Úryvok z doslovu k nemeckému Integrale vydaniu Angelika, markíza Anjelov:
(Vraj je to s pripravovaného životopisu pani Anne Golon, ktorý pripravuje jej dcéra Nadine)
-----------------------------------------------------------
Anne Golon dostala telegram od jej vydavateľa Lothara Blanvaleta:
"Vaša kniha sa stala bestsellerom čislo jedna v Nemecku. Za sto rokov sa bude Golonová čítať rovnako ako dnes Dumas. "
Ale Anne a Serge Golon sa dovtedy už príliš dlho len tak-tak pretĺkali životom, aby sa vedeli odviazane tešiť tejto novonadobudnutej sláve. (inde sa píše že Blanvalet síce peniaze do Francie poslal, ale oni s toho vďaka francúzskym nakladateľom nevideli celkom nič)
Poslali preto jednoduchú a pravdivú odpoveď: "Veľmi vnímaví k názoru budúcej genéracie - stop – musíme nakŕmiť dve deti - stop - pošlite peniaze ... "
A tak sa Lothar Blanvalet ešte v tom istom roku jedného večera zjavil bez varovania pri dverách domčeka v Villejuif, kde Anne Golon žila zo svojou rodinou. ( 1956 )
V jednej ruke zúrivo mával kópiou knihy Angelika, ako keby sa jednalo o trofej, v druhej držal fľašu šampanského. Bol potešený, vravel, že sa konečne môže stretnúť so ženou, ktorá napísala toto veľdielo, tento bestseller, tento bezprecedentný vydavateľský zázrak, ktorý sa nevyskytol v histórii nemeckej literatúry už od devätnásteho storočia!
Serge Golon, ktorý hovoril plynule nemecky, slúžil ako prekladateľ. Nemecký vydavateľ popísal výklady kníhkupectiev, z ktorých všetky boli vyzdobené exemplárom vydania Angeliky. Vzápätí pred nimi rozprestrel plagáty v rôznych veľkostiach, ktoré nakázal porozvešiavať po celom Nemecku.
Na plagátoch bolo vidieť knihu a fotografiu Anne Golon, na ktorej vyzerala skoro ako hviezda z éry nemého filmu. Celé to dielo bolo korunované krátkym, trochu vymysleným životopisom Anne
a Serge Golonových ako spoločne na koni krížom cez celú Afriku hľadajú zlato. Tento fiktívny životný príbeh, s výnimkou tých koňov, sa však na veľké počudovanie dosť približoval k pravde.
Pri jedle priznal Lothar Blanvalett, že bol "donútený" vyškrtnúť niektoré pasáže z prvej kapitoly, napríklad tie, v ktorých pestúnka rozpráva deťom o zločinoch Gillesa de Retz.
"Je to príliš hrôzostrašné," povedal, "príliš tvrdé, viete? Na také detaily sú Nemci príliš citlivý. "
"To sú teda skutočne prekvapujúco jemnocitní ...," odpovedala Anne sucho.
Koniec koncov od skončenia vojny (a hrôz fašizmu) uplynulo iba pár rokov.
Ale dobrák Lothar ignoroval iróniu v slovách svojej obľúbenej autorky, a pokračoval. Oznámil jej, že našiel ešte ďalšie znepokojujúce pasáže, ktoré musel vyradiť, medziiným neusporiadaný život mníchov v opátstve, pretože cirkev by sa mohla hlboko uraziť. Golonovú dojal toľkou citlivosťou.
Okrem toho nadšenie pána Blanvaletta bolo absolútne nákazlivé. Tá noc vo Villejuif hýrila oslavami.
Všetci veselo popíjali a aj nemecké au-pair dievča bolo jedným z rozjarenej partie. Neskoršie trochu pripitá odchádzala s výtlačkom knihy Angelika pod pazuchou. Hore schodmi ju nasledoval aj rozjarený Lothar a vzal si ju bokom.
"Zaprisahám vás, drahá mladá dáma," prosíkal a potom dodal "Nie, ja vám vlastne celkom osobne chcem zveriť dôležitú úlohu: Starajte sa dôsledne o tie deti. Robte svoju prácu dobre, aby madame mohla v kľude písať. Madame Golon nesmie nikdy prestať písať. Nikdy! "
Mladá pestúnka, ktorá do toho dňa myslela že je iba obyčajným dievčaťom v obyčajnej rodine, a teraz sa cítila tak trochu sama prenesená do dákeho z románov, mu to svätosväte sľúbila. Potom sa ocitla vo svojej izbe a otvorila knihu ... a nikto ju už nevidel zvyšok večera ba i po celú noc. Celkom sa ponorila do Angelikynho sveta
(Villejuif je mestečko kde vo Švajčiarsku bývali)