Sob píše: *

04 kvě 2021, 13:03

Historické záznamy o Tolouse v 2.polovině 17.století jsou k dispozici pouze ve francouzštině ?

Ktoré konkrétne myslíš? Tie stránky archívov mesta Toulouse, alebo tie anály - teda tie staré knihy?

Mám na mysli stránky archívu města Toulouse i staré knihy. Chtěla bych se dozvědět více o historii Toulouse v 2.polovině 17.století. Zdroje mohou být různorodé.

Sob píše: *

06 kvě 2021, 22:30

Mám na mysli archívy města Toulouse i staré knihy

bohužial archívy aj knihy som našla iba po francúzsky - iba turistické informácie v ktorých je aj trocha histórie bývajú aj v iných jazykoch

tuto som však doplnila informácie:

viewtopic.php?f=3&t=431&p=28642#p28642

Moiro, Děkuji za zajímavé a užitečné informace

Pri rešeršiach k dopilovaniu ďalšej časti fikce som ešte narazila na niečo, čo mohlo tiež inšpirovať pani AG:

Román síce vyšiel v roku 2018 ale inšpirovaný je skutočným príbehom o novom Biskupovi mesta Albi (podľa pani AG mal Joffrey aj tam palác) ktorý najbohatšieho obyvateľa mesta ovinil s kacírstva aby si mohol privlastniť jeho bohatstvo, čo sa aj napokon stalo.

Diablov palác, román o časoch veľkej inkvizície v Occitánsku.


16. januára 1277 pricestoval do Albi nový biskup: Bernard de Castanet. Hnevlivý, autoritársky, zvedavý, krutý. Castanet veľmi rýchlo vykryštalizoval silný odpor medzi najbohatšími a najmocnejšími rodinami, odpor podporovaný kráľovskou správou. Aby biskup obišiel kráľovskú ochranu, zahájil rozsiahle kacírske procesy proti hlavným rodinám. Podporuje ho mních z inkvizície, brat Foulques de Saint-Georges, ktorý oceňuje mučenie, a krásu Albigenčaniek, ktorých manželia sú vo väzení. Ale biskupské stádo katarov sa nevzdáva. Medzi povstalcami je okrem veľkých obchodníkov aj pekný Matúš, ktorého vychoval vierou Perfect (dokonalý) v katarskej viere, brat Benoît, mladý kanonik zo Sainte-Cécile, ktorý sa nudí , a deti bohatého bankára Fenasseho . Majú jediný cieľ: zbaviť sa Bernarda de Castaneta a jeho zatratenej duše, aj ohavného brata Foulquesa de Saint-Georgesa. Práve z veľkých skúšok inkvizície v 1300 rokoch nám Bernard Mahoux, historik a prozaik rozpráva príbeh plný výnimočných osudov.



A ešte niečo, čo som sem ešte myslím neprídavala:

Povestné soľné námestie v Toulouse.

Najednou je zkrátka člověku jasná jediná věc: že pan baron Benoît de Fontenac, toulouský arcibiskup, mě žádá, abych se s ním rozdělil o tajemství výroby zlata, jinak mě nechá na Solném náměstí upálit jako čaroděje.“

Takže. To povestné Soľné námestie existuje dodnes. Ani nie štyridsať rokov predtým ako Joffrey vyslovil tú vetu na ňom upálili filozofa menom Lucilio Vanini - ktorému najskôr odrezali za kacírstvo jazyk a potom ho upálili. Vanini bol považovaný za priekopníka slobodného myslenia, ktorý postavil rozum proti slepej viere a stredovekej scholastike.

https://cs.wikipedia.org/wiki/Giulio_Cesare_Vanini

Citát z análov mesta:

„Predtým, ako kat podpálil kôl, Vanini dostal príkaz, aby vydal svoj svätokrádežný jazyk nožu. Tento však odmietol; takže na jeho vytiahnutie bolo treba použiť kliešte. Keď sa tohto katovo železo chytilo a prerezávalo ho, nikdy nebolo počuť strašnejší výkrik; boli by ste si mysleli, že ste počuli rev zabitého vola. Oheň zožral zvyšok tela a jeho popol bol rozfúkaný do vetra. „

v meste je na mieste jeho popravy umiestnená pamätná tabuľa

https://commons.wikimedia.org/wiki/File ... Vanini.jpg

Toulouskí Arcibiskupi sa definitívne vyžívali v sadizmoch - keby ste si mysleli že to bola posledná sadistická poprava v Toulouse, tak si pozrite tento skvelý obrázok z roku 1762 - Je to poprava Jeana Calasa ktorý si VRAJ tiež dovolil oponovať cirkvi. Mučili ho tak že mu na kolese vytrhli mu ruky a nohy z kĺbov. Na intervencie samotného Voltaira ho rehabilitovali aspoň rok po smrti, rozsudok bol post mortum zrušený a kráľ Ľudovít XV odvolal hlavného Toulouského Kapitula.



ja som vedela že čosi také bolo aj v kánone, tuto v 14 diely ORGEVAL vraví Angelike:

"Bolí vás něco?"
Jednou odpověděl:
"Já nevím. Už dávno jsem zapomněl, co to je žít bez bolesti."
A začal jí vykládat svým kazatelským tónem o zásadách obsažených v Practica Inquisitionis, jedné ze slavných příruček
inkvizice, kterou napsal velký toulouský inkvizitor Bernarel na počátku 12. století. Citoval audencia de tormento jako běžné
užívanou metodu mučení. I tam mučili podle něj tak, aby netekla krev a nenastala příliš rychle smrt. Proto dodržovali základní
posloupnost mučení: kolo, dřevěného koně a mučení vodou. Oheň přišel až nakonec kvůli očistě těla.
Zpočátku myslela, že blouzní, a tak jeho morbidní výklad nepřerušovala, ale když zjistila, že čeká na její reakci, polohlasem ho
okřikovala: "Mlčte! Takové představy nám způsobí zlé sny......

Inak TOULOUSKY PARLAMENT stál práve na SOĽNOM NÁMESTÍ .

Aby sme pochopili, PARLAMENT sa v tých časoch nazýval Toulouský súd a v 17 storočí ešte stále sídlil v NARBONSKOM KAŠTIELI ktoý býval v starých časoch sídlom GRÓFOV TOULOUSKYCH.

Južné provincie mali totižto určitú autonómiu, súdilo sa na rozdiel od Paríža podľa Rímskeho práva a až od roku 1683 sa kráľ začal miešať do voľby Kapitulov mesta. Inak túto autonómiu si zachovali na intervenciu kardinála Mazarina počas frondy, aby sa im nebúrili ešte aj južné provincie. To aj vysvetľuje prečo sa kráľ začal do toho miešať až v roku 1683 (ja by som dodala: po návrate Joffreya , zrejme za jeho spolupráce)

nejasne sa mi zdá že Andijos čosi o tej južanskej autonómii Angelike vysvetľoval po ceste do Toulouse.

Koho by to zaujímalo viac, tak prosím:

https://en.wikipedia.org/wiki/Capitoul

Toto je NARBONSKÝ KAŠTIEĽ, sídlo gŕofov toulouskych na starej fotke z 19 storočia. Dnes už sú z neho iba vykopávky.
nemýľme sa však že by potomkovia grófov Toulouských bývali ešte aj neskoršie v tom stredovekom zámku - určite už nie v 17 storočí - veď ako vravím jeho múry stali už dávno predtým sídlom justície.

čo sa dnešného Justičného paláca v Toulouse na SOĽNOM NÁMESTÍ týka, vlastne stále toho istého ako za čias Joffreya, ibaže trochu upraveného, pobavil ma rok výstavby na jeho dnešnej oficiálnej stránke: 1492 až 2008 ha ha

Dovoľujem si pripomenúť, že ako vysokopostavený šlachtic Toulouse, bol aj Joffrey samozrejme členom Toulouského PARLAMENTU a teda aj súdnej komory:

Hrabě odmítl složit přísahu, protože soudní dvůr je podle jeho názoru naprosto nekompetentní soudit člena toulouského parlamentu a jedině nejvyšší soud pařížského parlamentu smí soudit bývalého přísedícího provinční rady parlamentu.“

https://fr.wikipedia.org/wiki/Palais_de ... e_Toulouse



A na starej rytine tiež z 19 storočia:



Aj dnešný Justičný palác v Toulouse stojí, ako inak, na zvyškoch starého Narbonského Kaštieľa Toulouských grófov.

Ešte sú pod nim prístupné časti vykopávok starého stredovekého sídla grófov Toulouskych.

A aby aj tie čo rešeršujú menej ako ja mali predstavu o tom ako v tom čase približne vyzerali zvyšky Narbonského kaštieľa, a jeho mlyny, ktoré fungovali až do 20 storočia, tak pridávam obraz. Tá veža vľavo hore by mala byť veža kostola pri soľnom námestí , o ktorom Joffrey žartovne vravel že by ho na ňom arcibiskup najradšej upálil, hneď vedľa parlamentu ktorý bol v časti Narbonského kaštieľa (tak sa vtedy v XVII storočí volal justičný palác)



och, a ešte som zabudla vysvetliť prečo sa soľné námestie volalo soľné.

Pretože ako sa vraví že soľ nad zlato, bola na ňom takzvaná soľná pokladnica mesta a to v budove na ľavej strane tohto obrazu ale tá už neslúžila pôvodnému účelu ale:

La Trésorerie du Salin - Soľná pokladňa.

Soľný chrám (dnes je ňom protestantský kostol) sídli v starej budove kráľovskej pokladnice postavenej na konci 13. storočia. Svoj názov nesie podľa námestia Place du Salin, na ktorom sa otvára.
Po smrti posledných grófov z Toulouse, Alphonsa de France a Jeanne de Toulouse v roku 1271, sa celého grófstva aj titulov zmocnil francúzsky kráľ Philippe III le Bold.
Ihneď bola postavená budova kráľovskej pokladnice (na vyberanei daní) na rozľahlej ploche 2 500 metrov štvorcových. Ohraničuje ju súčasná ulica rue du Languedoc, slepá ulička de Trésor a kláštor Saint-Antoine du Salin.
Tam býval od 13 storočia hlavný kráľovský pokladník a rozhoduje o žalobách týkajúcich sa jeho správy. Budove dominuje štvorcová veža vysoká 20 metrov: slúži ako trezor na vyberanie daní a archiváciu dokladov týkajúcich sa správy tejto kráľovskej provincie a jej správy.

na obrázku budova z vežičkou vľavo

Toulouse malo vždy svoju svojskú architektúru.

Suprové video o mestských palácoch 16 a 17 storočia v Toulouse. Má to anglické titulky.

Sprievodkyňa vraví že do niektorých s tých nádvorí nieje až také ľahké sa dostať.

Taká perlička na okraj: Práve kráľovské námestie v parížskej štvrti Marais, kde Angelika napokon bývala ako pani čokoládová, alias Morensová, ako prvé napodobnilo otvorené arkády s Toulouskej architektúry.

https://www.youtube.com/watch?v=8N8LVxfPBCc

našla som k tomu zoznam miest po ktorých nás Cécile sprevádzala, aj s mapkou:

https://pbs.twimg.com/media/EmskNt2W4AE ... name=large

jeden s krásnych tolouských palácov zo 17 storočia Hôtel de Bagis:

https://en.wikipedia.org/wiki/H%C3%B4tel_de_Bagis

Moiro, To je nádhera! Hned jsem se virtuálně prošla po Tolouse a v myšlenkách se zatoulala do 17.století.

Při procházení odkazů na články o hygieně na mne vyskočil ještě článek tento:

https://www.reflex.cz/clanek/lide-a-zem ... -lety.html

Tak tento obrázok je tak úžasný že som ho musela zdielať - bol ako pozadie na trainline kde sa hladajú medzinárodné vlakové spojenia a musím to zdieľať.


Rozkliknúť vo veľkom rozlíšení sa oplatí , pretože to foto je tak skvelé že nevidno skoro žiadnu novú architektúru, a takto nejako muselo vyzerať Toulouse, ružové mesto aj za čias Angeliky:

https://www.thetrainline.com/content/vu ... use/1x.jpg



PS: článok o voňavke s fialiek a jasmínu je skvelý - ibaže autor nemá kompletné rešerše lebo Parfém aj fialkové pastilky vynašiel Joffrey de Peyrac

A takto nejako vyzerali uličky Toulouse za čias Angeliky:



Hotel de Molineir v Toulouse tam stál už za čias Angeliky

Moirra, ty určite budeš vedieť (alebo budeš určite vedieť nájsť), koľko malo Toulouse v čase Angeliky obyvateľov. Rozmýšľala som totiž nad tým, ako to, že David Chaillon - synovec majstra Bourjousa z "Cesty do Versailles", ktorý bol z Toulouse a má v druhom dieli asi 16 rokov, Angeliku, keď sa s ňou zoznámil, nespoznal. Veď ako krásna grófka de Peyrac musela byť miestnou "celebritou", proces s jej manželom musel byť v Toulouse verejne známy a aj keď David bol v tom čase viac - menej dieťa a možno ju videl len zdiaľky, určite o nej počul, určite vedel, ako vyzerá. Alebo malo Toulouse toľko obyvateľov, že David nemal možnosť ju rozoznať v dave?

Precious píše: *

29 bře 2022, 09:43

Moirra, ty určite budeš vedieť (alebo budeš určite vedieť nájsť), koľko malo Toulouse v čase Angeliky obyvateľov. Rozmýšľala som totiž nad tým, ako to, že David Chaillon - synovec majstra Bourjousa z "Cesty do Versailles", ktorý bol z Toulouse a má v druhom dieli asi 16 rokov, Angeliku, keď sa s ňou zoznámil, nespoznal. Veď ako krásna grófka de Peyrac musela byť miestnou "celebritou", proces s jej manželom musel byť v Toulouse verejne známy a aj keď David bol v tom čase viac - menej dieťa a možno ju videl len zdiaľky, určite o nej počul, určite vedel, ako vyzerá. Alebo malo Toulouse toľko obyvateľov, že David nemal možnosť ju rozoznať v dave?

Výborný a zajímavý postřeh. Dohledala jsem část, kdy David vysvětluje, kdy a za jakých okolností odešel do Paříže :

Byla z toho setkání až směšně šťastná. To je ale změna! Kdysi byla jednou z nejurozenějších toulouských dam a teď došla tak daleko, že objímá nějakého kuchtíka jen proto, že mluví tím prosluněným přízvukem s vůní česneku a květin. , „Překrásné město,“ zamumlala. „Pročpak jsi tam nezůstal?“
David jí vysvětloval:
„Umřel mi otec. On vždycky chtěl, abych šel do Paříže, kde může člověk udělat velké obchody. Toužil jsem být kavárníkem. Otec byl cukrář. Pracoval jsem s ním, a dokonce už jsem měl dělat své mistrovské dílo z vosku, těsta, cukru a koření, když otec zemřel. Tak jsem odešel do Paříže. Přišel jsem zrovna v den, kdy teta, paní Bourjusová, umřela na neštovice.

Pokud dobře uvažuji, mohl David vidět Angeliku naposledy v květnu 1660 a znovu se setkali v říjnu 1661. Takže mu bylo v Toulouse čtrnáct let. Předpokládám, že většinu dne strávil prací s otcem. Kdy takový kluk od cukráře vidí hraběnku? Zpovzdálí v kostele, když jela v otevřeném kočáře. V době, kdy přišla do hospody U Kokrháče, měla sice ostříhané vlasy a dvě děti, ale poznat by ji asi David i tak měl.

Tereza píše: *

29 bře 2022, 21:58

Pokud dobře uvažuji, mohl David vidět Angeliku naposledy v květnu 1660 a znovu se setkali v říjnu 1661. Takže mu bylo v Toulouse čtrnáct let. Předpokládám, že většinu dne strávil prací s otcem. Kdy takový kluk od cukráře vidí hraběnku? Zpovzdálí v kostele, když jela v otevřeném kočáře. V době, kdy přišla do hospody U Kokrháče, měla sice ostříhané vlasy a dvě děti, ale poznat by ji asi David i tak měl.

Díky za doplnenie Tereza.

Takže pekne po poriadku: Toulouse. ktoré bývalo za starého Ríma najväčším mestom, malo v Angelikynom čase okolo 50 tisíc obyvateľov. S predmestiami snáď o niečo viac, možno aj 70 tisíc.

Môj názor je takýto: Nielen že bol skoro dieťa v tom čase, ale nepochádzali z rovnakej tiredy. Jeho otec mal obchod s cukrovinkami a korením - a nakupovať chodilo služobníctvo poprípade majordóm.
David ju teda mohol naozaj zahliadnuť iba kdesi z veľkej diaľky a to ešte k tomu poriadne načančanú.
Spoznať človeka, hlavne ke´d zmenil účes a štýl šatov by mohol maximálne niekto kto ho pravidelne vídaval z blízka -
takže on nemal šancu.
(myslím že by sa to dalo vyskúšať na hocakom chlapovi, aj dospelom, dámu ktorú vždy obdivoval z diaľky by z ostrihanými vlasmi a úbohých šatoch nespoznal)

A ako to už vlastne často býva. zasa nám v podstate na našu otázku odbovedá pani AG:

Nieže on nespoznal ju, ale ešte bol aj takmer urazený že ona nepoznala jeho otca, keď je tiež z Toulouse.
(iba tá adressa sa mi nezdá, musím mrknúť do francúzskeho vydania)
Možno by aj zamdlel keby mu prezradila koho manželka bola, veď o Joffreyovom upálení rozprávala celá provincia, ktorá potom aj povstala vedená na čele Andijosom.

„Ale jo, jsem z Toulouse,“ namítl kuchtík, zasažený do živého. „Můj otec byl pan Chaillou. Nic vám to jméno neříká?“
„Ne. Co vlastně tvůj otec přesně dělal?“
David vypadal zklamaný jako dítě, kterému vzali bonbón.
„Přeci ho musíte znát! Velký cukrář na Garonnském náměstí. Měl jediný cizokrajná koření do jídel.“
V těch dobách jsem sama nenakupovala, pomyslela si Angelika.
„Přivezl si ze svých cest mnoho ještě neznámých věcí, byl kuchařem na královských lodích,“ pokračoval David. „Víte přece… to on začal vařit v Toulouse čokoládu.“
Angelika vynaložila značné úsilí, aby ze své paměti vymazala příhodu, kterou jí připomnělo slovo čokoláda. Ano, o tom se v salónech mluvilo. Vybavilo se jí, jak jakási toulouská dáma protestovala:
„Čokoláda? Ale to je indiánský nápoj!“
David byl najednou nesmírně vzrušený, neboť pro něj začínalo být Angeličino mínění strašně důležité.


Z toho som pochopila že vznešené dámy v tom čase čokoládu nepili.
Historicky sa až do dňa kým Dávid neotvoril prvú čokoládovňu v Paríži pri Louvre čokoláda považovala za liečivý nápoj a nie za pochutinu. Takže možno ju jeho otec pripravoval iba na tento účel, hoci podľa mojich poznatkov to robili lekárnici.

Viac o Dávidovi a Čokoláde tuto, má svoje vlastné vlákno:

viewtopic.php?f=3&t=724&p=30564#p30564

Čokoláda jako léčivý nápoj. To se mi líbí Znovu by se měla začít připravovat v lékárnách

Sob píše: *

05 kvě 2022, 18:11

Čokoláda jako léčivý nápoj. To se mi líbí Znovu by se měla začít připravovat v lékárnách

Ale taková po které se netlostne

Přidávám článek k historii čokolády https://www.phil.muni.cz/aktuality/coko ... nimu-dortu

moirra píše: *

30 kvě 2014, 12:16

Pekne Farebne mapy Toulouse druha polovica 17 storocia.
(Na stranke Toulouskeho Magistratu)

https://www.archives.toulouse.fr/histoi ... ns-anciens

Ja by som tu mapu trochu zaokruhlila (a samozrejme aj ten mestky mur)a dala Joffreyove pozemky a palac
na volnu plochu medzi vezickami G a F na hornej mape.

Vidite ten Obrovsky priestor pre Palac Vesleho Poznania a jeho nekonecne zahrady
na tej dolnej mape ????

Mne keď pracuje fantázia pri písaní fikcií, tak sa mi v hlave vždy poskladá niečo z podkladov čo som čítala. ja už dávno mám fixnú predstavu ako palác jeho záhrady vyzeral a kde bol umiestnený. Dôvod prečo práve tam je prozaický: Nemôžeme kvôli nemu zbúrať inú historickú budovu v meste - čiže ho bolo praktické postaviť niekde kde nič nestálo a posunúť mestské múry.

Napadlo ma že mal istotne aj tajnú chodbu, ktorou sa vytratil z palaáca keď šiel za Angelikou do letohrádku v noc ich svadobnej hostiny.

Ja osobne strašne veľa (a rada) čítam, hlavne historicky dôveryhodné zdroje tj. pamäti ľudí ktorí vtedy žili, a s tajnými chodbami sa stretávam neustále. Ako som už spomínala v jednej z mojich fikcií, aj historická vznešená slečna zvykla chodiť do paláca ktorý kúpila Lauzunovi tajnou chodbou - a to je iba jeden z mnohých príkladov. Preto ich mám v hlave.

Ibaže ma teraz napadlo, tak ako som ja ten palác v Toulouse umiestnila, že zrejme aj stačilo výjsť zadnými dvierkami zo záhrad.
On to mohol obocválať, kým Angeliku by niesli bočnými uličkami mesta až k bráne svätého Michala.

šípka na pravej strane a malé srdiečko ukazuje smer kade museli z Angelikou vychádzať, pretože letohrádok bol von z mesta, na predmestí, a bol za zákrutou podľa opisu z knihy - čiže na predmestí Svätého Michala

vľavo od paláca vidíme vežičku katedrály St.Sernin Arcibiskupa Toulouského

Tak som ho tu umiestnila:

Inak neviem čo som to tu spomínala, ale Toulouse mal celé 17 storočie intaktné mestké hradby - a na rozdiel od Paríža si ich kvoli blízkosti Španielska zo strategických dôvodov nedalo zbúrať brány (to som vyšetrila už dávnejšie - preto môj fikčný Arcibiskup v deň požiaru do mesta vchádza cez mestskú bránu pri Narbonskom Kaštieli) a samozrejme že z toho dôvodu sa do mesta dalo vchádzať iba cez mestské brány - a tieto sa na noc zrejme zatvárali. (To ešte musím presne zistiť.)
A tie hradby mali práve ten úžasne romantický tvar toho srdiečka ako vidno na mape hore vyššie.

---------------------------------------

Inak Toulouse je všeobecne zaujímavé mesto, v časoch starého Ríma to bolo druhé najväčšie mesto Europy.

Od starých Rimanov cez kelstských Druidov cez starých Iberov a Francúzskych Gálov až po grófov Toulouskych, tam sa teda toho premlelo.

Konečne som sa dopracovala k dvom knihám za rozumnú cenu - pretože originál ceny boli 26 a 36 Euro, šťastie mi prialo a ja ich mám obidve dohromady iba za 10 €.

Prvá teda pojednáva o histórii Toulouse od čias starých Rimanov až po dobu Osvieteneckú - a mňa na nej najviac zaujalo že archeológovia mesta spravili úžasné kreslené rekonštukcie - včítane starého Narbonskeho hradu - ktorý patril Joffreyovým predkom, slávnym grófom toulouskym.

------------------------------------------------------

Tuto z popisu knihy:

TOULOUSE ZROD JEDNOHO MESTA
https://chaat.hypotheses.org/files/2016 ... ce-JMP.jpg

Viete, že? Najstarší názov mesta Toulouse, Tolosa, nebol latinský, grécky alebo dokonca galský, ale iberoakvitánsky. Hlavné mesto tektoságskych Galov sa rozprestieralo na dvoch rôznych miestach. "Toulouské zlato" je mýtus vymyslený počas rímskych politických sporov. V 1. storočí pred n. l. už bolo galské mesto Vieille-Toulouse romanizované. Do dejín mesto TOLOSA vstúpilo po bitke pri Actium (31 pred n. l.) vďaka... budete sa čudovať čomu: Baranej hlave.

Rímske mesto bolo slávnostne otvorené pred niečo vyše dvetisíc rokmi, v roku 1414, ako míľnik na ceste Narbonnaise v Saint-Couat-d'Aude confirms. Brány boli postavené pred hradbami, ktoré boli zhotovené z tehál, ale aj z vápenca z Malých Pyrenejí. Našli sa parapetné chodníky a strieľne. Akvadukt, ktorý prichádzal z Monlongu cez La Cépière a Saint-Cyprien, prechádzal cez Garonu na moste, ktorého piliere sa práve prednedávnom našli. Bol to prekliaty cisár Domicián, ktorý dal Toulouse titul "Palladián" s podporou toulouského generála Antonia Prima.

To sú len niektoré z nových objavov, ktoré za posledných dvadsať rokov urobil team historikov a archeológov z Toulouse Antique, spolupracujúcich na preventívnej archeológii a výskume. Táto bohato ilustrovaná kniha ukazuje, za koľko toho súčasné Toulouse vďačí antickému Toulouse. Je to dedičstvo, ktoré treba bezpodmienečne objaviť a zachovať.

---------------------------------------

Toulouse. Naissance d’une ville.

V Knihe sú okrem zaujímavých informácii z histórie Toulouse úžasné ilustrácie a hlavne ta rekonštrukcia paláca toulouskych grófov.





Druhú knihu mi doporučila Vivien, archivárka s Toulouse:
Toulouse secret et insolite

NEZVYČAJNÉ A TAJOMNÉ TOULOUSE

Pre tých, ktorí Toulouse dobre poznajú, ponúka táto kniha iný spôsob objavovania mesta, s anekdotami, tajomstvami, netušenými časťami atď... Pre tých, ktorí mesto nepoznajú, je táto kniha skvelým spôsobom, ako ho objaviť z iných uhlov, než sú bežné turistické trasy.

Pozostatky kartuziánskeho kláštora v obyčajnej záhrade, opica s monoklom na vrcholci domu, skriňa plná opustených detí, kanál du Midi, teda riečka tečúca na moste, zastávka Mermoza a Saint-Exupéryho, lekáreň vyzdobená v 18. storočí .....

Istotne zaujme aj studňa nachádzajúca sa priamo v obchode, toulouský koláč zdedený z antiky, staré záhradnícke domčeky na trhu, maurský palác orientalistu.... Toulouse má viac pokladov, ako by ste mohli vytriasť z čarovného klobúka!

https://m.media-amazon.com/images/I/71dWr83M61L.jpg

tak pútavo si to rozpísala, až som si pomyslela, že si toto mesto zaradím na svoj "to visit" zoznam. Možno na dôchodku, ak bude slúžiť zdravie a nechýbať financie

Precious píše: *

19 čer 2023, 09:48

tak pútavo si to rozpísala, až som si pomyslela, že si toto mesto zaradím na svoj "to visit" zoznam. Možno na dôchodku, ak bude slúžiť zdravie a nechýbať financie

Toulouse je mesto nezvyčajné a bláznivé, s bohatou históriou už od čias starých Rimanov kedy bolo najväščím mestom v západných enkláv Rímskej Ríše


- Už si videla Slonov zapriahnutých do pluhov aby orali polia a psov do kočiarov ktoré vezú ich pánov?

Aj to sme ešte pridávam, aj keď to nespadá do nášho obdobia.



https://www.facebook.com/Toulouse.Secrete

Narbonský kaštieľ - Monumentálna pýcha grófov de Toulouse

Joffrey v ňom síce bývať nikdy nemohol, pretože po sobáši dcéry grófa Raymonda VI tento pripadol Francúzskej korune a neskoršie, aj počas XVII storočia na tom mieste sídlil Toulouský Parlament,(súdna komora) korého členom bol aj on sám, ale predsa len to bol slávny hrad jeho predkov, grófov Toulouských.
Napokon Justičný palác tam stojí aj dnes a pod ním sa skrývajú vykopávky bývalého slávneho hradu.

Opevnená rezidencia, ktorú postavili grófi z Toulouse vo svojom hlavnom meste v posledných desaťročiach 12. storočia. Vtedy ukončili premenu kastelánskeho sídla, ktoré sa postupom času stalo symbolom kniežacej moci a znakom identity dynastie Raimondinovcov. Túto si zasa v období stredoveku privlastnilo mesto.

Pred rokom 1000 sa na tomto mieste vybudoval skutočný hrad - v dobovej dokumentácii známy ako Château Narbonnais (Castrum Narbonensis) -, ktorý bol od začiatku koncipovaný ako sídlo kniežacej moci, na začiatku 12. storočia a v druhej polovici tohto storočia prešiel novou a významnou fázou prác na podnet grófa Raimonda V. (1149 - 1194). Išlo o dynastický hrad, ktorý bol priamo spojený s galsko-rímskou bránou a ohradou z 1. storočia n. l., na ktorej bol postavený, a zároveň sa nachádzal vnútri aj mimo mesta (intus vel extra civitatem), v srdci predmestskej ochrannej siete založenej začiatkom 12. storočia2. Château Narbonnais, ktorý sa stal hlavným strategickým cieľom počas križiackej výpravy proti Albigéncom (1209 - 1229) pre Simona de Montfort aj Raimonda VI (1195 - 1222), je pozoruhodným príkladom architektúry, ktorú dokázali toulouskí grófi s veľkou chuťou inscenovať čo najlepšie.

Prečo sa rodinnému kaštielu grófov hovorilo Narbonský

Od karolovského obdobia (vláda kráľa Karola V ) to bol jeden z hlavných vstupov do mesta, južne od mesta Toulouse, ktorý sa otváral na starobylú cestu vedúcu do provincie Narbonne, predmetom veľkej starostlivosti zo strany toulouských grófov. Cesta ktorá odtiaľ viedla až k moru sa teda volala Narbonská podľa prístavu do ktorého mierila, a teda tak napokon nazvali aj kaštieľ grófov Toulouských ktorý sa nachádzal pri rovnomennej bráne.

Rozvoj súdnej funkcie a vytvorenie parlamentu v Toulouse v roku 1443 na základe ediktu Karola VII. zo Saumuru viedli k premene zámku: veľká klenutá sála a vytvorenie Veľkej sály v roku 1492.
Napriek neustálym rekonštrukciám sa stredoveký palác stal príliš zložitým na to, aby sa dal vybaviť. V roku 1549 Henrich II. nariadil zbúranie starej budovy , ktoré bolo dokončené v roku 1556. Zostala len veža Tour de la Geyne, z ktorej sa stala veža Tour de l'Horloge (Hodinová veža), v ktorej sa nachádzali žaláre parlamentného väzenia.
Architekt Nicolas Bachelier bol poverený vytvorením renesančného paláca pre sídlo parlamentu, ale ani on, ani jeho nástupca projekt nedokončili. V dôsledku toho od roku 1576 miesto zámku obsadili obchodníci a parlament sa anarchicky rozvíjal uprostred tejto obchodnej štvrte6.

Starý Narbonský Hrad bol v dávnych časoch súčasťou hradieb a obranného systému mesta.

MÚRY MESTA alias MESTSKÉ HRADBY

Za pripomenutie stojí že mesto TOULOUSE malo intaktné hradby po celé sedemnáste storočie, ba i po celé 18 storočie. Začali sa demolovať až v 19 storočí. Preto existujú aj fotografie Narbonského Kaštieľa.

Obrázok je z 18 storočia a dá sa na Wikipedii pozrieť vo väčšom rozlíšení.

https://fr.wikipedia.org/wiki/Remparts_de_Toulouse



Mám k tomu knihu ale teraz sa zjavil obrázok pevnosti vo veľkom rozlíšení aj online tak pridávam vo veľkom rozlíšení:

https://64.media.tumblr.com/f0ab58ad88e ... 9_1280.jpg

A ako skutočný bónus pre zanietené Angelikoložky aj PDF:

http://www.studiodifferemment.com/telec ... nnaise.pdf

Dnes ve 20.30 vysílá slovenská Jednotka detektivní film Vraždy v Tolouse. Na detektivky si nepotrpím, ale Tolouse zní lákavě.