To prvé mám z kánonu, ten lokál očividne naozaj existoval lebo som o ňom našla zmienky aj inde
1. A nemáš tu ulici zaznamenanou na mapě? Abych to nemusela složitě hledat...
pôvodne som na to narazila v nemeckej knihe a potom som zistila že to je preložené aj v českej integrále:
Ulice de la Vallée-de Misère je ulice hospod. V téhle pozdní hodině se všude ještě svítí a uvnitř každé hospody se otáčejí rožně plné drůbeže, na nichž prská omastek. Pouze ta posední, U Odvážného kohouta, je temná a prázdná. Její majitelka, paní Bourgusová, dnes večer umřela na neštovice a pan Bourgus ji oplakává u jejího lůžka ve velkém pokoji v prvním patře. Jeho synovec David Chaillou, vyplašený mladík, který právě přijel z Toulouse, ho pozoruje z druhé strany stolu, kde na kousku dřeva ležícím v talířku plném svěcené vody stojí dvě svíce. Pojďme dál, tam, kde je teplo a veselo. Hospody a podobné podniky jsou voňavé a hřejivé hvězdy noční Paříže. Jedlová šiška v ulici U Jednorožce, Lví jáma v ulici Holičů, U Rošťáka v ulici Bons Enfants a U Bohatého sedláka v ulici Ničemů. Tři hole, Černý lanýž a mnoho dalších, a taky Zelená mříž v Hyacintové ulici, kde se scházejí členové náboženských řádů, kapucíni, celestýni a jakobíni a kam právě vešel mnich Bécher se šíleným pohledem, aby se pokusil při pití zapomenout na plameny hranice.
nazdávam sa že pani AG čerpala z rovnakého zdroja ako ja, takže pridávam moje rešerše o krčme u Zelenej Mreže:
Pravdebodobne sa jedná o krčmu Treillis Vert - u Zelenej mreže či u zeleného plota.
V kánone sa píše že bola na ulici Rue Hyacinthe
ja som našla niečo o "au Treillis vert de la rue Saint-Hyacinthe " takže to bude ono, dokonca som o tom našla nejaké historické informácie inkluzívne básničiek, ktoré sú tvrdou kritikou na bujarý život cirkevných predstaviteľov:
-----------------------------------------------------------------
Ale práve do taverny u Zelenej mreže na ulici Saint-Hyacinthe sa najradšej hrnuli mnísi zo všetkých komunít - kapucíni, celestíni, jakobíni, kordelieri. A ako pili! najmä jakobíni a kordelieri, skutočné tony v kapucniach:
Piť s kapucínom,
je piť zle;
Piť s Celestínom,
je piť štedro;
Piť ako Jakobínom,
je to pinta za pintou;
Ale piť ako kordelier, ***
je to vyprázdnenie pivnice.
Nikdy vodu do svojho vína! fi! to by bola profanácia a proti zákonom Cirkvi, ktorá, keď zakazuje vodu do eucharistického vína, nemôže ju prikázať do kabaretného. Keď išiel nejaký mních kázať do provinčného kostola, čo si pýtal za svoje kázanie na celý advent alebo pôst? Nič iné, len niekoľko džbánov dobrého vína pre jeho nenásytný krk. Dobre sa napiť neznamená zlomiť mladosť.
Kňazi, ako sme už povedali, tiež chodili do krčiem, ale menej odvážne ako mnísi. Farníci si na nich pri odchode ukazovali prstom a dobrá pieseň miestnych pamfletistov by okamžite spravodlivo ocenila ich opilosť.
Vikár Hardi, ktorý si počas Ligy bezostyšne špinil sutanu vo všetkých parížskych kabaretoch, sa na vlastnej koži až príliš dobre naučil, aké škandály a satiru plodí takéto správanie. Courval Sonnet naňho okrem iných zúrivých invektív vypálil aj tieto uštipačné, trpké rýmy:
Odváž sa, Hardy, nosiť meno kňaza,
ty kabaretný kobold, krčmový žrebec,
ty epikurejský gurmán, ktorému vládne brucho,
kuchynský šupák, ty bezvýznamný darmožráč ....
---------------------------------
*** aký rád ú to tí Cordelliers ???
toľko k rešeršiam, pridávam mapku (tá ulica je vzadu za Louvrom) a tiež originálny text