Sob píše: * | 26 zář 2022, 22:39 |
Moiro, Taky se mi moc líbí, že Anne Golon ve svých románech často cituje bibli a navíc ve správném kontextu. Anne opravdu musela znát bibli opravdu velmi dobře. Životní příběh tvé babičky mi taky připadá jako námět na román. Nechceš sepsat článek o životě klašternich chovanek na základě Angeliky a zkušeností tvé babičky ?
No chystám sa niečo o tom niečo napísať v rubrike Liečiteľstvo. Možno by sme mali otvoriť aj sekcciu biblické citáty v Angelike.
A teraz sp§ť k veľkomožnému pánovi Rescatorovi:
.... a raz som tu položila otázku, či ste tušili, že Rescator je Joffrey. Teda tie čitateľky, čo predtým nevideli film. Teraz, keď tú knihu čítam, uvedomujem si, že to muselo byť každému - okrem Angeliky
- jasné maximálne v polovici knihy. Rescator je v podstate prítomný od začiatku v celej knihe, aj keď nie priamo v deji, ale stále ho niekto spomína, hovoria o ňom, obdivujú ho alebo preklínajú. Napriek tomu, že "priamy vstup do deja" - teda stretnutie zoči-voči Angelike - má iba jeden, je zrejmé, že je jedným z hlavným protagonistov tohto dielu.
No je tam veľa idícií, a najneskoršie v momente keď Osman Feraji, po tom ako vravel že si ide rescator po Angeliku, vyslovil i keď nedopovedanú vetu: On bol kedysi tvojim ..... (musím mrknúť ako to bolo formulované v originále) to muselo všetkým čitateľkám byť jasné.
Angelika bola v tom momente veľmi rozrušená: Zabili jej pred očami quasi priateľa a bola na úteku v akútnom ohrození života.
Kto s nás už nejakú takúto extrémnu situáciu zažil, vie že jej mozog pravú podstatu tých slov sotva zachytil...
Na Angelikynu obhajobu musím uviesť že poprvé sa jej obraz Joffreya spájal s jeho krásnym charizmatickým hlasom (speváci s krásnymi hlasmi majú vo väčšine prípadov aj krásny hlas aj keď rozprávajú) plus extrémnym krívaním
Jeanne mi rozprávala že keď zorganizovali s priateľmi maskovaný bál pričom mali celotvárové masky a postavy zahalené do kostýmov, že veru mali problémy uhádnuť kto je kto, hoci vedeli kto sa maskovaného bálu zúčastňuje a nebolo ich veľa.
Problém je v tom že je ťažko vžiť sa do niečoho kým si to človek nevyskúša.
(Zuzanka by mala nabudúce zorganizovať maskovaný bál)
Všetky informácie, ktoré o ňom čitateľ získava, ukazujú jediným smerom. Aj keď je pravda, že AG to občas zámerne zahmlí: napr. scéna na Malte po úteku z Kandie, keď si Angelika spomína na Rescatora a ako na ňu "uprene hľadeli žiariace oči v maske" (teda spomienky na fascinujúceho cudzinca bez tváre) sa končí vetou, že "máte návštevu človeka, ktorý videl vášho manžela." (očividne sa manžel neschováva, jeho tvár poznajú.) No a samozrejme, aj keď sme pochopili, že hlas stratil, stále sme mohli pochybovať ohľadom krívania...
máš pravdu ten Mohamed Raki musel vidieť Joffreya bez masky - veď opísal podrobne jeho jazvy ale vtedy ešte nebol Rescator, podľa kánonu si nasadil masku až potom ...(ten moment kedy sa z Joffreya stal Rescator sa v knihe spomína, preto vieme že si masky nechal ušiť v z jemnej kože z Cordoby)
a inak jeho pravú identitu poznal aj Mezzo Morte (veď Joffrey očividne žil krátko aj v Annabe, v Alžíri - čo bola v tom čase kresťanská Enkláva)- preto sa tak strašne smial že Angelika Rescatorovi ušla
presne tak hoci všetky indície ukazujú rovnakým smerom, podobne ako v mojej fikcii o paláci na Milose, nuž ale to zmiznuté krívanie tam bolo to najneuveriteľnejšie .... - 17 storočie nieje 21 storočie kde sa chirurgia mechanických častí tela skutočne teší veľkým úspechom.. v 21 storočí by to Angeliku istotne napadlo
avšak už to že Joffrey vyviazol živý bol preňu zázrak... takže v takýto ďalší, na tú dobu vskutku obrovský zázrak, zrejme odmietala uveriť
milujem tú scénu zo začiatku siedmeho dielu kde sa Angelika vytešuje že Joffrey ešte trochu kríva a on si s nej kvoli tomu uťahuje a nadhadzuje teóriu zámeny manželov
(kto s vás videl film Sommersby?
)
Myslím si, že aj preto vzniklo toľko fikcií na tému stredomorského stretnutia, lebo to každý vnímavý čitateľ pochopil a iba preklínal zbrklú a impulzívnu Angeliku (alebo Colina Paturela, že zabil Osmana Ferradžiho práve vo chvíli, keď mal vysloviť slovo "manžel".) Prípadne bol naštvaný na samotnú spisovateľku, že to takto zamotala. Ale AG vedela, čo robí - udržiavala čitateľa v napätí ešte ďalší diel
Alebo to bol len príklad skvelého marketingu 60 rokov dozadu?
ja veľmi rada čítam skutočné osudy rôznych ľudí a môžem povedať že samotný život píše očividne z radosťou tie najzamotanejšie príbehy
a nielen že tie príbehy čítam za môj už dlhý život som pochodila svet krížom krážom a vypočula si od rôznych ľudí ich životné príbehy z ich vlastných úst - a človek sa niekedy nestačí čudovať
som si istá že pani AG toto (že samotný život píše očividne z radosťou tie najzamotanejšie príbehy) dobre vedela-
že bola životaskúsená vidno aj podľa toho aké komplexné postavy dokázala stvoriť, a dobre toho v knihe využila
napríklad aj v samotnom 17 storočí je tých šialene zamotaných skutočných príbehov viac ako dosť