Keďže francúzsko-nemecká kultúrna TV hodila rukavicu do pľacu, myslela som že by bolo zaujímavé podebatovať o manželstve a nemanželských pomeroch v 17 storočí - čo patrí viac či menej k ľudskej kultúre, tak som to dala sem. Diskutuje sa tam o vzniku monogamie a či je to skutočne najlepšia forma spolunažívania.

Mňa v tom dokumente na Arte najviac zaujalo toto:

V 17. storočí trvalo manželstvo v priemere deväť rokov, potom jeden z partnerov zomrel.


Nuž to sa veru nedá hovoriť o nejakých dlhodobých manželstvách.

Kto chce môže si to čo Francúzi hodili do pľacu dať do prekladača:

https://www.arte-magazin.de/liebe/?utm_ ... obal-de-DE

Ja zatiaľ začnem tým že pripomeniem ako sa šľachta a cirkev hrali na veľkých moralistov, dokonca obyčajných ľudí trestali za priestupky voči dobrej morálke, pričom sami žili odviazaný život, a o čo horšie že dokonca trestali "hriešnikov" za to isté čo sami robili vo väčšom meradle "v mene božom" pričom niele šľachta ale aj vysoko postavení cirkevní hodnostári mali milenky.

Ústredným motívom časti Toulouská svadba v Angelike je tvrdenie že medzi šľachtou sú tí čo milujú vlastného manžela či manželku na smiech. Dnes by sme v modernom jazyku povedali že niesu "in"

Joffrey aj pred súdom poukazuje na jeho vernosť svojej manželke - a vyzýva zlé jazyky aby dokázali opak, že bol milencom inej ženy ako tej svojej. Tento fakt uznajú na súde ako pravdivý - a napriek tomu ho obviňujú že žil neviazaný sexuálny život.

Logika Conánov Becherov tohto sveta - ktorí si vzali do hlavy že majú právo trestať (na mieste boha)

Ja osobne si myslím že rodina je veľmi dôležitá pre deti, avšak nasilu sa žiadny už nefunkčný vzťah udržať nedá. Láska je alebo nieje, vynútiť si lásku je nemožné.
Nakoniec aj sama biblia varuje že si treba poriadne rozmyslieť s kým človek zviaže svoj život.

Inak keď si spomeniem na skutočné páriky tej doby, Montespanka a jej manžel sa pôvodne vraj tiež milovali, a žiariaci príklad skutočnej lásky v manželstve, inak veľmi ojedinelý v tej dobe bolo manželstvo krásnej dcéry pani de Sevigne a škaredého ale šarmantného a inteligentného južanského grófa de Grignan. Toto manželstvo slúžilo ako inšpirácia na príbeh Joffreya a Angeliky. Kráska a Zviera.

Mne utkvela v pamäti táto scéna z kráľovskej svadby. Kráľ ktorý sa práve musel oženiť z politických záujmov a ešte stále nebol vyliečený z lásky k Márii Mancinovej tak trochu závidel:

Angelika zvědavě pozorovala slavné lidi v jejich soukromí. Král jedl s velkou chutí, ale noblesně: pil málo a několikrát požádal, aby mu víno dolili vodou.
„Na mou věru,“ ozval se najednou, „nejzvláštnější, co jsem dneska ráno viděl, byl ten podivný černozlatý pár z Toulouse. To je ale žena, přátelé! Nádhera! Říkali mi to, ale nechtěl jsem tomu věřit. A vypadá, že je do něj upřímně zamilovaná. Ten kulhavec mě skutečně mate.“
„Ten mate všechny, kdo se s ním setkají,“ prohlásil toulouský arcibiskup kysele. „Já ho znám už několik let a neopovažuju se tvrdit, že mu rozumím. Je v něm cosi ďábelského.“
Už zase žvaní, řekla si malomyslně Angelika.
Po králových slovech se jí zatetelilo srdce, ale arcibiskupova poznámka v ní znovu vyvolala neklid. Kněz zbraně nesložil.
Kterýsi šlechtic z královy družiny s úsměškem poznamenal:
„Být zamilovaná do vlastního manžela! To je ale směšné. Ta mladá osoba by měla žít chvíli u dvora. My bychom ji toho hloupého předsudku brzy zbavili.“
„Vidím, pane, že máte dojem, že dvůr je místo, kde kvete jenom cizoložství,“ protestovala přísně Anna Rakouská. „A přitom je správné a naprosto přirozené, že se manželé upřímně milují. Na tom není nic špatného.“
„Ale je to tak výjimečné,“ vzdychla paní de Motteville.
„Ono je výjimečné i to, že se lidé z lásky berou,“ podotkl král hořce.
Rozhostilo se poněkud rozpačité ticho. Královna matka si vyměnila s kardinálem lítostivý pohled. Monsignore de Fontenac zvedl ruku, jako by chtěl někomu požehnat.
„Sire, nebuďte smutný. Jsou-li cesty osudu nevyzpytatelné, platí to právě tak o cestách malého boha Erota. Když už jste se zmínil o té dvojici, která vás zřejmě zaujala, můžu vás ujistit, že ten šlechtic a jeho žena se před svým svatebním dnem, kdy jsem jim v toulouské katedrále požehnal, v životě neviděli. A přece po několika letech svazku, posvěceného narozením syna, je jejich vzájemná láska zjevná naprosto každému, kdo se s nimi setká.“
Anna Rakouská na něj vděčně pohlédla a monsignore se pyšně nafoukl.
Je to pokrytec, anebo to myslel upřímně? uvažovala v duchu Angelika.
Nato se ozval poněkud skřípavý kardinálův hlas:
„Měl jsem dnes ráno dojem, že jsem na divadelním představení. Ten člověk je ošklivý, znetvořený, chromý. Když se však objevil po boku své nádherné ženy, následován tím obrovským Maurem v bílém saténu, napadlo mě: To jsou ale krásní lidé!“
„Je to prostě změna po té spoustě nudných tváří,“ řekl král. „Je pravda, že má nádherný hlas?“
„Opakují a potvrzují to mnozí.“
Šlechtic, který promluvil, se ušklíbl.
„Vskutku, nesmírně dojemná historie, skoro jako pohádka. Člověk si musí zajet na jih, aby uslyšel něco podobného.“
„Vy jste ale nesnesitelný posměváček,“ protestovala znovu královna. „Nesnáším ten váš cynismus.“
Dvořan sklonil hlavu, a sotva se konverzace znovu rozproudila, tvářil se, jako by ho víc zajímalo počínání psa, který mezi dveřmi okusoval kost. Když Angelika pochopila, že se muž blíží k jejímu úkrytu, rychle vstala a odcházela.

PS: niekde som čítala, aj som si to uložila, že 300 rokov zostali nepovšimnuté v archíve nejaké šifrované dopisy, kým ich niekto nevyhrabal - a tieto dopisy jednoznačne dokazujú že Mazarina a kráľovnú spájal nielen priateľský ale aj telesný vzťah. Dopisy sú z času kedy bola Fronda a Mazarin bol vo vyhnanstve. Nuž kráľovná bola vdova

Tá poznámka o dôkaze o tom, že Anna Rakúska a kardinál Mazarin boli milenci, ma naozaj zaujala. Myslíš, že sa ti podarí vyhrabať tie listy? Už v Angelike sa o tomto AG zmieňovala - zrejme to bola vtedajšia klebeta - ale nikdy som si nemyslela, že by reálne medzi nimi mohlo byť aj niečo viac, ako platonický vzťah. Nejde ani tak o to, že Mazarin bol vysoký cirkevný predstaviteľ. Skôr mi to nešlo dokopy s morálkou kráľovnej - matky, určite hlboko veriacej katolíčky z rodu španielskych Habsburgovcov. Prečítala som pár historických kníh, či už beletrie alebo životopisov, kde bola kráľovná - matka jednou z hlavných postáv, tým ale nechcem povedať, že som na jej život odborník a môžem smelo vyhlásiť, že žila po smrti manžela v celibáte. To určite nie! Takže ak by sa našlo niečo, čo by vyvrátilo moju predstavu cudnej vdovy, oddanej bohu, rada sa tohto obrazu vzdám

Moiro, Poznámka z Královské svatby,že manželé žijící ve vzájemné lásce jsou pro smích, mě taky hodně zarazila.
Manželství Joffreye a Angeliky bylo inspirováno skutečným historickým příběhem ?

Jeanne tu spravila skvelý rozbor ohľadne inšpirácie príbehu Krásky a Zvieraťa - Alias Joffreya a Angeliky.

Angelika jako fantasy!?
Určit žánr Angeliky nikdy nebylo zrovna snadné a vyhnout se tomuto problému s okamžitým zařazením jako „historický“, „romantický“ nebo „dobrodružný“ příběh, nevede k zaručenému úspěchu. Možná je třeba se ptát, jaké typy zápletek zobrazuje...

https://angelique.cz/angelika-knizni-tema.php

Okrem iného je Angelikin príbeh tak trochu inšpirovaný Belle et Bete - ktorý je skutočným príbehom.

Kráľovná Mária Medičejská prinútila krásne dievča vydať sa za muža ktorý bol považovaný za poločloveka-polozviera. To dievča sa manžela najskôr bálo a neskoršie sa doňho zamilovalo. (ten motív nachádzame aj v Angelike)

Petrus Gonsalvus a jeho príbeh je vlastne skutočným príbehom krásky a zvieraťa. Ako som už neraz vravela, skutočný život je najúžasnejší spisovateľ

Takže zatiaľ iba v skratke:
Chlapca, keď bol ešte malé dieťa, najskôr držali v klietke ako zviera, neskoršie sa ho na jeho šťastie ujal kráľ Henrich II, ktorý chlapca dostal ako dar ku korunovácii. Tento sa postaral o to aby sa mu dostalo dobrej výchovy a vzdelania. Nebolo to však z kresťanskej lásky, ono to bolo čosi ako vedecký experiment.

https://www.youtube.com/watch?v=inM7P7oYM5Q&t=146s

zdá sa že toto je automatický preklad ale je tu ešte ďalší článok

Ako sa Zviera alias Petrus Gonsalvus dostal na francúzsky kráľovský dvor a oženil sa s lady Catherine

https://sk.asayamind.com/petrus-gonsalvus-real-beauty

https://www.femme.sk/index.php/doverne/ ... ci-syndrom

Kráska a zvíře: Smutný příběh lásky šlechtičny a vzdělaného vlkodlačího muže

https://www.dotyk.cz/magazin/petrus-gon ... 00217.html



Kráska a Zviera v 17 storočí: príbeh prekrásnej dcéry pani de Sevigne a jej manžela škaredého južanského grófa de Grignan


Plus, samozrejme nesmieme zabudnúť na príbeh prekrásnej dcéry pani de Sevigne a jej manžela škaredého južanského grófa de Grignan, ktorý si vraj vo francúzskej Provence vytvoril kráľovstvo v kráľovstve. Ten bol celkom iste tiež inšpirácia na román Angelika, ako bohatý a vplyvný južan. Dokonca vlastná rodina grófa Grignana si robila srandičky aký je škaredý. Obaja manželia boli jeden do druhého skutočne zamilovaní.(Čo bola v tej dobe naozaj čudná vec) Predtým neprístupná dcéra pani de Sevigne, ktorú nedokázal dostať ani samotný kráľ, skutočne milovala svojho manžela.


Sama pani AG bola z juhu - z prístavného mesta Touloun, ktoré bolo za kráľa slnko dôležitým prístavom.

Možno ten palác pani AG poznala, keď spomínala že na bicykli pochodila celé Francúzsko. Keď si všimneme v tomto videu, nachádzame tam to čo pani AG opísala ako Joffreyov palác: Rúžový renesančný palác.

https://www.youtube.com/watch?v=1cnJCi3jlAQ&t=16s
O dcére pani de Sevigne som podrobnejšie písala vo fikčnom vlákne Kráľovstvo Francúzske - Tri návštevy.

dcera pani de Sevigne comtesa Grignan:

Moiro, Děkuji za nové informace ze světa Angeliky i francouzské historie . Články na webu jsem samozřejmě četla. Oba příběhy lásky, které uvádíš jsou dojemné. Jižanský hrabě opravdu velmi připomíná Joffreye

Také já děkuji za nové info.
Ještě jsem chtěla podotknout ke vztahu Anny Rakouské a Mazarina, že informace o vztahu se vyvíjejí dle nových informací.
Cca před 10 - 15 lety se pouze spekulovalo, že Ludvík XIV se oženil s markýzou De Maintenon a v současnosti je sňatek udáván jako historicky daný fakt.
Jsem ovlivněna filmem Královna a kardinál a proto se přikláním k tomu, že mezi nimi byl velmi blízký vztah. Anna byla vdova a Mazarin měl k jejímu synovi otcovské vztah, byli si blízcí. O Mazarinovi jsem četla, že byl velmi přitažlivý muž ale i inteligentní a vzdělaný. A jak víme z kánonu i ošklivý ale charismatický mužům rádi podléhají nejen královny.

Zuzanka62 píše: *

26 úno 2023, 00:02

Ještě jsem chtěla podotknout ke vztahu Anny Rakouské a Mazarina, že informace o vztahu se vyvíjejí dle nových informací.

To je tým, že sa stále objavujú nové informácie. Odkedy som sa pasívne naučila rozumieť Francúzsky, sledujem najnovšie objavy renomovaných historikov. Ja a Penelopa si vieme predstaviť ich nadšenie, vždy keď nájdu niečo nové.
300 rokov odpočívali mnou spomenuté kódované listy z korešpondencie Kráľovny a Mazarina medzi inými dokumentami v archíve.

Momentálne využívam že ma kopla múza na písanie fikciíí, ale neskoršie sem pridám čo objavili, a prečo tvrdia že tá korenšpondencia dokazuje že láska medzi kráľovnou a Mazarinom nebola iba platonická. Nuž keby aj. Ja osobne by som kráľovnú za to ani náhodou neodsúdila. Bola vdova - takže nikoho nepodvádzala. A napokon ako každá žena istotne túžila po láske.

čo sa týka mužov cirkve ja osobne nie som za celibát, lebo to je proti prírode
ale keďže sami neboli čistí nemali čo ukazovať prstom na iných
to že práve oni, čo sami mali milenky, vystavovali iných na pranier a trestali ich za mimomanželske vzťahy, často verejne vystavovali na pranier, strkali do pracovných táborov.... je viac ako odporné
nuž keďže ma pokrytectvo takéhoto druhu vždy rozčulovalo, chcem k tomu citovať Ježišové slová:
Ťažké, preťažké bremená nakladáte na chrbty iných a sami sa ich ani prstom nedotknete.

Vo Francii tej doby mali milenky skoro všetci vysokopostavení "duchovní", dokonca sa dodnes zachovali informácie kto s kým. Podobne nastavené to bolo aj v iných krajinách, ibaže tam to robili aspoň o čosi diskrétnejšie.