OSUDY GUVERNERA FRONTENACA CAST PRVA:
Predkovia:
Louis de Buade, Comte de Frontenac et de Palluau, sa narodil v roku 1620. Bol synom Henriho de Buade, šľachtica pri dvore Ludvíka XIII. Jeho matka, Anne de Phélippeaux, pochádzala z rodu, ktorý v ranom období Bourbonov obdaril Francúzsko mnohými vysokopostavenými osobnosťami, s ktorých najnoblesnejší bol azda najmä Louis de Phélippeaux, Comte de Pontchartrain. Jeho otec patril k vplyvnej rodine južného Francúzska, ktorej majetky sa pôvodne sústreďovali v Guienne. Bola to významná šťastná udalosť zapísaná do chroniky tejto rodiny, že keď sa Antoine de Bourbon stal guvernérom Guienne (v roku 1555) Geoffrey de Buade vstúpil do jeho služieb. Buadovci boli taktiež úzko spojení s kráľmi z Navarry. Frontenacov starý otec Antoine de Buade sa často uvádza v Memoároch Agrippy d'Aubigné ako pomocník k Henriho IV. Henri de Buade, otec Frontenaca, bol blízkym priateľom Ludvíka XIII. a jeho kamarátom pri hrách. Samotný Frontenac bol krstným synom a menovcom kráľa.
Vojenská kariéra:
Zatiaľ čo v kolíske sa šťastie na Ľudovíta de Buade usmievalo, niektoré dôležité výhody mu boli sudičkami odopreté. Frontenac bohužiaľ nepochádzal zo žiadnej dôležitej rodovej vetvy akými boli napríklad Montmorency alebo Châtillon. Neoplývali ani veľkými majetkami. Hlavná výhoda, ktorú Buadesovci mali, vyplývala výhradne iba z ich osobných vzťahov s kráľovskou rodinou. Ich majetok v Guienne nebol veľký a Geoffrey, Antoine, a ani Henri nemali vodcovské schopnosti. Frontenac nebol priateľom kráľa ako jeho otec, lebo Ľudovít XIV. Sa narodil až v roku 1638 – čiže až 18 rokov neskoršie ako on. Frontenacova postavenie však bolo dostačujúce na to, aby ho prijali u francúzskeho dvora. Jeho svetská prosperita však záležala len a len na jeho vlastnom úsilí.
Nevyhnutne sa teda stal vojakom. Do armády vstúpil keď mal pätnásť rokov. Bol to práve jeden z najväčších okamihov vo francúzskej histórii. Richelieu bol predsedom vlády a dlhý konflikt medzi Francúzskom a Habsburgovcami sa začal rozhodovať v prospech Francúzska. Proti Habsburgom, so svojimi dvoma trónmi Španielskym a Rakúskym, stál veľký kardinál, pripravený využiť krízu tridsaťročnej vojny v prospech svojho národa - aj keď to znamenalo spojenie s kacírmi. V okamihu, keď Frontenac prvýkrát vytiahol meč, sa Francúzsko (v nominálnej podpore svojich nemeckých spojencov) usilovalo o dobytie Alsaska. Víťazstvo, ktoré priviedlo Francúzov na Rýn, bolo získané bojmi pri Breisachu na konci roka 1638. Potom v rýchlej postupnosti nasledovali ohromujúce víťazstvá Condého a Turenneho, ktoré zničili vojenskú špičku Španielska, francúzsky vojaci sa zjavili pred bránami Mníchova a vymohli od cisára Vestfálsky mier (1648).
Počas trinástich rokov, ktoré nasledovali sa pýšil slávou byť francúzskym vojakom. Udalosti tejto éry nemohli nezanechať svoju stopu na jeho temperamentnej mladosti. Frontenac bol predurčený rodinnou tradíciou ku kariére v zbrani; avšak bola to jeho vlastná impulzita, ktorá ho priviedla na bojisko už v takom extrémne mladom veku. Najprv slúžil pod princom Frederickom Henrym z Orange, ktorý bol vtedy na vrchole svojej slávy. Po niekoľkých kampaniach v Nízozemí bol jeho pluk presunutý na hranice Španielska a Francúzska. Tam v roku Richelieuovej smrti (1642) bojoval pri obliehaní Perpignanu. To, že sa vynímal z davu, možno vidieť aj podľa jeho povýšenia do hodnosti plukovníka už vo veku dvadsaťtri rokov. V tom istom roku (1643) nastúpil na trón Ľudovít XIV. A princ de Condé tým, že pobil španielov v Rocroi, získal pre Francúzsko slávu a legendárnu povesť že disponuje najlepšími jednotkami v Európe.
Šťastie sa na Frontenaca tentokrát neusmialo tak aby počas týchto kampaní slúžil buď pod Condém, alebo Turennem, v bitvách tak triumfálnych pre Francúzsko, ktoré znamenali koniec tridsaťročnej vojny. Z Perpignanu bol preradený do severného Talianska, kde v priebehu troch rokov vyznamenal tak že z neho robili brigádneho generála už v dvadsiatich šiestich rokoch jeho veku. Aj keď bol opakovane zranený, prežil dvanásť rokov neustálych bojov bez vážnejších životu nebezpečných zranení. Boli to skôr menšie nehody, ako napríklad zlomená ruka, ktorú si odniesol z obliehania Orbitello. V čase, keď bol podpísaný mier v Münsteri, už bol skúseným vojakom, ktorý sa osvedčil v najzúfalejšej vojne, ktorá sa na tomto kontinente bojovala odkedy Európa prijala kresťanstvo.
Rok 1648, ktorý za do dejín zapísal uzavretím Vestfálskeho mieru a prepuknutím Frondy, sa stal pre Frontenaca pamätným uzavretím manželstva. Bola to búrlivá udalosť ktorá započala nezvyčajnú alianciu medzi dvoma mimoriadnymi ľuďmi. Nevesta, Anne de la Grange-Trianon, bola dcéra Sieura z Neuville, gentlemana, ktorého dom v Paríži sa nachádzal neďaleko od toho Frontenacových rodičov. V čase keď sa jej dvoril mala mladá snúbenka iba šestnásť rokov, zatiaľ čo Frontenac už dosiahol zrelých dvadsaťosem. Obaja boli nesmierne temperamentní a výbušnej povahy. Frontenac bol nenapraviteľný cholerik. Určitú dobu žili spolu a z tohto zväzku sa narodil ich jediný syn. Avšak skôr ako sa skončila Fronda, mladý pár sa rozišiel, z motívov ktoré boli skôr osobné ako politické.
----------------------------------------------------------------------
Zdroj:
The Project Gutenberg EBook of The Fighting Governor
Pokračovanie nasleduje