SKUTOČNÉ PREKVAPENIE KAPITOLY 14 a 15
Na úvod chcem iba povedať, že jedno ako dlho je už naše fórum tu, ešte stále je dobré na novinky a prekvapenia- čím sa znovu raz ukazuje akú dôležitú funkciu fórum má okrem teda tej sociálnej
Precious – geniálny nápad prekladať ruské fikce a 100 boodv autorke aj prekladateľke – sami dobre vieme že literárne diela sa prekladmi dajú pozdvihnúť ale aj zabiť ...
Nedarmo sa hovorí že zdielaná radosť je duplovaná radosť – v tomto prípade že si čítanei uživame spoločne v kolektíve a vymieňame si naše dojmy
Kapitola 14
No tak to teda dostáva poriadny spád ...ako si Angelika bola pre svoju nerozhodnosť nepriamo donútená vypočuť Joffreyov súkromný rozhovor. Dávam Angelike 100 bodov že sa nerozhodla odísť bez slova a ani sa ospravedlniť.
"Ako dlho tu už sedíš?"
"Dosť na to, aby som počula niečo, čo zjavne nebolo určené pre moje uši," odpovedala Angelika
Moderné paralely na rozhovory o matematike s kánonu sú moc dobré a znovu poukazujú na to že autorka je znalec a má kľúčové scény z kníh načítané že by ich zrejem mohla odriekať ako otčenáš.
Samozrejme že Polačka ako osoba muzikálna s básnickým črevom ešte stále čaká na to či sa prejaví aj v Joffreyovi 21 storočia nejaké tie umelecké talenty.
To ako Jofffey zabil jednou ranou viacero múch, a otestoval si nielen angeliku ale aj svojich IT-čkárov a ešte sa pritom dobre bavil sa presne naňho podobá.
A tým že dal Angelike prístupový kľúč svojej matky urobil obrovské gesto, ktoré si ona azda v celom dosahu neuvedomila (podobne to mala nastavené Angelika s kánonu, až ako zrelá žena si uvedomila ako veľmi sa Joffrey musel ovládať, a aké kráľovské dary gestá a poklony jej vlastne na začiatku ich manželstva robil)
Tak toto je zákerné: Clement Tonnel ako šéf ITčka to teda nedopadne. Nuž v 21 storočí už nemusí stáť v Joffreovej knižnici s papierom v ruke a horlivo si zapisovať ....
Kapitoly 15 a 16
tak pri tejto kapitole aj ukecaná Polačka stratila slová a neustále iba achala –
Neušila čo naštartuje to „Veríš v reinkarnáciu?“ spýtal sa Joffrey....
Tak toto som teda nečakala ani v najšialenejších snoch.... romantika u Joffreya 21 storočia ktorý o sebe napriek tomu tvrdí že nieje romantik ... ACH!
A do toho ešte aj tie trubadúrske dopisy nášho originál Joffreya zo 17 storočia .... tak to je sila
Achám a ochám ako slečna de Parajonc keď ju boleli tie jej drahé nebohé
Čo by som dala za čo len jeden pohľad na ten rodinný portrét....
Keďže som si v predchádzajúcich kapitolách všimla že Joffrey nerád lietal, čakala som niečo také že bol obeťou leteckého nešťastia – takže to som uhádla. To ako Angeliak prikladá Joffreovi ruku na líce – čistá romantika
Táto veta ma dostala, i ke´d neviem či v originále bola myslená tiež presne tak:
„Nebudem sa ani pokúšať matematicky vypočítať mieru nášho vzťahu.“
Keby bola Angelika skúsená žena, už teraz by pochopila... ale ona rovnako ako jej prastará mama zo 17 storočia skúsená žena v tomto momente ešte nebola...
Som prekvapená ako nenásilne sa podarilo zapracovať príbeh znásilnenej Francine z kanóna do kontextu modernej doby. Klobúk dolu.
No a toto: ACH ...ACH... to je scéna
Podal jej malé starožitné zrkadlo, aby sa videla.
A kým si prezerala svoj odraz, postavil sa za ňu a jemne ťukol do jednej náušnice, aby sa kamienky v slnečnom svetle rozžiarili.
„Dokonalé!“ zašepkal jej do ucha.
V nasledujúcom okamihu Angelika pocítila, ako sklonil hlavu o niečo nižšie a dotkol sa perami jej krku. Telom jej opäť prebehla triaška.
Čo sa Hortenzie týka čakala som trochu štipľavejšieho Joffreya ... asi tak po vzore toho čo povedal na kráľovskej svadbe o šikovnosti a nešikovnosti španielskych a francúzskych krajčírov ... a Hortenzie mohlo byť aj viac ... ale nebudem nenásytná
A tie dopisy no nemám slov.... romantika ...
Musela by som tu citovať celý obsah listov pretože proste nemajú páru...a sú hodné slávneho Toulouskeho trubadúra a predsedu školy lásky...
Pri oslovení v treťom liste „Môj milý škriatok! Som sa nazdávala že tento bude adresovaný skôr Honorine ...
Nuž zostáva nám dúfať že sa čoskoro aktivujú trubadúrske gény po predkoch aj v našom páriku 21 storočia ..... skutočne im máme uveriť že neveria v moc lásky?
K poslednej časti 16 kapitoly napíšem komentár až budem mať prečítanú 17 kapitolu – pretože predpokladám že spolu budú súvisieť
Na tomto mieste sa chcem autorke aj úžasnej prekladateľke poďakovať za skvelý čitateľský zážitok – skutočne som si to užila
A teraz hor sa na 17 kapitolu
------------------------------
PS: Ach, a ešte niečo: milujem pekné ilustrácie, a tá ilustrácia náhrdelníka ju jednoducho úžasná
díval som sa na smaragdové náhrdelníky rôznych královien a šľachtičných na internete ale tento je skutočne naj