Parížska štvrť Marais nikdy nespí. Stále sa tam niečo deje takže začneme novinkami z "coronového" roku 2020:

Tak sa moderné pouličné umenie zvané Street ART zviditeľnilo, premňa celkom vkusným a zaujímavým projektom, ktorý by sa dal podobne ako ten náš nazvať po stopách slávnych osobností (Angeliky ) 17 storočia vo štvrti Marais:

Portréty slávnych su naspreyované presne na miestach ktoré sa spájaju z osobnosťami na portréte.

Napríklad tuto François Mansart (1598-1666) rue Payenne pred svojim domom



A tuto Ninon de L’Enclos (1620-1705) rue du Pas de la Mule - jej portrét ma zozadu portrét Kráľa Louisa XIII
a nachádza sa blízko miesta kde býval jej salón

Ono totižto tá ulička Pas de Mule spája Kráľovské Námestie číslo 22 (place des Vosges) s ulicou rue des Tournelles. kde mala Ninon svoj slávny salón. (to všetko máme s Dauphine poctivo pochodené )




A do tretice Portrait der Madeleine de Scudéry (1607 – 1701) : rue du Temple Nummer 4

keď sa tak dívam na tu mapku na stiahnutie, akosi si vravím:
mala som si ten svoj nápad pos topách Angeliky dať kedysi patentovať

MAPA VŠETKÝCH MIEST NA KTORÝCH SU PORTRÉTY SLÁVNYCH MARAIS A OKOLIE

Stránka z ktorej pochádza:

https://lavoixdelarturbain.com/2019/08/ ... aris-2019/

https://lavoixdelarturbain.com/wp-conte ... eetart.pdf

Takže ďalší páni a panie na holenie:

Tu je Ľudovít XIII ktorý ma na chrbte Ninon de Lenclos - je to tesne pri Kráľovskom Námestí



Charles Le Brun (1619-1690): okrem iného vymaloval Herkulesovú Galériu vedľa zrkadlovej sieni vo Versailles
quai aux Fleurs Nummer 1



neviem či vám pomožu linky v nemčine (prekladač) ale je to tam super opísané:

https://paris-blog.org/2020/04/20/gross ... e-maenner/

https://paris-blog.org/2020/05/10/gross ... se-frauen/

Pokračujeme s Madame de Montespan ktorej portrét sa nachádza kúsok od salónu do ktorého rada a často chodievala.
Bol to salón v hôtel d’Albret

Mme des Montespan tam vraj spoznala vdovu Scaronovú neskoršiu Madame de Maintenon




Salon Paula Scarrona sa nachádzal na rue de Turenne 56 (určitého času býval aj v pekelnej ulici, FR: Rue d'Enfer)

Takže umelec namaloval z jednej strany jeho:



A z druhej strany Scaronku:

Nádherné! Tohle je vážně super pro literární turisty!

Sofinava1 píše: *

20 led 2021, 12:08

Nádherné! Tohle je vážně super pro literární turisty!

Malé zhrnutie: na začiatku vlády kráľa Henricha IV. V roku 1589 až do smrti Ľudovíta XIV v roku 1715, bola štvrť Marais centrom živej intelektuálnej, kultúrnej, umeleckej emulácie a tiež miestom moci.
Prvé literárne salóny vznikli v Marais. Paul Scarron a jeho manželka Françoise d´Aubigné a budúca madam de Maintenon mali svoj na 56 rue de Turenne. Madame de Sévigné Prímala hostí na Rue des Francs-Bourgeois, terašej ulici Rue de Sévigné 23. V okrese Marais žilo veľa známych mužov a žien, ako napríklad Maximilien de Béthune, Duc de Sully; princezná zo Soubise, milenka Ľudovíta XIV; François Mansart, architekt kráľa alebo Louis Le Vau. Táto trasa v blízkosti budov, kde tieto ženy a muži žili alebo pracovali, ktorá im vzdáva hold, bola slávnostne otvorená 29. augusta 2020.
Spoluprácou radnice mesta Paríž (Na place de Greve) a street art umelca s umeleckým menom C215 vznikol tento zaujímavý projekt a pekná prechádzka po jednej z najkrajších oblastí hlavného mesta.


Paráda, oživiť takým to spôsobom plechové boxy na uliciach. Musím povedať že do Marais som sa zamilovala.
Keď sa tam človek prechádza, má pocit že sa preniesol do obdobia Angeliky.

Celá ta štvrť ako by zaspala v 17 storočí. Toľko architektonických skvostov v tom múzeu pod holým nebom!
Nejak so mtu zabudla pridať jednu dôležitú osobu:

Jej portrét je samozrejme na terajšej ulici Rue de Sévigné 23, blízko jeje paláca, bývalej Rue des Francs-Bourgeois. ktorú poznáme z kníh Angelika - a naša hrdinka v tej ulici dokonca určitý čas bývala.

Madame de Sevigne:



A ešte tu máme Moliéra na nábreží Seiny:

Úžasné. Už se nemůžu dočkat, až zas budeme moci vyjet. Tentokrát bych v Paříži chtěla zůstat aspoň týden.

Veľmi by som si želala aby tam tie nádherné kresby z príspevkov hore vyššie ešte boli nastriekané keď sa tam v Júli vyberú štyry muškatierky: Dasha, Moirra, Peneloppe a Zuzanka. Ale neviem koľko to tam vydrží a či to tam vôbec nechajú.

Tu je prehľad zostavený umelcom čo o tam spreyoval:

http://www.street-heart.com/PM-P04-0000 ... 0Paris.htm

Našla som krásnu rytinu ktorá znázorňuje štvrť Marais celkom na konci - tam v 17 storočí bránou Svätého Antona končila Paríž a začínalo predmestie rovnakého mena.

Nikdy som si však celkom neuvedomila kde vlastne stál palác Filipa du Plessis a že to muselo byť blízko k ulici Beautreilles, kde bývala Angelika v paláci ktorý dal pre ňu postaviť Joffrey.

Na rytine vidíme:

Ulica St. Antoine - na tej stál Filipov palác - blizko ulice Beautreilles - vpravo kostol kde je pochovaný Fouquet a kde sa zhováral mních Becher zo študentom z dvora zázrakov tesne predtým ako sa zjavili "démoni" v pozadí Bastila a ak odbočíme popri tom múriku vpravo, tam sa ide smerom ku kláštoru Celestínov a Arzenálu, a je tam potom po ľavej ruke Čerešňová ulica - kde skonal nehodný pološialený mních.

Tuto časť skvelej Turgotovej mapy ktorá zobrazuje tú časť Marais, ako vidíme ak odbočíme pri kostole do prava, prvá ulička doľava je ulička, Rue Cerisaie kde bol odrovnaný mních Becher, vedúca popri múre kláštora Celestínov až k Arzenálu Bastilly:



https://en.wikipedia.org/wiki/Turgot_ma ... Center.jpg

https://fr.wikipedia.org/wiki/Rue_de_la_Cerisaie

tá celkom veľká verzia je super keď si to človek rozklikne, ja osobne si rada pozerám detaily obrazov a rytín, na ktorých si umelci dali záležať, a tak nám zachovali autentické zábery doby v časoch keď ešte neexistovala fotografia

https://upload.wikimedia.org/wikipedia/ ... _13728.jpg



Tuto je prvá zmienka po svadbe a potom ešte úryvok ako Angelika ide zo svojho paláca do Filipovho, pretože jej "ukradol" malého Charlesa-Henriho:

Vybavovala si ty dva měsíce, které zatím prožila po boku markýze du Plessis-Belličre, a zvláštní situaci, v níž se vlastní vinou octla. Den nato, co ji uvítali ve Versailles, se dvůr vracel do Saint-Germain. I ona se tedy musela vrátit do Paříže. Předpokládala, že bude bydlet v manželově paláci na předměstí Saint-Antoine, ale když tam po dlouhém váhání dorazila, našla vrata zavřená. Vrátný jí na dotaz odpověděl, že pán je s králem u dvora, a pokud jde o ni, nemá žádné příkazy. Mladá žena byla tedy nucena uchýlit se do paláce Beautreillis, v němž bydlela dosud.

--------------------------------

...poslala pro Flipota a rozkázala mu, aby běžel do paláce markýze du Plessis v ulici Faubourg-Saint-Antoine a zjistil veškeré dostupné novinky. Právě se dooblékala, když zaslechla hluk kočáru, pomalu vjíždějícího do dvora....

----------------------------

Vtom se přiřítil Flipot a křičel, že už všechno ví. Jako pravý odchovanec Dvora zázraků okamžitě vyčenichal stopu. Charles-Henri du Plessis-Belličre se prostě s celou „domácností“ přestěhoval ke svému panu otci do ulice Faubourg-Saint-Antoine.
„Zatracený Filip!“
Nedokázala se přetvařovat před služebnictvem, které ji ještě před chvílí vidělo úzkostí bez sebe. Vybuchla vzteky. A aby si je získala, pobídla je, aby využili příležitosti a vyřídili si to jednou provždy s drzým služebnictvem markýze du Plessis-Belličre, jež jim nadávalo do „kramářčiných lokajů“, přestože měli stejný nárok na modrožlutou livrej jako kdokoliv jiný; vždyť ji přijímá král
a prokazuje jí úctu.
Řekla jim, ať se všichni, od posledního kuchtíka až po mladého abbé, nějak vyzbrojí, vezmou si hole, halapartny a meče. Pak vyrazili k Faubourg-Saint-Antoine. Angelika usedla do nosítek. Tvořili pořádný zástup a vzbudili patřičný rozruch. Obyvatelé čtvrti, horliví diváci takovýchto rvaček mezi různými klany šlechtického služebnictva, jež nebyly vzácností, se se živým zájmem k průvodu přidali. Dav se chystal projít černou dubovou bránou paláce du Plessis. Vrátný se ze zamřížovaného okna fortny pokusil vyjednávat.
Dostal od pana markýze příkaz nikomu neotvírat. Nikomu, bez výjimky, po celý den.
„Otevři své paní,“ zrudl Malbrant Ranař a mával dvěma petardami, jež jakýmsi zázrakem vytáhl zpod svého oblečení, „nebo ti, čestné slovo, tyhle dvě ‚svíčky‘ strčím pod nos a vyhodím do povětří hlavní bránu i s tvou boudou.“
A už zapaloval dlouhý lunt.

-----------------------------------------

Ja si predstavujem tu bránu nejako takto - to je jedna z brán v palácoch štvrti Marais, na tej ulici je dodnes zachovaných pár palácov-hotelov (ono Francúzi volajú tie metské paláce hotel particulier) zo 17 storočia.

Ty rytině jsou skvěle, každý dílem je podrobné propracovan

Ako som už písala vo vlákne o Paláci Beautreillis, som presvedčená že Filipov Palác stál na ulici Saint Antoine a nie vonku za hradbami na predmestí St. Antoine, kde to aj v 18 storočí ešte vyzeralo takto:

https://www.meisterdrucke.at/kunstwerke ... 146%29.jpg

Kráľ dal síce zbúrať hradby ale časti ešte zostali a okrem toho hradby sa búrali až keď na scénu nastúpil šéf Parížskej polície Reynie a začal robiť v meste čistky. V roku 1666, kedy si Angelika bral Filipa, bolo hlavné mesto ešte stále chránené hrubými múrmi a jediná cesta ak osa doň dostať boli prísne strážené brány.

vo vlákne o Paláci Beautreillis

https://angelique.cz/phpBB321/viewtopic ... 909#p34909

pozriem do slovenskej verzie, či je tam tiež ten názov ulice, kde stál Filipov palác, nesprávne.