dňa nájdem. veci na Internete neustále pribúdajú - a zjavujú sa nové.

Ach a našla som aj ďalšie úžasné zdroje a dokonca knížku k Andijosovi .. .ale o tom inokedy a inde

Precious píše: *

20 zář 2021, 15:07

Nedávno som si "z rýchlika" čítala 2. a 3. diel a všimla som si, že v slovenskom preklade Filip ani raz neosloví Angeliku menom. Vždy je preňho len "madame" alebo neskôr jej hovorí "drahá" či "miláčik". Bol to zo strany AG zámer alebo je len takýto slovenský preklad, čo myslíte?

Ja si myslím že je to dokonalý zámer. Pani AG v jednom zo svojich interview vravela že rešeršovala všetky slávne romány zo silnou hlavnou ženskou hrdinkou a mne tento zámer veľmi pripomína niečo podobné ako to môžeme nájsť v knihe Rebecca: V celej knihe sa nedozvieme krstné meno hlavnej hrdinky. Kto Rebeccu nečítal, môžem iba doporučiť. Je to skvost.

Inak čím ďalej čítam moje nemecké kabelkové vydanie dopisov pani Sevigne, ktoré je paradoxne obšírnejšie ako český výbor aj keď veľkosťou má ta kniha menej ako polovicu z českého výboru, tým viacej vidím ako veľmi sa ani AG inšpirovala týmito listami.

Ale samozrejme že sa jej vôbec nečudujem. Pani de Sevigne nám tak autenticky približuje každodenný život vo Francii za čias kráľa slnko že sa tá zbierka stáva doslova zlatou pokladnicou doby.

Dnes v parku pri čítaní som narazila na niečo o hre HOCA - Angelika ju hrala s princom de Conde (pridám sem neskoršie info)

a tiež som tam našla zmienku že synovi markýza du Plessis delová guľa odtrhla hlavu, čo som pridala sem:

viewtopic.php?f=3&t=124&p=29757#p29757

tja... zdá sa že pani AG si očividne pri rešeršovaní pospájala rozličné príbehy do jedného .. ako to napokon robili všetci aurori historických románov keď hľadali inšpirácium, robil to tak aj Dumas, ten mal dokonca svojich platených rešeršovačov ....

a napokon či nemala pani AG ako rešeršovača manžela?

Moira, to s tou delovou guľou a markízom du Plessis sa naozaj stalo? to sú mi veci... Vďaka za toto zrnko pokladu, kúsok, ktorý pekne zapadá do mozaiky.

Precious píše: *

28 říj 2021, 12:04

Moira, to s tou delovou guľou a markízom du Plessis sa naozaj stalo? to sú mi veci... Vďaka za toto zrnko pokladu, kúsok, ktorý pekne zapadá do mozaiky.

no ano ale to boli rozliční markízovia a maršáli du Plessis ktorými sa pani AG inšpirovala, ako vyplýva z toho čo som tu na fóre pridávala

myslím že tentokrát som objavila človeka ktorý pani AG, zbehlú v histórii vlastnej krajiny, inšpiroval k zjazvenej tvári Joffreya de Peyrac:

Jindřich I. Lotrinský, vévoda z Guise, řečený Zjizvený anglicky SCARFACE (poznáte ten film? )

podľa rôznych opisov mal zjazvené celé jedno líco, a keď sa pozrieme na obraz, tak jazva zasahuje oko a má ho trochu privreté - tak ako to opísala pani AG u Joffreya

rod Guise hral dôležitú úlohu v histórii Francúzska, hlavne ako ochrancovia katolicizmu v boji proti Hugenotom

https://cs.wikipedia.org/wiki/Jind%C5%99ich_I._de_Guise

Děkuji za vyčerpávající rešerši.
Jindrich I Lotrinský se mi líbí