Šarlatové písmeno KNIHA
V puritánskom Bostone v štáte Massachusetts sa zhromaždí dav, aby sa stal svedkom potrestania Hester Prynneovej, mladej ženy, ktorá porodila dieťa neznámeho otca. Podľa rozsudku musí tri hodiny stáť na lešení bývalej šibenice, vystavená verejnému poníženiu, a do konca života nosiť šarlátové „A“ (čo znamená cudzoložstvo). Keď sa Hester blíži k popravisku, mnohé ženy v dave sú rozhorčené jej krásou a tichou dôstojnosťou. Keď jej prikážu, aby sa priznala a uviedla otca svojho dieťaťa, Hester to odmietne....
Kto videl film, z roku 1995 v knihe je všetko trochu inak.
https://angelique.cz/phpBB321/viewtopic ... 006#p35006
Kniha o puritánoch v Novom Svete 17 Storočia. Kniha je v USA povinným čítaním v školách. vyšla v prvej polovici 19teho storočia, tak sa nečudujem že to je ťažké čitanie.
Databaze KNIH
Klasický román americké literatury vypráví o ženě, která se prohřešila proti zákonům morálky tím, že odmítla prozradit otce svého nemanželského dítěte. Poutavý příběh o vině a trestu, diktovaný úzkoprsou puritánskou morálkou, je poznamenán temným ovzduším hrůzy, patosu a lítosti. Hrdinka Hester Prynnová je jedinou optimistickou postavou, která silou vůle a touhou po dobru odolává tíživému prostředí puritánského Bostonu. Hořká a krutá kniha je naplněna vírou v lidskou soudnost a statečnost, která ji přibližuje i dnešnímu čtenáři.
https://www.databazeknih.cz/knihy/sarla ... eno-491287
Kto by si chcel precvičiť angličtinu, tuto na gutenbergu zdarma aj s peknými rytinami:
https://www.gutenberg.org/files/25344/2 ... 5344-h.htm
a v Nemčine si to môžeme prečítať tiež
https://www.projekt-gutenberg.org/hawth ... arlac.html
Páči sa mi že hlavná hrdinka je krásna a hrdá žena podobne ako Angelika. Kúsok som vám preložila:
Dvere väzenia sa zvnútra rozleteli a ako čierny tieň, ktorý vystupoval na slnko, sa najprv ukázala desivá postava mestského súdneho úradníka s mečom po boku a palicou v ruke. Táto osoba svojím výzorom hlásala a predstavovala celú pochmúrnu prísnosť puritánskeho zákonníka, ktorý bolo jeho úlohou uviesť do praxe pri jeho konečnom uplatnení na páchateľa. V ľavej ruke natiahol úradnú palicu a pravú položil na plece mladej ženy, ktorú ťahal dopredu,kým ho táto na prahu väzenských dverí neodstrčila gestom plným prirodzenej dôstojnosti a sily charakteru a zdalo sa teda akoby sama od seba vyšla na otvorené priestranstvo. V náručí niesla dieťa, asi trojmesačné bábätko. Toto žmurkalo a odvracalo svoju malú tváričku od príliš jasného denného svetla, pretože jeho celá existencia doteraz poznala len pobyt v sivom prítmí žalára alebo iných ponurých väzenských miestnosti.
Keď mladú ženu, matku tohto dieťaťa, dokonale uvidel zhromaždený dav, zdalo sa, že jej prvým impulzom je pritisnúť si dieťa k hrudi, nie tak z materskej nehy, ako skôr preto, aby zakryla isté znamenie vyšité alebo pripevnené na jej šatách. V nasledujúcom okamihu však usúdila, že jedno znamenie hanby by len zle poslúžilo na zakrytie iného, vzala dieťa do náručia a obzrela sa na svojich spoluobčanov a susedov s tvárou s lícami horiacimi rumencom, ale aj s hrdým úsmevom a pohľadom, ktorý sa nedal odradiť.
Na hrudi, uprostred jej rúcha, žiarilo vystrihnuté z jemného červeného plátna písmeno A, prvé písmeno slova Adulteress alias cudzoložnica. Písmeno bolo obklopené nádherne vyšívanými ornamentami obrúbenými zlatou niťou. Všetko to bolo to tak dômyselne vyšité a s takou plodnou a bujnou fantáziou, že to napokon celé vyzeralo ako vhodná bodka na záverečné prizdobenie odevu, ktorý mala na sebe. Tento svojou nádherou zodpovedal vkusu tej doby, ale ďaleko presahoval to, čo ako počestné oblečenie schvaľovali zákony novej kolónie.
Mladá žena bola vysoká a mala postavu dokonalej elegancie vo veľkom meradle. Mala tmavé, bujné vlasy s takým leskom, že odrážali slnečné lúče, a tvár, ktorá okrem toho, že bola krásna vďaka svojim pravidelným črtám a teplej farbe, mala pôsobivý charakter, ktorý jej dodáva dobre tvarované čelo a hlboké čierne oči. Okrem toho vyzerala vznešene, ako sa šľachta chápala medzi vtedajšími ženami, to znamená, že mala skôr istú vznešenosť a dôstojnosť než jemný, prchavý a neopísateľný pôvab, ktorý sa dnes považuje za jej charakteristický znak. A Esther Prynneová nikdy nevyzerala v tomto starom zmysle slova výraznejšie, ako keď vyšla z väzenia. Tí, čo ju poznali už predtým a očakávali, že jej krása bude zatemnená a zatienená mrakom nešťastia, boli ohromení, ba až zhrození, keď si uvedomili, ako žiari a spôsobuje, že nešťastie a potupa, do ktorých bola zahalená, žiaria okolo nej ako sláva. Pre citlivého pozorovateľa v tom bolo čosi rozhodne bolestné. Jej šaty, ktoré si pre túto príležitosť sama ušila vo väzení a upravila úplne podľa svojej fantázie, akoby divokou, malebnou zvláštnosťou vyjadrovali stav jej mysle, zúfalú ľahostajnosť jej nálady; ale to, čo priťahovalo všetky pohľady a akoby menilo nositeľku, bolo znamenie, takže muži i ženy, ktorí boli s Esther Prynnovou v dôvernom kontakte, mali teraz dojem, akoby ju po prvý raz videli s šarlátovým písmenom tak nádherne vyšitým a žiariacim na jej hrudi. Pôsobilo to ako kúzlo, ktoré ju vytrhlo z bežných vzťahov a väzieb s ľuďmi a zahalilo ju do vlastnej sféry.
„Má veľkú zručnosť s ihlou, to je isté,“ poznamenal jeden z divákov, “ale našla už niekedy nejaká žena taký spôsob, ako ju ukázať pred touto nehanebnou pobehlicou? Nie, madam, čomu to slúži, len aby sa vysmievala do tváre našim statočným sudcom a pripísala si zásluhy za to, čo títo dôstojní páni uložili ako trest?“
„Bolo by dobré,“ skríkla žena s najprísnejšou tvárou, “keby sme madam Ester strhli tie bohaté šaty z jej jemných ramien, a čo sa týka červeného znaku, ktorý si tak svojsky prišila, dám kúsok svojho roztrhaného reumatického kožušinového rukávniku, aby si ušila vhodnejší.“
„Pokoj, susedia, len pokoj!“ zašepkala jej najmladšia kamarátka, “nech to nepočuje! V tom vyšívanom liste nie je ani jedno vpichnutie, ktorý by ona sama necítila vo svojom srdci.“