Narazila jsem na článek, který mě ihned spojil s prvním dílem Angelika, markýza andělů a s legendární milostnou scénou
s legendární hláškou hraběte de Peyrac : "Láska je slepá."
Byla jsem překvapená, od koho si tuto hlášku filmový Joffrey vypůjčil.
Výňatek z článku :
....tento výraz poprvé použil Geoffrey Chaucer v Příběhu obchodníka v roce 1405. Oblibu si citát však získal poté, co jej Shakespeare použil v Kupci benátském....
Dovedu si představit, že knižní hrabě de Peyrac obě díla velmi dobře znal.
Skvelá pripomienka
A samozrejme najromantickejšia scéna z filmu.
Láska je slepá sa v tomto prípade do filmu z úst Joffreya de Peyrac vskutku hodilo.
Tak je to aj vo filme vo francúzskom origináli:
Decidement, L'amour est aveugle.
V doslovnom preklade: Skutočne! (definitívne) Láska je slepá!
Pôvodne pociťovala Angelika pri pohľade na Joffreya hrôzu a odpor a potom si niekde v knihe hovorí že ako sa jej mohol zdať odporný. že má krásne ruky, vlasy oči ústa.... Musím ten úryvok z knihy nájsť.
Prosím tu je:
Angelika si pomyslela: Má nejkrásnější oči, nejkrásnější zuby, nejkrásnější vlasy na světě. Nejjemnější pleť, nejkrásnější ruce… Jak mi mohl připadat odporný? Je tohle tedy láska? Kouzlo lásky? (...) Pohlížela zpříma do té zrůznělé tváře, která ji už neděsila, a usmála se.
--------------------
PS: Nuž obaja vyššie menovaní spisovatelia celkom určite poznali diela filozofa Platóna ktorý sa narodil v roku 427 pred Kristom. Toto porekadlo nájdeme už aj v jeho diele Zákony. Som si istá že Joffrey čítal diela veľkých filozofov akými boli Platon a Sokrates. Chaucerov príbeh o obchodníkovi obsahuje hromadu prvkov z gréckej mytológie, čiže vôbec nieto pochýb kde sa inšpiroval.
V knihe vždy v súvislosti zo školou lásky spomína Chapelaina a Ovidia - je možné že podobné porekadlo nájdeme aj tam, ale nenašla som. A je dokonca aj veľmi dobre možné že v 17 storočí sa vo vyšších kruhoch, medzi vzdelanými ľuďmi bežne používalo.
L'amour est aveugle. Platon
definitívne to však bol SHAKESPEARE komu vďačíme za to že sa
Láska je slepá stalo zaužívaným po celom svete.
Láska je slepá“ je fráza, ktorú vyslovila Jessica, postava z Kupca benátského. … Shakespeare to všetko spojil do jednoduchého vyhlásenia „láska je slepá. Samotný nápad pochádza z doby dávno před Shakespearovou dobou, veď všetci poznáme obrazy Amora (okrídleného rímského boha lásky), ktorý cez oči nosí pásku.
Inak to si mi mala čo hodiť do placu TEREZA - fakt milujem SHAKESPEAREHO
dokonalý divadelný trubadúr
píšuci vo veršoch
tu sa tou istou témou zaoberá znova:
Láska sa nepozerá očami, ale srdcom;
A preto Amora maľujú slepého.
Ani myseľ lásky nemá žiadnu súdnosť;
Krídla, a nie oči, znázorňujú nehanebný zhon;
A preto sa hovorí, že láska je dieťa,
lebo sa tak často nechá zlákať.
(Sen noci svätojánskej, Elena)
--------------------------------
a ešte poznámka pod čiarou:
Toto nie je fáma. Štúdia University College London z roku 2004 zistila, že pocity lásky potláčajú aktivitu oblastí mozgu zodpovedných za kritické myslenie. To znamená, že zamilovaní ľudia neuvažujú racionálne, ale že ich v tej chvíli poháňa citové spojenie.
To je tiež jeden z dôvodov, prečo sa pri pocite zamilovanosti rozsvecujú tie isté oblasti mozgu, ktoré sú ovplyvnené halucinogénnymi drogami, a my sme si vedomí toho, že pri drogách definitívne strácate zmysly. Inými slovami, nejde ani tak o to, prečo je láska slepá, ako skôr o to, že keď vás zasiahne láska, stanete sa "slepými".
Ako bónus pridávam v PDF zaujímavý článok, o tom prečo je vlastne láska slepá, preložený z nemčiny.