moirra píše: *

18 říj 2017, 10:41

Takže ukážka zo spomínanej ukážky

Prvá poviedka z knihy V. P. Borovička: Pařížská Surete pátrá

Poviedka: Ďáblova hezká tvář
ktorú si môžete prečítať v 37 stranovej ukážke z knihy

Marie-Madeleine d’Aubrayová byla krásná, na tom se shodli všichni. Měla jemný obličej, sametový hlas, elegantní pohyby, tmavé uhrančivé oči. Dovedla očarovat každého muže. Svých půvabů využívala, jak mohla.
Narodila se 22. července 1630 ve vážené rodině. Její otec civilní soudce Dreux d’Aubray byl nejen zámožný, ale taky velmi vlivný muž. Byl správcem pařížského Châteletu. Tímto jménem byly označeny dvě budovy a také instituce hlavního města: vězení na levém břehu Seiny a pevnost Châtelet, v níž bylo sídlo francouzské justiční služby. Ať už vládl jedné či druhé, byl to mocný muž.
Jeho dcera byla do větru. Už jako nezletilá prý měla pletky s muži, a tak pro ni otec hledal vhodného ženicha. Našel ho, až když bylo dceři jednadvacet. V roce 1651 se Madeleine provdala za markýze de Brinvilliers. Bylo to podivné manželství, i když za vlády Ludvíka XIV., v době válek, všeobecné demoralizace, období korupce, bezpráví a volných mravů, ne výjimečné.

Markýz de Brinvilliers byl plukovníkem gardového pluku Trassi a v civilu prostopášníkem. Z válečných tažení, ale i od četných milenek přijížděl domů jen občas a nikdy se dlouho nezdržel. Jeho věčně těhotná manželka však nestrádala. Markýz měl vysoký roční příjem třicet tisíc livrů a ona dostala od otce věnem dalších dvě stě tisíc. Plukovník prožíval život v radovánkách, nebránil však své manželce, aby dělala totéž. A jako by se režie osudů ujala Prozřetelnost, sám přivedl své ženě do domu jejího pozdějšího milence, s nímž strávila příštích dvanáct let.
Jmenoval se Jean Baptiste Gaudin de Sainte-Croix, byl hejtmanem pluku, kterému velel markýz de Brinvilliers.

Tak tu pridávam v prílohe aj túto ukážku, pre tie z vás ktoré by chceli čítať.

Keď sme boli v Paríži samozrejme že sme nevynechali ani palác markízy Brinvillersovej - ktorý je skutočne na pár krokov od ulice Beautreilles kde bývala Angelika v paláci ktorý pre ňu postavil Joffrey.

Preto aj pani Golonová vložila v 5 diely Desgrezovi do úst repliku v ktorej vraví že zatkol jej susedu.
To však bol dom jej otca, a býval tam priateľ Desgrezovho otca a otec Brinvillierky d'Aubray



https://fr.wikipedia.org/wiki/H%C3%B4tel_d%27Aubray

preto sa na mnohých miestach uvádza ešte jeden dom Brinvillierky na inej Adrese - kde kedy bývala by bolo treba stabuľkovať - ale to už myslím spravili za nás iní.

Aféra s jedmi, vchod do budovy Marie-Madeleine d'Aubray, markízy de Brinvilliers, v Paríži, rue de Blevre, číslo 28, kresba z 19. storočia. Francúzsko, 17. storočie. Paríž, Hôtel Carnavalet (Múzeum umenia) (foto: DeAgostini/Getty Images)

https://www.gettyimages.ch/fotos/marie- ... d%27aubray





Mňa zaujal dokument s policajného múzea na ktorom je napísané: Zatknutie markízy de Brinvilliers. Autor fotografie to nafotil v policajnom múzeu.

Aféra s jedmi, odsúdenie Marie-Madeleine d'Aubray, markízy de Brinvilliers (1630-1676), 6. apríla 1673. Francúzsko, 17. storočie. Paríž, Musée Des Collections Historiques Prefecture Police (Múzeum polície) (foto: DeAgostini/Getty Images)

moirra píše: *

21 dub 2022, 21:33

Aféra s jedmi, odsúdenie Marie-Madeleine d'Aubray, markízy de Brinvilliers (1630-1676), 6. apríla 1673. Francúzsko, 17. storočie. Paríž, Musée Des Collections Historiques Prefecture Police (Múzeum polície) (foto: DeAgostini/Getty Images)

Dívala jsem se schválně do své časové osy, která je zaměřena jenom na Desgreze, a pro doplnění uvádím:

1672

30. července se rytíř Sainte-Croix otrávil při svých chemických pokusech

září - Marie-Thérèse Mangot de Villarceau - vdova po Antoinovi d’Aubray, starším bratrovi Brinvilliersové, proti ní podává žalobu, markýza prchá z Francie (údajně před věřiteli)

1673

29. dubna zahájen proces proti markýze de Brinvilliers v její nepřítomnosti. Padlo rozhodnutí o stíhání markýzy de Brinvilliers, která byla odsouzena v nepřítomnosti k trestu smrti stětím.

Proces s markýzou de Brinvilliersovou zahájili 29. dubna 1673, líčení se táhlo až do 16. července 1676, kdy byla odsouzena.


Přiznám se, že netuším, jaký byl přesně postup v rámci trestního práva, ale než začal soud, byl zřejmě vydán zatykač.

Zkoušela jsem v rychlosti mrknout na uvedený dokument a jestli jsem letmo luštila správně, jedná se o výčet toho, z čeho byla markýza obviněna a na základě čeho měla být zatčena. Několikrát je zde uvedeno jméno "de Villarceau", tedy jméno markýziny švagrové. Pokud by někoho zajímalo, proč došlo k prodlevě (od podání žaloby po vydání zatykače), tak v mezičase byl vyslýchán St. Croixův sluha La Chaussée, u něhož se ukázalo, že sloužil oběma markýziným bratrům. Na mučidlech přiznal, že jim podával jed, a to na příkaz Brinvilliersové.

Dne 4. března 1673 vynesla tedy trestní komora pařížského parlamentu rozsudek, jímž bylo vysloveno, že La Chaussé byl právem obžalován a usvědčen, že otrávil pány d’Aubray, soudce i radu, a jímž byl odsouzen, aby byl za živa lámán kolem a pak do něho vpleten, předtím však aby byl podroben útrpnému výslechu prvního i druhého stupně, aby prozradil své spoluviníky. Markýza de Brinvillier byla v nepřítomnosti odsouzena, aby byla sťata. (F. G. de Pitaval: Slavné kriminální případy. Vimperk : Papyrus, 1994, s. 66)


Brinvilliers nejprve utekla do Londýna, odtud do Valenciennes a přes Antverpy nakonec do Liege, kde přijala azyl pod jménem Marie-Ange. Jak víme, Desgrez ji zde zatknul až o 3 roky později, 25. března 1676.

Další rukopis, tentokrát o předání markýzy do Conciergerie, objevila Moirra jako reprodukci v knize Jeanine Huas již před nějakou dobou:

https://angelique.cz/phpBB321/viewtopic ... 121#p24121

Urývok z knihy Kronika jednej travičky od Eckharta de Naso

myslím že tuto sa už jasne prejavuje Desgrezová profesionálna deformácia:

------------------------------------------

La Reynie a Desgrez boli pozvaní k Monsierovi na slávnosť.
Pri príchode spoločne pozorujú žiariacu a krásnu Brinvilliers:

Desgrez: Pozrite sa na to jej nádherné jemné biele hrdlo. Nemôžem sa naňho pozerať bez pomyslenia aký pôžitok by to musel byť pre kata, cítiť ho pod slučkou povrazu.

Reynie: Vaša horlivosť vás zavádza niekam, kde by vašej ambicióznosti na dnes večer celkom stačilo hrať sa jednoducho na zdvorilého hosťa.

Podľa mňa na tom obrázku je Desgrez ten v strede

------------------------------

A tuto dôkaz že sa ani v dnešnej modernej dobe nič nezmenilo a história sa opakuje stále dokola:

https://www.idnes.cz/zpravy/cerna-kroni ... _krimi_cen

https://www.idnes.cz/zpravy/cerna-kroni ... _krimi_wlk

Haha, služební horlivost. Uznávám, že vytrženo z kontextu to působí lehce úchylně (je v tom románu policie líčena negativně jako u romantických spisovatelů a v tom komiksu o Dvoře zázraků?), ale když si vezmeme, jak dlouho po ní náš literární Desgrez šel, že mu otrávila šéfa (a svého vlastního otce) a ještě dělala pokusy na žebrácích a vlastních hostech... nedivím se jeho úvahám .

Nene, Desgrez musí být ten fešák vpravo s hezkými lýtky, protože ten je jako jediný oblečený jako abbé .

Travička na idnes z toho vyvázla, v 17. století by jí to takhle jednoduše neprošlo... Když si vzpomenu, co všechno Brinvilliers podstoupila před i po soudu samotném, nebyla to tedy žádná hitparáda...

PenelopaW píše: *

07 úno 2023, 07:18

1. Travička na idnes z toho vyvázla, v 17. století by jí to takhle jednoduše neprošlo...

2. Když si vzpomenu, co všechno Brinvilliers podstoupila před i po soudu samotném, nebyla to tedy žádná hitparáda...

1. No s tých 2 miliónov čo tam vraj nakradli (kto vie možno toho bolo viacej) to možno uplatila.

2. Presne tak. Ako niekto kto robil na trestnom súde a videl kadečo (plus počul od kolegov tie najšialenejšie staré prípady)
musím uznať že Brinvillerka mala aj parádne poľahčujúce okolnosti, ktoré by pred dnešným súdom zavážili, ale iba v prípade že by sa dali dokázať, čo by asi v jej prípade bolo ťažké.

Taký menší psychologický profil:

Ona sama bola obeťou jedného z najnechutnejších trestných činov - dlhodobé, opakované zneužívanie maloletého dieťaťa.
To je niečo čo vo väčšine prípadov na obetiach zanechá celoživotný postraumatický syndróm, čo možno viedlo nakoniec k deformácii jej osobnosti a k tomu že konala ako konala a to bez škrupúl. To je to na čom sa ten jej spovedník zhrozil. Už od 7mych rokov ju zneužíval vlastný otec plus ju ešte podsunul aj bratom. To znamená že také dieťa má celoživotne zdeformované medziľudské vzťahy, pretože ho zradili a robili mu zel tí čo ho mali ochraňovať.
Takže zrejme celý život prahla po láske - v podstate sa aj vo vzťahu k jej otcovi aj bratom zmietala nenávisť z láskou.

PS: Desgrez tieto okolnosti vtedy ešte nepoznal, tak sa mu vôbec nečudujem že po tom čo o nej vedel zmýšľal ako zmýšľal. Som presvedčená že bol poriadne šokovaný z Aubraya čo spáchal na vlastnej dcére. Román som nečítala, nemám naňho teraz čas, ale som ho čírou náhodou otvorila na správnej strane.

PS2: práve som niekde čítala že pani de Sevigne sa na jej popravu dívala z nejakého domu na moste Notre Dame -čo sa mi moc nezdá, jedine že by mala ďalekohľad. I keď všade som čítala že popravisko nebolo v strede námestia ale blízko nábrežia - asi kvôli tomu aby sa z plameňov ohňa nechytili strechy domov.

Co se týče toho zneužívání, tady si vybavuji, že jsme na to narazily v jedné německé rozhlasové hře. Bylo to uvedené i někde jinde? Tedy explicitně uvedeno, že ji zneužívali rodinní příslušníci? Většinou totiž autoři čerpají z její "závěti", kde uvádí, že se dopouštěla incestu, a je to formulované tak, jakože je sváděla ona .

PenelopaW píše: *

07 úno 2023, 14:29

Co se týče toho zneužívání, tady si vybavuji, že jsme na to narazily v jedné německé rozhlasové hře. Bylo to uvedené i někde jinde? Tedy explicitně uvedeno, že ji zneužívali rodinní příslušníci? Většinou totiž autoři čerpají z její "závěti", kde uvádí, že se dopouštěla incestu, a je to formulované tak, jakože je sváděla ona .

prosím ťa doplň to čo si písala o tej Pani de Sevigne - ja som vychádzala zo vešetbecných informácií o popravách na námestí de Greve - a tam to bolo spomenuté. Dauphine nám už nejaké úryvky o Brinvilliers sem dala na prvú stranu tohto vlákna - aby si nehľadala rovnaké.

Ja samozrejme vychádzam z toho že tieto fakty z veľkej časti pochádzajú od jej spovedníka. Musím sa pozrieť do toho čo som už nazbierala, viem že sa to spomína takmer všade že ako dieťa bola zneužívaná, ibaže informácie sa rozchádzajú v tom že kým presne. A tiež sa pozriem čo mám v digitálnej podobe od pani de Sevigne.



Tí páni ktorí ešte aj v dnešnej dobe písali že 7 ročné dieťa ja na vine lebo zvádzalo dospelých chlapov,
tí sa súrne potrebujú dať vyšetriť, či náhodou nemajú latentné sklony k pedofilizmu. Pretože práve pefofili majú presne takto skreslené uvažovanie a nerozlišujú dieťa od dospelej osoby a často pred súdom argumentujú že to dieťa to vraj chcelo. A to dokonca aj vtedy ak sa jedná o dieťa ktoré ešte nevie ani poriadne hovoriť.

či ju skutočne zneužíval otec a bratia, alebo to bol neikto iný, k tomu musím ešte nájsť aj iné veci

Brinvillerka bola v každom prípade psychopatka

Pani de Sevigne spomína tú jej spoveď aj to že v nej písala že stratila poctivosť vo veku 7 rokov v dopise z 29 apríla 1676.

píše o tej Brinvillerkynej spovedi takže Desgrezovi by sa teoreticky mala dostať do rúk

hľa čo píše:

Pani de Brinvilliers sa necíti tak dobre ako ja. Je vo väzení a snaží sa tam tráviť čas čo najpríjemnejšie; včera si priala hrať piket, pretože sa nudila. Našlo sa jej priznanie: dozvedáme sa z neho, že vo veku siedmich rokov prestala byť pannou; že odvtedy pokračovala v tom istom tempe; že otrávila svojho otca, bratov, jedno zo svojich detí a seba; ale posledné bolo len na skúšku protijedu. Médea bola v porovnaní s ňou svätica. Priznala, že toto priznanie napísala ona sama: tvrdí však že to bola nevysvetliteľná hlúposť , že keď ho písala, bola vo vysokej horúčke a že to bol čin zo šialenstva alebo hlúpe kecy, ktoré si nezaslúžia aby boli brané vážne.

Sedmileté děvčátko určitě nesvedlo dospělého muže. Tomu nikdo nemůže uvěřit. Měla těžký osud a není divu, že ubližovala sobě i druhým.

moirra píše: *

07 úno 2023, 14:55

hľa čo píše:

Pani de Brinvilliers sa necíti tak dobre ako ja. Je vo väzení a snaží sa tam tráviť čas čo najpríjemnejšie; včera si priala hrať piket, pretože sa nudila. Našlo sa jej priznanie: dozvedáme sa z neho, že vo veku siedmich rokov prestala byť pannou; že odvtedy pokračovala v tom istom tempe; že otrávila svojho otca, bratov, jedno zo svojich detí a seba; ale posledné bolo len na skúšku protijedu. Médea bola v porovnaní s ňou svätica. Priznala, že toto priznanie napísala ona sama: tvrdí však že to bola nevysvetliteľná hlúposť , že keď ho písala, bola vo vysokej horúčke a že to bol čin zo šialenstva alebo hlúpe kecy, ktoré si nezaslúžia aby boli brané vážne.

Zrovna tento dopis je zařazen v českém výboru:

dauphine píše: *

22 črc 2014, 22:30

Co píše mme de Sévigné ve svých dopisech dceři o mme de Brinvilliers:

29.4.1676 (str. 205)
Paní de Brinvilliers není tak ráda jako já, je ve vězení, hájí se dost dobře; včera si přála zahrát si piket, protože se nudila. Našli její doznání. Oznamuje tam světu, že v sedmi letech přestala být pannou; že v tom duchu pokračovala; že otrávila otce, bratry a jedno ze svých dětí a sebe samu, ale to jen proto, aby si vyzkoušela protijed: ani Médea se jí nevyrovná. Uznala, že to doznání je psáno jejím písmem; to je velká hloupost; ale měla vysokou horečku, když to psala, že je to blouznění, třeštění, které se nesmí brát vážně.

Sob píše: *

07 úno 2023, 16:30

Sedmileté děvčátko určitě nesvedlo dospělého muže. Tomu nikdo nemůže uvěřit. Měla těžký osud a není divu, že ubližovala sobě i druhým.

Presne preto si popri odsúdenia jej strašných činov (nesúď a nenenáviď človeka ale jeho činy vravel Ježiš) ale aj náš súcit za to čo ako dieťa musela vytrpieť

ja viem iba že jej spovedník bol zhrozený z vecí ktoré mu rozprávala

Nuž bohužial vtedy boal iná doba a s toho čo som čítala zlé jazyky tej doby tvrdili že bola už ako dieťa posadnutá.

Podľa môjho názoru z toho čo zažila ako dieťa sa s nej bohužiaľ stala psychopatka. (neliečené ťažké traumy)

nejaký český autor našej doby to napísal ako fakt, Penelopa bude asi vedieť kto, že ona ako malé dieťa zvádzala otca a bratov, tak som sa na tom strašne rozčúlila.

ja som rešeršovala zmienky o príbehu Joffreyovej popravy a som presvedčená že pani AG sa z veľkej časti inšpirovala aj presne touto popravou.

Táňa si na obrázku môže hľadať Desgreza.
Ilustrácia však nieje autentická lebo popravisko je moc blízko k mestu a radnici a tiež lebo ma Brinvillers na sebe šaty a plášť. V skutočnosti mala na sebe iba bielu košelu.

Takže sa pozrime čo som našla - a pritom som sa poučila že aj tri naoko rozdielne tvrdenia môžu sedieť a vyjadrovať (čiastočnú) pravdu.

Jeden zdroj vraví že pani de Sevigne na poprave nebola, druhý že sa na ňu dívala z mosta Notre Dame, a tretie že z domu na moste.


Brinvilliersovej cesta na popravište bola opísaná v liste markízy de Sévigné takto, z čoho vyplýva že priamo pri poprave nebola, ale časť z toho divadla zahliadla:

"O šiestej hodine ju priviezli (na káre) pred Notre-Dame oblečnú iba v košeli a s povrazom okolo krku, ležiacu na slame, aby sa tu kajala. Potom ju odviezli na tom istom vozíku. Videla som ju, ako v ňom leží na slame na chrbte, oblečená len v košeli a nízkom čepci, vedľa nej duchovný a na druhej strane KAT, skutočne som sa zdesila. Tí, ktorí boli svedkami popravy, tvrdia, že na popravisko vstúpila statočne. Bol som na moste Notre Dame s dobrými Escars.* Nikdy som ešte nevidela taký dav a nikdy ešte nebol Paríž taký dojatý a napätý."

*som to bližšie neskúmala ale Escars je asi niekoho meno




Z Francúzskeho Herodote som preložila článok, zaujímavé je aj že Brinvillerka nikoho z vysokých kruhov nevyzradila, teda konkrétne nemenovala (alebo si to Desgrez a Reynie nechali pre seba ):

na tom druhom obrázku vidíme ten nával na place de Greve - niekde som však mala aj lepší

Poprava Markízy Brinvilieres 1676
17. júla 1676 Place de Gréve

Dňa 17. júla 1676 bola 46-ročná markíza de Brinvilliers popravená na námestí Place de Grève v Paríži.
Vzhľadom na jej postavenie šľachtičnej ju jednoducho sťali po tom, ako sa podrobila predbežnému výsluchu a pokajala sa pred Notre-Dame. Potom kat hodí jej telo na hranicu a popol rozptýli do vetra.
Poprava sa konala pred veľkým davom ľudí vrátane oficiálneho maliara dvora kráľa Slnka Charlesa Le Bruna, ktorému vďačíme za jediný portrét odsúdenej, ale aj Olympe Manciniovej, bývalej milenky Ľudovíta XIV., vdovy po grófovi zo Soissons, ktorá bola svojho času podozrivá z otrávenia svojho manžela.
Pani de Sévigné sa popravy nezúčastnila, ale nezabudla o nej podať správu.
Ďalšie vyšetrovania spojené s touto nezvyčajnou udalosťou privedú vyšetrovateľov k sieti travičov, do ktorej sú zapojení ľudia blízki kráľovi. Výsledkom bol najznámejší prípad storočia, "kauza jedov".

Aféra s ďalekosiahlymi dôsledkami

Marie-Madeleine, dcéra Dreuxa d'Aubray, občianskeho poručíka v Châtelete, patrila k vysokej šľachte.

Keď v roku 1672 zomrel jej milenec Chevalier de Sainte-Croix, polícia v jeho dome objavila znepokojujúce dokumenty, ktoré poukazovali na markízu. Bez toho, aby čakala na zatknutie, utiekla do Londýna a potom do Liége. Zlý krok. Keď vojská Ľudovíta XIV. obsadili mesto, minister Louvois využil situáciu a dal ju uniesť z kláštora, kam sa uchýlila.
V písomnom priznaní markízy sa vyšetrovatelia dozvedeli, že ju v šiestich rokoch znásilnil sluha a potom mala od desiatich rokov sexuálny styk so svojím bratom! Ako 21-ročná sa vydala za markíza de Brinvilliers, bohatého a zhýralého muža, ktorý neurobil nič pre to, aby si Marie-Madeleine udržal pri sebe, a premrhal svoj majetok i manželkino veno. Bude mať šesť detí, z toho iba tri od manžela.

Krásna markíza sa zamilovala do zvodného a strašného darebáka, gavaliera de Sainte-Croix, jej otec je pobúrený a dá milenca uväzniť do Bastily. Zlý nápad: spomínaný milenec sa od talianskeho väzňa Eggidiho naučí tajomstvá jedov a alchýmie. Hneď ako sa dostane na slobodu, rozhodne sa využiť svoje vedomosti, aby zväčšil svoj majetok a predovšetkým sa pomstil Dreuxovi d'Aubray.
Na jeho naliehanie Marie-Madeleine predstiera, že lieči svojho otca, pričom mu nasype malé dávky "prášku dedičstva", čo je zaslúžená prezývka pre jed.

Po smrti svojho otca sa markíza osmeľuje. Zlikviduje aj svojich dvoch bratov, aby získala späť celý otcov majetok. Je tiež podozrivá, že plánovala otráviť svojho milenca, ako aj jednu zo svojich sestier a vlastnú dcéru!
Pred smrťou, počas posledného výsluchu pred prokurátorom parížskeho parlamentu, markíza uviedla, že "do tohto mizerného obchodu s jedmi bolo zapojených veľa ľudí a ľudí s vysokým postavením". Žena odsúdená na smrť sa zdržala uvedenia mien, ale to stačilo na to, aby sa justícia uškrnula.
Neskôr si niektorí vyšetrovatelia spomenuli, že na ceste k miestu popravy videli veľa vysoko postavených ľudí... Bol medzi nimi aj Gabriel Nicolas de La Reynie, "poručík polície mesta Paríž" (ktorý sa stal nástupcom Dreuxa d'Albray na čele parížskej polície!)
Minister Louvois ho poveril, aby objasnil rastúci počet prípadov otráv. S maximálnou diskrétnosťou poslal svojich vyšetrovateľov do podsvetia ulice Saint-Denis, kde sa obchodovalo s jedmi. Jeho objavy destabilizujú dvor a kráľa...

moirra píše: *

07 úno 2023, 18:02

Z Francúzskeho Herodesu som preložila článok, zaujímaví je aj že Brinvillerka nikoho z vysokých kruhov nevyzradila, teda konkrétne nemenovala (alebo si to Desgrez a Reynie nechali pre seba )

Co je to Herodes? Pošleš mi to prosím? (Stačí ten původní text.)

PenelopaW píše: *

07 úno 2023, 18:35

moirra píše: *

07 úno 2023, 18:02

Z Francúzskeho Herodesu som preložila článok, zaujímaví je aj že Brinvillerka nikoho z vysokých kruhov nevyzradila, teda konkrétne nemenovala (alebo si to Desgrez a Reynie nechali pre seba )

Co je to Herodes? Pošleš mi to prosím? (Stačí ten původní text.)

pardón herodote a nie herodes - už som ti to poslala na mail

inak stiahla som si mystický krimi film na motívy Brinvillerky ktorá sa vráti zo záhrobia pomstiť sa:

La.Chambre.Ardente.1962

https://angelique.cz/phpBB321/viewtopic ... 831#p31831

moirra píše: *

07 úno 2023, 17:52

nejaký český autor našej doby to napísal ako fakt, Penelopa bude asi vedieť kto, že ona ako malé dieťa zvádzala otca a bratov, tak som sa na tom strašne rozčúlila.

Moiro, Zcela chápu, že tě tento autor rozčílil.

menšia rekapitulácia časovej osy Desgreza aby sme vedeli kedy mohol doraziť do La Rochelle - pretoež vieme že potom bol zasa prítomný pri poprave Brinvillerky v Paríži.

Kláštor v Lutych, Belgicko 25. marca 1676 Desgrez zatkol markýzu de Brinvilliers

potom zasa máme informáciu že Desgrez doviezol Brinvillerku do Paríža do väznice Conciergerie le 26 apríla 1676 - to znamená že skôr ako niekde v strede mája asi do la Rochelle nedorazil.

a samozrejme že bol neskoršie prítomný pri jej súdení a poprave


Súdili ju 16. júla 1676 a 17. júla 1676 ju sťali na parížskom námestí Place de Grève za zločin bratovraždy otrávením.
-------------------------------------------------------

Pár dátumov z Wiki:

Po tom, čo bola markíza de Brinvilliers v roku 1673 súdená v neprítomnosti, ju našli v kláštore v Liège a 25. marca 1676 zatkli vďaka ľstivosti Françoisa Desgreza, prepusteného policajného dôstojníka prezlečeného za kňaza, ktorý bol La Reynieho generálnym policajným poručíkom. Pri jej zatknutí sa v jej izbe našli spovedné listy, v ktorých sa obviňovala z vraždy, potratu a podpaľačstva, ale aj z detstva zničeného znásilnením v siedmich rokoch a incestom jedného z jej bratov. Pre historika je nemožné oddeliť pravdu od fantázie v týchto priznaniach.

Markíza de Brinvilliers bola vydaná a privezená späť do Francúzska. Dňa 17. apríla 1676 bola podrobená prvému výsluchu a 26. apríla 1676 uväznená v Conciergerie, hoci sa odmietla priznať a vyhlásila, že jej listy s priznaním boli napísané v šialenstve. Jej pokus o samovraždu sa nevydaril.

Jej zdĺhavý súdny proces (29. apríla - 16. júla 1676), odsúdenie a poprava sú opísané v korešpondencii Madame de Sévigné ("Táto aféra zamestnáva celý Paríž.") a románovo spracované v knihe Slávne zločiny od Alexandra Dumasa.

https://fr.wikipedia.org/wiki/Affaire_des_poisons