Péguilin alias Vojvoda de Lauzun
Antonin de Caumont Nompar, markíz de Puyguilhem a od roku 1692 Vojvoda de Lauzun
Antonin de Caumont Nompar, markíz de Puyguilhem , Vojvoda de Lauzun (narodil sa 05. 1633 v Lauzun vo Francúzsku, zomrel 19 novembra 1723 v Paríži)
bol francúzsky dôstojník a dvoran, kapitán telesnej stráže kráľa a od roku 1668 prvý generálplukovník kráľovských dragúnov
a Rytier Podväzkového rádu.
Narodil sa na zámku v Lauzun Marmande v Gaskonskej Guyenne, ako tretí syn z deviatich detí Gabriela, grófa z Lauzun, a Charlotte, dcéry vojvodu de la Force, Armand de Caumont Nompar, duc de La Force (1594-1675). Antonín vyrástol z 1647 spolu s deťmi bratranca svojho otca Antoine III. de Gramont (maršal de Gramont a bývalý gróf z Guiche) z ktorých jeden bol gróf de Guiche, neskôr milenec Henrietty Anglickej, vojvodkyne z Orleansu. Ďalšou z detí z ktorými vyrastal bola Catherine Charlotte de Gramont. Tá si neskôr sa vzala Louisa de Grimaldi a stala sa monacká princezná. Bolajeho detskou láskou.
Navštevoval jednu z mnohých vojenských akadémií v Paríži a vstúpil ako jednoduchý "Cadet de Gascoigne" (Gaskonský kadet známy z troch mušketierov od Dumasa ), do armády. Tam sa vyznamenal v bojoch hlavne jeho typickým gaskonským chvastaním a predvádzaním , čím si napokon získal priateľstvo poľného maršala de Turenne. V roku 1655 sa mu podarilo po jeho otcovi dostať miesto veliteľa „cent gentilshommes de la maison de roi“ alias "Sto prvých šľachticov kráľovského domu".
Puyguilhem (tiež sa niekedy píše ako Péguilin pretože tak ho volali pri dvore), bol predstavený kráľovi pri dvore, kam ho doviedol jeho strýko maršal de Gramont a rýchlo sa vyšvihol v obľube u kráľa Ľudovíta XIV.
---------------
Pokračovanie nabudúce
Takže ako rodený Gaskonec mal samozrejme zámok v Gaskonsku:
Před Béarnem vjeli cestovatelé do zámku Antonina de Caumont, markýze de Péguilin, vévody de Lauzun. Angelika s pobaveným údivem pozorovala toho mužíčka, jenž byl díky svému šarmu a inteligenci, jak tvrdil ďAndijos, „nejoblíbenějším chlapcem u dvora“. Sám král, přes své mládí většinou vážný, nebyl s to odolat Péguilinovým žertům a rozesmál se třeba uprostřed porady. Nyní se Péguilin raději zdržoval na svých pozemcích, neboť jeho nechuť k Mazarinovi překročila únosné meze. Nicméně vypadal, že ho to příliš nesouží, a hýřil veselými historkami o kardinálovi, o němž každý věděl, že je královniným milencem.
Angelika, nezvyklá na žargon galantního světa, jímž se u dvora mluvilo, nerozuměla ani polovině toho, co vévoda vykládal, a divila se, že se opovažuje mluvit tak nestoudně o vysoce postavených osobnostech.
Zámok kde sa Lauzun narodil a v ktorom Angelika prespala po ceste do Toulouse.
Jeho zámok bol na riečke Garonne, rovnako ako Joffreov letohrádok a vlastne celé ružové mesto Toulouse:
https://sk.wikipedia.org/wiki/Lauzun_(Lot-et-Garonne)