Výborné zhrnutie o skoro svokrovi Filipa
Filip si vzal do hlavy že si kvoli peniazom vezme dcéru bankéra (čo by samozrejme bola tiež mezaliancia, ktorú už vytkla Gontranovi)
Jen drobná oprava: Slečna de Lamoignon nebyla dcera bankéře, ale soudce, tedy příslušnice "talárové šlechty"
https://angelique.cz/phpBB321/viewtopic ... 374#p25374
Samozrejme že máš pravdu. To už sme rozoberali a ty si to skvele zhrnula. Písala som to spamäti, a ako vieme v sérii Angelika je nespočet postáv, tak aj mne niekedy niečo vypadne z hlavy. Mňa pani AG tak trochu pomotala že píše že malá Lamoignová nebola šľachtického pôvodu, pričom ale keď sa na to dívam rodičia aj starí rodičia všetci boli šľachtického pôvodu, i keď nízkeho rodu.
Aké ponaučenie z toho vyplýva? Že sa často dozvieme viac z našich vlastných poznámok a rešerší ako čo vypľuje google.
Toto je správne: Filip du Plessis se nemůže tak snížit, aby se oženil s
dcerou předsedy soudu, jistě vysoko postaveného, ale přece jen nízkého původu.“
Avšak vo francúzskom a nemeckom, a to aj v novom integrále je napísané že
nebola šľachtického pôvodu.
----------------------------------------------
Doplním teda o preklad a pár vecí:
Tuto je originál z francúzskej knihy ktorý tvrdí že Lamoignonka nebola šľachtického rodu ale podľa rešerší toto nesedí:
https://fr.wikipedia.org/wiki/Famille_de_Lamoignon
slovné spojenie "d’origine roturière" definitívne znamená nešľachtického pôvodu
Philippe du Plessis ne peut s’abaisser à épouser la fille d’un président, haut placé il est vrai, mais d’origine roturière.
Philippe du Plessis sa nemohol znížiť k tomu, aby sa oženil s dcérou prezidenta, síce vysokopostaveného, ale bez šľachtického pôvodu.
nuž v každom prípade ten Lamoignon bol veľmi zaujímavá osobnosť a šľachticom bol - čiže Filip
by nebol urobil až takú zlú partiu
---------------------------------------
Kandidát na Filipovho svokra – Predseda súdu (parlamentu) Lamoigon
Syn Chrétiena de Lamoignon, predsedu parížskeho parlamentu, a Marie des Landes. Oženil sa s Madeleine Potierovou (1623 - 1705), dcérou Mikuláša IV.
Počas parlamentnej Frondy bol rebelom a potom sa pridal k regentstvu. Postupne bol radcom v parlamente (14. decembra 1635), maître des requêtes (15. decembra 1644), prezidentom Bretónskych stavov (1655) a prvým prezidentom parížskeho parlamentu, funkciu, ktorú dostal od Mazarina ako nástupca Pomponna de Bellièvre 2. októbra 1658 a ktorú zastával až do svojej smrti. Keď ho Ľudovít XIV. informoval o svojom vymenovaní, povedal mu: "Keby som poznal lepšieho muža, dôstojnejšieho poddaného, vybral by som si ho.
Lamoignon nechcel predsedať komisii, ktorá mala súdiť superintendenta Fouqueta, s ktorým bol v priateľskom vzťahu, ale s ktorým sa odvtedy pohádal.
Počas aféry s jedmi, keď sa povrávalo, že markíza de Brinvilliers, hlavná obžalovaná, je svätica, poveril spovedaním teológa Edmonda Pirota.
Vytvoril sui generis Lamoignonskú akadémiu a priklonil sa k antike. Zrušil takzvanú skúšku pred kongresom (povinnosť v súdnych procesoch o neplatnosť manželstva dokázať impotenciu manžela verejnou demonštráciou).
Napísal dielo známe ako Arrêtés de Lamoignon (vydané v roku 1702), v ktorom načrtol rozsiahly plán, ktorý vypracoval na reformu právnych predpisov. Bol členom Spoločnosti Najsvätejšej sviatosti, priateľom a ochrancom literárneho sveta: obzvlášť blízky bol Boileauovi a práve na jeho žiadosť tento básnik skomponoval Lutrin.
-------------------------
Zaujímavá perlička je že Angelika očividne po sobáši s Filipom navštevovala salón v paláci Lamoignon.
Vyplýva to z rozhovoru zo Scarronkou:
„Françoise,“ řekla Angelika energicky, „otřete si slzy. Protože jste šikovná a už teď jste dokázala získat vysokou a významnou protekci. Prý je vaší ochránkyní paní d’Aumont.“
„A paní de Richelieu a také Lamoignonová,“ dodala paní Scarronová, jež už překonala slabou chvilku. „Tři roky pravidelně navštěvuju jejich salóny.“
„Jsou to přísné salóny,“ ušklíbla se Angelika. „Vždycky se tam k smrti nudím.“
„Člověk se tam sice nudí, ale pomalu stoupá nahoru. Vidíte, kde na vás číhá nebezpečí, Angeliko, a kde děláte chybu. A pro tutéž chybu se slečna de La Valličre řítí do záhuby. Od chvíle, kdy jste přišla ke dvoru, vás ještě nenapadlo, abyste si zvolila své nepřátele. Nepatříte ani ke královninu klanu, ani ke klanu Madame či princů. Nevybrala jste si ani mezi ‚důležitými‘ a ‚šviháky‘, ani mezi ‚volnomyšlenkáři‘ či ‚svatoušky‘.“
„Svatoušky? Myslíte, že mohou hrát nějakou roli?
Angelika a Kráľ I
Keď uvážime že podľa prekladu ktorý som pridala do Filipovho vlákna Lamoignon bol tiež členom Spoločnosti sviatosti oltárnej, ktorá útočila proti Angelike po škandále keď bol pristihnutá s Lauzunom, všetko do seba zapadá ako ozubené kolečká, a doslova si to koleduje o fikciu.
Filipov skoro-svokor dal svoje meno nádvoriu Lamoignon, ktoré zaniklo pri rekonštrukcii Justičného paláca v Paríži, a tiež hotelu na ulici Pavée, v ktorom dnes sídli Bibliothèque Historique de la Ville de Paris a ktorého bol od roku 1658 nájomcom a neskôr sa stal majiteľom.
Hôtel de Lamoignon:
https://en.wikipedia.org/wiki/H%C3%B4tel_de_Lamoignon
palác sme videli na ulici
Rue des Francs-Bourgeois - padne do oka pretože má tu rohovú izbu čo trčí s vežičkou do ulice:
Nádvorie v justičnom paláci pomenované po Lamoignovi: