Molines - šikovný hugenotský správca a obchodník ... sprevádzal Angeliku celým jej životom ako akási šedá eminencia. Vždy sa akýmsi zázrakom vynoril z hmly v tých najdôležitejších okamžikoch jej života. Bol pre ňu čímsi ako koleso osudu.
teda si myslím že si plným právom zaslúži v postavách jeho vlastnú rubriku.
Z 5 dielu Angelika sa búri:
Molines, správce panství, ji od jejího návratu navštěvoval denně. Správce s účetními
knihami v podpaží pomalu stoupal hlavní alejí vedoucí od jeho cihlového domu s břidlicovou střechou až k zámku.
Nezávislý pan Molines, odjakživa svůj vlastní pán, zámožný měšťák s vlastním majetkem,
byl přitom naprosto oddaný služebník Plessis-Belličrů. V rámci tohoto společenského postavení
vedl celý svůj život, naplněný prací, i vlastní obchody. Angelika a zejména Filip nikdy přesně
nevěděli, čím se pan Molines zabývá. Věděli jen jedno: že ho najdou vždy tam, kde ho potřebují. V
Paříži, když žili zámečtí páni u dvora, v Plessis, když je náhoda či nemilost vyhnaly na jejich panství.
Pozrime sa čo si o tom myslí Angelika:
A hoci to strohý a odmeraný muž nemal vo zvyku, milo sa usmial.
Angelika pristúpila k nemu s natiahnutými rukami:
– Pozdravujem vás, pán Molines. Vitajte v Novom Francúzsku. Drahý Molines, vo sne by mi nebolo napadlo,
že vás stretnem v Kanade … Asi snívam. Čo vás viedlo vo vašom veku vydať sa na takú dlhú cestu?
– Za starého ste ma pokladali už v čase, keď som začal spolupracovať s vaším otcom a vám šlo práve na ôsmy rok, –
povedal intendant Molines. – Keď som sa o nejakých desať rokov neskôr staral o vašu svadbu s pánom de Peyrac,
bolo mi iba päťdesiat a dnes nemám ani sedemdesiatpäť…
– Ako ten čas letí, – smejúc sa povedala Angelika. Áno, ona bola to malé dievčatko, čo dvíhalo nosík, aby dovidelo na vysokého muža, ktorý sa jej teraz vidí starý.
Stála pred ním, neveriac vlastným očiam, celá šťastná a ako vždy cítila k nemu úctu, bázeň i pocit previnenia.
Úctu kvôli jeho postaveniu a pocit viny, lebo vždy sa naňho obracala vo veciach, ktoré boli vážne a sama si na ne netrúfla. On však zakaždým po zrelej úvahe prisľúbil, že jej pomôže, čo ju rozhnevalo, lebo to vyzeralo, že je neschopná.
S ním spájala i svoje detstvo, roky dospievania, svadbu v Toulouse, jej druhý sobáš s Philippom du Plessis-Belliére,
u ktorého slúžil ako intendant; na všetko myslí, keď naňho teraz hľadí.
Z 12 dielu Angelikino Rozhodnutie (v češtine Quebec 2 Diel)
ja viem holky že v češtine je to ináč ... už by sa mal raz neikto obetovať a v češtine tie dva chýbajúce diely naskenovať aby sme mali komplet české PDF