Tuto je časť článku z Revue des deux mondes.

Ja som najskôr našla časť na stránke Telerama - a potom až postupne zvyšok.

Takže nech sa páči:


Pani Anne Golon: Markíza Anjelov bola ona sama.

Podcenili sme dobrodružstvá "Angeliky, markízy des Anges", literárneho úspechu, ktorý zhltli stovky miliónov čitateľov na celom svete? Filmová adaptácia ságy v 60. rokoch 20. storočia priniesla patetickú verziu hrdinky v podaní slabej ale zmyselnej Michèle Mercier. Spisovateľka Anne Golonová, ktorá stvorila Angélique, však čelila mnohým machistickým (zo slova macho) prekážkam a vytvorila ju na svoj obraz: slobodnú, dobrodružnú, feministickú... Poďme si posvietiť na spisovateľku, ktorá bola nespravodlivo posudzovaná.

Je to príbeh nedorozumenia, vášne a utrpenia zároveň. Nesmierne populárneho, ale zabudnutého literárneho diela. O spisovateľke, ktorú čiastočne ignorovali, pretože bola žena: Anne Golonová (1921-2017). Jej hrdinka Angélique zanechala svoju stopu. V trinástich zväzkoch prechádza markíza des Anges z náručia tajomného Joffreyho de Peyrac do parížskeho podsvetia, aby sa potom pridala k dvoru Ľudovíta XIV. Ocitne sa v zajatí barbarských pirátov, bojuje v revolte v Poitou a emigruje do Nového Francúzska... Romantický a na výsosť dobrodružný osud, preložený do tridsiatich jazykov, ktorý zlákal sto miliónov čitateľov na celom svete. Sága, ktorá bola v 60. rokoch 20. storočia adaptovaná na filmové plátno (a znovu v roku 2013), sa stala operou v Japonsku, hrou v parížskom Palais des Sports, seriálom na France Inter, muzikálom v Prahe a mangou vo Francúzsku.

Vyhnime sa obrazu, ktorý stále prevláda, keď hovoríme o Angélique: Obrazu Michèle Mercier, ktorá hrala túto postavu v piatich filmoch Bernarda Borderieho v rokoch 1964 až 1968. Mimoriadne zmyselná herečka hrala postavu dobrodružky hraničiacu s hlúposťou, ktorá mala ďaleko od pôvodnej postavy. Keď vznikli prvé adaptácie, Anne Golonová protestovala proti spôsobu, akým bola bytosť jej hlavnej hrdinky upravená. "Poviem vám, kto je tá vaša Angélique: Malá kurvička, ktorá chce ošúchať všetkých mužov," odpovedal autor dialógov Daniel Boulanger.
"Považoval za normálne urážať mňa aj moju hrdinku. Nenávidel predstavu ženy, ktorá je slobodná, inteligentná a jednoducho normálna," ľutovala spisovateľka v roku 2013 v rozhovore pre Revue des deux mondes. ( Časopis dvoch svetov)
Angélika je totiž v prvom rade bojovníčka, ktorá bojuje za svojho manžela, za vzdelanie svojich detí, za finančnú nezávislosť alebo povstane proti kráľovi.


Pani AG V detstve bola diagnostikovaná ako tuberkulózna, vášnivo čítala a v osemnástich rokoch jej vyšlo prvé publikované dielo - zbierka spomienok na detstvo, ktorú vydalo vydavateľstvo Desclée de Brouwer. Začiatkom roku 1940 prešla dvakrát na bicykli celé Francúzsko, len aby si mohla vychutnávať krásu svojej domoviny a písať o nej. Začala vydávať časopis
France-1947, aby potom odišla ako nezávislá reportérka do Brazzaville v Kongu, kde sa zoznámila s ruským geológom a zamilovala sa do neho. "Obaja boli proti manželstvu," rozpráva ich dcéra Nadine Golubinová, "ale Serge už bol odhodlaný cestovať do Čadu a jediným spôsobom, ako ho mohla sprevádzať, bolo, aby sa vzali. Odovzdala mu svoje doklady na potvrdenie manželstva a potom si vyplakala srdce."

Manželia sa v polovici 50. rokov usadili vo Versailles, žili skromne a spolupracovali na vedeckých článkoch. Inšpirovali sa zámkom Ľudovíta XIV (Versailles) a knihami ako napr. Búrlivé výšky(Wuthering Heights) od Emily Brontëovej a Odviate Vetrom "Autant en emporte le vent" (Gone with the Wind) od Margaret Mitchellovej.
Anne sa pustila do písania historického románu zasadeného do 17. storočia. Jej manžel zabezpečil vedecký a geologický výskum, aby vytvoril realistické zobrazenie Joffreyho de Peyrac a jeho vedomosti z týchto disciplín, keďže veľká časť knihy sa sústreďuje na jeho praktizovanie umenia alchýmie. Prvý zväzok Angélique vyšiel v Nemecku v roku 1956, kde si získal obrovskú popularitu.
Vo Francúzsku 60 rokov sa nedalo hovoriť o tom, že by Anne Golonová mohla vlastniť svoj výtvor, či už by sa z neho stala telenovela uverejnená na pokračovanie v časopise "France-Soir" (Francúzsky večer), alebo viazaný zväzok vydaný vo vydavateľstve Opera Mundi. "Redaktor s úsmevom navrhol použiť mužské meno, pretože to jediné podľa neho potvrdzovalo vážnosť historického románu. Môj muž trval na tom, aby som uviedla aspoň moje krstné meno, keďže som to skutočne napísala ja." Vznikol a čiastočne aj zostal autorský titulok "Anne a Serge Golon" pre pokračovanie ságy."

"My, ich deti, sme dobre vedeli, že to písala ona, kým on maľoval svoje obrazy," spresňuje Nadine Goloubinová. "Počas rozhovorov, ktoré nasledovali po vydaní každej knihy, sa novinári vytrvalo pýtali Sergeja, ktorý Anne nabádal, aby odpovedala ona sama. V dôsledku tohoho pozvali na kávu..." (celkom som nepochopila zmysel, asi novinári pozvali Sergeho na kávu, aby tam bol aj on)

Napriek veľkej popularite série neboli Golonovci príliš bohatí. Z filmov uvedených v 60. rokoch 20. storočia nedostávali žiadne tantiémy. (Nemci tvrdia že dostávali, a to v starých novinách z 50 tich a 60 rokov)
Angelika je síce slávna, ale vydavateľstvo nezaručuje opätovné vydanie kníh na roztrpčenie markíziných obdivovateľov. Pirátske verzie sú na vzostupe, najmä v Rusku "Filmy a ich pravidelné reprízy udržali Angélique na verejnosti. "V roku 2005 sme však museli zažalovať spoločnosť Hachette, aby sme získali späť práva na romány," pokračuje ich dcéra.

Koncom roka 2000 si Jean-Daniel Belfond, redaktor časopisu "L'Archipel", uvedomil, že už neexistujú francúzsky hovoriaci vydavatelia Angélique. Spolu s Anne Golonovou sa potom pustil do bláznivého projektu: znovu vydať trinásť zväzkov v rozšírenej verzii. Prvý zväzok sa rozrástol o 600 až 1 200 strán, ktoré obohatil o množstvo historických detailov. Autorka doň opätovne vložila pasáže, ktoré pôvodný vydavateľ bez jej súhlasu alebo povolenia vyškrtol alebo prepísal. Rozvíja príbeh čarodejnice Mélusine, ktorá sa v pôvodnej verzii objavila len krátko, koriguje priebeh manželstva Ľudovíta XIV. z novo nájdených španielskych dokumentov a pridáva ďalšie opisy verejných funkcií a slávností konaných vo Versailles ...

Obrovské množstvo práce navyše pre túto "veľmi malú dámu, vždy veľmi šťastnú, pozitívnu" podľa Belfonda, ktorý chváli jej "skutočný zmysel a odhodlanie odraziť sa od situácie, v ktorej sa ocitla".
Tínedžerský spisovateľ, esejista a autor komiksov (ovplyvnený Angelikou? napísl o pani AG aj článok) Francois Rivière bol uchvátený sériou o Angélique, ktorá mu pripomenula "anglické švihácke romány, bohaté na akciu a sentimentálne komplikácie". Hovorí, že v Anne Golonovej spoznal "výnimočnú postavu, ktorá je vo svojom vzťahu k práci všeobjímajúca: Angelique, to bola ona!

Bohužiaľ, jej hrdinku zničila kinematografia, stvárnila ju úbohá herečka; a navyše sa autorka cítila opovrhovaná a opustená aj literárnym prostredím - zatiaľ čo v 19. storočí populárny románopisec Eugène Sue ťažil z úplne opačného postavenia."

Jej dcéra Nadine, si pribíja farby matkinej tvorby, Angélique, na stožiar. Hlasno a hrdo ich neúnavne bráni. Uvádza, že sa chystá projekt televízneho filmu, ďalšia opera-balet, životopis života jej rodičov, ktorý by chcela sama napísať, a dokončenie štrnásteho, a zamýšľaného posledného, dielu série, ktorý chce napísať zo zápiskov zanechaných matkou . "Angelika sa nevráti len preto, aby si pri krbe uplietla ponožky, o tom vás môžem uistiť!" hovorí Nadine, akoby v nej samotnej horel posvätný oheň priamo zo 17. storočia.

Tohle bylo moc hezké čtení, Moirro, díky moc za překlad . Hlasují pro to, aby se toto přidali do sekce AG přímo na webu, protože tenhle článek obsahuje veškeré informace, na které se laikové i fanoušci pořád opakovaně ptají: kdo napsal Angeliku, věhlas díla, filmová vs knižní hrdinka, poslední díl apod. Mně moc potěšily informace přímo o autorce. Překlad Ti musel dát hodně práce, ještě jednou díky za tenhle vánoční dárek!

Moirro, děkuji za krásný dárek ke čtení.
Tvůj překlad je super a určitě jsi mu věnovala m oho času.
Informace jsou zajímavé a je moc dobře, že se dcera paní Anne věnuje osvětě o knihách.
Jak píše Penelopa, každý zájemce najde odpovědi na své otázky.
Díky!

ďakujem vám za ocenenie mojej snahy ♥

keďže som to prekladala neskoro v noci, boli tam ešte chyby, ktoré som teraz opravila

myslím že všetci pochopili že poznámky v zátvorkách nepatria k článku, ale sú odomňa

niesom si istá či je možné preložený článok zverejniť na webe, o tom môže rozhodnúť jedine Fantina,
ale skôr nie ako ano .. lebo sa jedná o článok ktorý vyšiel v dobe nedávnej

jedien že by som im napísala a spýtala sa či nám dovolia zverejniť preklad článku na nekomerčnom webe - to je jediný legálny postup

niekedy zabúdame koľko skvelých materálov máme na webe takže tuto s tých starších rozhovorov s pani AG:

https://angelique.cz/anne-golon.php

PS: mne nedalo pokoj čo to v tom interview spomínali že Angelika bola na pokračovanie aj na France Inter - a už to mám - to vysielalo rádio na pokračovanie, tu som našla link v rádio archívoch:

https://francearchives.fr/fr/facomponen ... 8a28713e08

Rozhovor s Anne Golon na téma Praha v posledním díle Angeliky https://www.angelique.cz/anne-golon-v-praze.php

Vďaka za pripomienku na článok ktorý som naposledy čítala pred 100 rokmi a za link SOB.

Ano na našich webových stránkach Nuž kto je autorokou článku je ľahko spoznať, podľa nešetrného opisu reality.

Všimla som že v Interview sa spomína Rozhlas Rádio France International - takže dopĺňam link:

https://francais.radio.cz/un-accueil-ch ... ue-8602818

A tiež kanadská televízia. K tomu sa tiež budem snažiť niečo nájsť.

AD PRAHA: Toto musím ešte prebrať s autorkou článku, aby som si ujasnila na čo presne narážala.

A konečně také poznala město, jemuž v díle přisoudila tu nejmagičtější úlohu. Jaká však bude, na to si ještě musíme počkat.

Tuto sme sa bavili o tej PRAHE:

viewtopic.php?f=22&t=368&p=19938&hilit=prahy#p19938

Moiro, Jsem velmi zvědavá, co se od autorky článku dozvíš

Jsem moc rada, ze věci okolo kánonu mají nějaký vývoj. Snad se dozijeme posledního dílu. Už začala NG psát

Tak, šup a je to tu: Vďaka Fantine máme online kompletnú verziu Rozhovoru Liudmily Ménager s Nadine Goloubinoff

Rozhovor s Nadine Goloubinoff

Liudmila Ménager, Ruská maliarka a ilustrátorka žijúca vo Francii hovorí:

Nadine Goloubinoff, se kterou jsem se setkala ve Versailles v (budoucím) "Muzeu Angeliky", mi ukázala jedinečná místa, kde Anne Golon napadla myšlenka vytvořit román o Markýze andělů. V rozhovoru se podělila o životní příběh svých rodičů, její otec Vsevolod Goloubinoff byl ruský emigrant (během revoluce), pro kterého se stejně jako pro mě stala Francie druhou vlastí, a o neznámá fakta o vzniku románu. Scenáristka a skladatelka Nadine Goloubinoff spolupracovala se svou slavnou matkou posledních třicet let, zejména v jejím právním boji za vrácení autorských práv k dílu Angelika. V současné době je literární agentkou a manažerkou společnosti "Angélique Company", ve které spolu se svými sourozenci spravuje uchovávání a využívání díla Angelika od Anne Golon a všech literárních nebo obrazových děl Anne a Serge Golonových.

Je to rozsiahly rozhovor - a to čo Fantina napísala, vraj preklad Miriam Hessik - tak to celkom nesedí.
Ja som to dodala a čiastočne prehnala prekladačom - ale drvivú väčšinu práce na českej verzii spravila Fantina.

je to veľmi pekne spracované, tak dúfam že si to užijete:

https://angelique.cz/anne-golon-rozhovo ... binoff.php

Najskôr som si trochu počítala o vydavateľstve Blanvalet, ktoré ako prvé na svete vydalo Angeliku. Lothar Blanvalet ktorý bol veľký fanúšik Angeliky a Anne Golon, bohužiaľ zomrel v roku 1979 a jeho pôvodné vydavateľstvo sa stalo časťou vydavateľského koncernu Random House – ktorý už zhltol nespočet iných vydavateľstiev. Lothar Blanvalet bol na moje veľké počudovanie pôvodom zo starej francúzskej Hugenotskej rodiny, ktorá už generácie žila v Nemecku – hoci už francúzsky nevedel. (to sú teda náhody)

-----------------------------------------------------------------------------

Úryvok z doslovu k nemeckému Integrale vydaniu Angelika, markíza Anjelov:
(Vraj je to s pripravovaného životopisu pani Anne Golon, ktorý pripravuje jej dcéra Nadine)
-----------------------------------------------------------

Anne Golon dostala telegram od jej vydavateľa Lothara Blanvaleta:
"Vaša kniha sa stala bestsellerom čislo jedna v Nemecku. Za sto rokov sa bude Golonová čítať rovnako ako dnes Dumas. "
Ale Anne a Serge Golon sa dovtedy už príliš dlho len tak-tak pretĺkali životom, aby sa vedeli odviazane tešiť tejto novonadobudnutej sláve. (inde sa píše že Blanvalet síce peniaze do Francie poslal, ale oni s toho vďaka francúzskym nakladateľom nevideli celkom nič)
Poslali preto jednoduchú a pravdivú odpoveď: "Veľmi vnímaví k názoru budúcej genéracie - stop – musíme nakŕmiť dve deti - stop - pošlite peniaze ... "
A tak sa Lothar Blanvalet ešte v tom istom roku jedného večera zjavil bez varovania pri dverách domčeka v Villejuif, kde Anne Golon žila zo svojou rodinou. ( 1956 )

V jednej ruke zúrivo mával kópiou knihy Angelika, ako keby sa jednalo o trofej, v druhej držal fľašu šampanského. Bol potešený, vravel, že sa konečne môže stretnúť so ženou, ktorá napísala toto veľdielo, tento bestseller, tento bezprecedentný vydavateľský zázrak, ktorý sa nevyskytol v histórii nemeckej literatúry už od devätnásteho storočia!
Serge Golon, ktorý hovoril plynule nemecky, slúžil ako prekladateľ. Nemecký vydavateľ popísal výklady kníhkupectiev, z ktorých všetky boli vyzdobené exemplárom vydania Angeliky. Vzápätí pred nimi rozprestrel plagáty v rôznych veľkostiach, ktoré nakázal porozvešiavať po celom Nemecku.
Na plagátoch bolo vidieť knihu a fotografiu Anne Golon, na ktorej vyzerala skoro ako hviezda z éry nemého filmu. Celé to dielo bolo korunované krátkym, trochu vymysleným životopisom Anne
a Serge Golonových ako spoločne na koni krížom cez celú Afriku hľadajú zlato. Tento fiktívny životný príbeh, s výnimkou tých koňov, sa však na veľké počudovanie dosť približoval k pravde.

Pri jedle priznal Lothar Blanvalett, že bol "donútený" vyškrtnúť niektoré pasáže z prvej kapitoly, napríklad tie, v ktorých pestúnka rozpráva deťom o zločinoch Gillesa de Retz.
"Je to príliš hrôzostrašné," povedal, "príliš tvrdé, viete? Na také detaily sú Nemci príliš citlivý. "
"To sú teda skutočne prekvapujúco jemnocitní ...," odpovedala Anne sucho.
Koniec koncov od skončenia vojny (a hrôz fašizmu) uplynulo iba pár rokov.

Ale dobrák Lothar ignoroval iróniu v slovách svojej obľúbenej autorky, a pokračoval. Oznámil jej, že našiel ešte ďalšie znepokojujúce pasáže, ktoré musel vyradiť, medziiným neusporiadaný život mníchov v opátstve, pretože cirkev by sa mohla hlboko uraziť. Golonovú dojal toľkou citlivosťou.
Okrem toho nadšenie pána Blanvaletta bolo absolútne nákazlivé. Tá noc vo Villejuif hýrila oslavami.

(Nepripomína mi ten tak trochu Villedavraya ha-ha) ( jeho streštenosť, srdečnosť a jeho túžbu iba po pekných veciach a neustálej harmónii)
my vieme že toho z kníh vyradil ešte oveľa viac - napríklad markíza de Montespan a papagája
neustále škriekajúceho "kurva"

Všetci veselo popíjali a aj nemecké au-pair dievča bolo jedným z rozjarenej partie. Neskoršie trochu pripitá odchádzala s výtlačkom knihy Angelika pod pazuchou. Hore schodmi ju nasledoval aj rozjarený Lothar a vzal si ju bokom.
"Zaprisahám vás, drahá mladá dáma," prosíkal a potom dodal "Nie, ja vám vlastne celkom osobne chcem zveriť dôležitú úlohu: Starajte sa dôsledne o tie deti. Robte svoju prácu dobre, aby madame mohla v kľude písať. Madame Golon nesmie nikdy prestať písať. Nikdy! "
Mladá pestúnka, ktorá do toho dňa myslela že je iba obyčajným dievčaťom v obyčajnej rodine, a teraz sa cítila tak trochu sama prenesená do dákeho z románov, mu to svätosväte sľúbila. Potom sa ocitla vo svojej izbe a otvorila knihu ... a nikto ju už nevidel zvyšok večera ba i po celú noc. Celkom sa ponorila do Angelikynho sveta ...

Blanvalet bol fakt týpek, na fotkách s knihou a dolu zo šampanským v ruke:

Ano je to trochu Villedavray. Chtěla bych být tou au-pairkou, po noci číst Angeliku bez spoilerů, moci se doptávat na souvislosti přímo autorky, ve dne chodit s prachovkou okolo rukopisů dalších dílů...

Ms_Rescator píše: *

20 dub 2024, 18:00

Ano je to trochu Villedavray. Chtěla bych být tou au-pairkou, po noci číst Angeliku bez spoilerů, moci se doptávat na souvislosti přímo autorky, ve dne chodit s prachovkou okolo rukopisů dalších dílů...

Já také

toto je skvelý úlovok a parádne vysvetľuje, prečo sa líšia vydania Angeliky v jednotlivých krajinách. A to som si myslela, že len v súčasnosti sa vyhadzujú "nevhodné" veci z kníh, aby zodpovedali aktuálnemu kultúrnemu nastaveniu. Ešte šťastie, že dnes sa originály uchovávajú v tlačenej či digitálnej forme a dediči ich neskartujú či nepália na kôpke papierov v záhrade a záujemcovia si ich môžu prečítať necenzurované.

Ináč tak na okraj: keby AG písala Angeliku dnes, čo myslíte, ktoré veci by vypustila alebo napísala inak? Môžeme k tomu založiť aj nové vlákno, pár nápadov mám...

Pridávam úryvok s rozhovoru v Ruskej Konsomolskej Pravde


Príbeh tejto knihy je románom v románe. Napísali sme knihu, podpísali zmluvu s agentúrou Opera Mundi, a keďže sa ukázalo, že kniha je príliš veľká, toto vydavateľstvo si ju štyri roky nechalo a nevydalo ju,a to len tak, aby sa nedostala ku konkurencii.
(to zapadá do predošlého príbehu, že nemali peniaze, pretože Francúzske vydavateľstvo knihu sušilo v šuplíku)
Nevedeli sme, čo máme robiť, a potom za nami prišla jedna medzinárodná agentúra a poradila nám, aby sme rukopis poslali do Nemecka. Tam ho okamžite preložili a vytlačili. Takto vyšla prvá Angelika v nemčine. O rok neskôr vyšla vo Francúzsku. Vo Francúzsku kniha vyšla v 57. roku, ale len polovica, pretože objem rukopisu neumožňoval vydať všetko naraz.

ZDROJ:

https://anngolon-angelique.com/vse-tajny-anzheliki/

Precious píše: *

23 dub 2024, 08:57

Ináč tak na okraj: keby AG písala Angeliku dnes, čo myslíte, ktoré veci by vypustila alebo napísala inak? Môžeme k tomu založiť aj nové vlákno, pár nápadov mám...

No kľudne vlákno založ a začni - a my sa pridáme.

Také jsem pro vlákno a jsem vcelku zvědavá na odpovědi. Já román v určitých bodech považuju ze velmi moderní a pokrokový i dnešní době, ale jsou tam za mě věci, který by možná vyjádřila jinak..

Lole, Moirra, môžete pozrieť sem:
https://angelique.cz/phpBB321/viewtopic.php?f=1&t=1064

Pridávam preklad zaujímavého článku z nemeckého SPIEGEL ktorá skutočne rozšíri naše obzory ako Angelika vznikala.

Článok je z 5 Novembra 1963 a pojednáva okrem iného aj o tom čo sa chystá v ďalšich dieloch a že manželia Golonovci sa kvôli písaniu ďalších dielov odohrávajúcich sa v Novom Svete chystajú cestovať do MAINE:

ORIGINÁL: https://www.spiegel.de/kultur/biss-in-d ... 0046172664

Spomeňme si že v roku 1963 sa natáčanie filmov ešte len chystalo - takže sa môžeme preneisť do obdobia kedy čtateľky čakali na film a svorne vzdychali pretože v knihe Angelika a jej láska naša hrdinka konečne našla Joffreya.

Tie miestami dosť tvrdé kritiky berte s rezervou, pretože to písal Literárny Kritik a chlap, ktorý nevedel rozchodiť že sa tento Román drží v popredných rebríčkoch ako Bestseller.

-------------------------------------------------------------------------------------------

Túto jeseň (1963) sa Angélique, „dievča s modrozelenými očami a ťažkými zlatými vlasmi vo farbe zlatého chrobáka“, znovu raz zaradila na zoznam knižných bestsellerov ku Günterovi Graßovi a Theodorovi Heussovi, Böllovmu Klaunovi, Hochhuthovmu Pápežovi a Friedenthalovmu Goethemu.

Literárna kritika však tvrdošijne ignoruje románový výplod francúzskej spisovateľky Anne Golonovej - to však nezabránilo jej bestsellerovému úspechu:
Už sedem rokov sa v Nemecku, rovnako ako inde, rozmáha prevažne ženská čitateľská obec, ktorá ani po piatich románoch o Angélike v celkovom rozsahu viac ako 2900 strán nemá dosť vytrvalej titulnej hrdinky.
(V nemčine sú prvé dva diely v jednej knihe, takže ich 5 diel je naša Angelika a jej láska)

Podliterárna serializovaná sága Anny Golonovej z čias Ľudovíta XIV. je dostupná vo všetkých hlavných kultúrnych jazykoch a bez tejto čitateľskej potravy sa nemusia zaobísť ani Holanďania a Juhoslovania, Izraelčania a Fíni. Celkový celosvetový náklad Golonových historicko-erotických zväzkov sa pohybuje okolo desať miliónov. V Nemecku vydalo berlínske vydavateľstvo Blanvalet

- 1956: „Angélique“ (doterajší náklad dnes: 300 000),

- 1959: „Angélique a kráľ“ (250 000),

- 1961: „Nezlomná Angélique“ (v preklade „Angélique“) (75 000),

- 1962: „Angélique, rebelka“ (60 000).

Vydavateľstvo Blanvalet, ktoré muselo v roku 1962 vyplatiť polovicu honorárov len Anne Golonovej, predalo 70 000 výtlačkov tohtoročného Golonovho bestselleru „Angélique a jej láska“ len za niekoľko týždňov*. O získanie licencie na dotlač od Blanvaletu už súťažili tri veľké knižné kluby - Bertelsmann Lesering, Deutscher Bücherbund partnera vydavateľstva S. Fischer Georga von Holtzbrincka a Deutsche Buchgemeinschaft. „Quick“ aj ‚Revue‘ ponúkli za práva na reprint 60 000 mariek - vydavateľ Blanvalet odmietol, pretože sa obával, že by to ohrozilo jeho knižný obchod.

(netušila som že vydavateľstvá dostávali lizenciu na určitý náklad)

Berlínsky vydavateľ Lothar Blanvalet si nechce „zarobiť na zlatý nos“ s Angelikou, ako sám hovorí; zo zisku na Golonovej Angelike prakticky financuje svojho koníčka, vydávanie umelecky náročných detských kníh. Napriek tomu je 53-ročný Lothar Blanvalet nadšený: „Keby som mal deti, ešte aj moje vnúčatá by zrejme ešte stále mohli žiť zo ziskov z Angeliky.“
Autorka Angélique, 36-ročná Anne Golon, jej manžel a kolega 59-ročný Serge, , a ich štyri deti Cyril, Nadia, Pierre-Joffrey a Marina-Nathalie by určite mohli.

Golonovci, ktorí pred niekoľkými rokmi odišli z Francúzska do daňovo miernejšieho švajčiarskeho kantónu Valais, nedávno zinkasovali zálohu 625 000 frankov (500 000 mariek) za plánovanú filmovú adaptáciu Angélique. Podľa manažéra spoločnosti Golon Geralda Gauthiera je však táto suma „malá v porovnaní s honorármi, ktoré už doteraz získali z knižných publikácií a zo seriálových repríz v novinách a časopisoch“. Ďalšie príjmy bude mať autorka aj z dvojdielneho farebného filmu Angélique, ktorý chce úspešný francúzsky producent Raymond Borderie („Deti Olympu“, „Mzda strachu“) nakrútiť budúci rok v koprodukcii s filmom Ilse Kubaschewski „Gloria“ - exteriérové zábery budú točiť aj vo Versailles: Anne Golon sa podieľa na pokladničných tržbách. -

Úspech Anne Golon je výsledkom kombinácie jej extravagantnej predstavivosti, tvrdej práce, pochybného vkusu, rozprávkového talentu a dôvtipnej kalkulácie.

V roku 1946 získala novinárka a autorka filmových scenárov Simone Changeuse, dcéra námorného dôstojníka z Toulonu, cenu za knihu pre mládež. Peniaze z ceny použila na financovanie reportážnej cesty do Afriky v roku 1949. V Kongu urobila rozhovor s francúzskym vedcom Sergem Golubinovom.

Serge Golonbinoff, syn cárskeho diplomata

Serge Golonbinoff, syn cárskeho diplomata, ktorý vyrastal v Teheráne a bol tiež oceneným autorom kníh pre mládež. O niekoľko týždňov neskôr sa partneri v rozhovore zosobášili.

Manželia, ktorí sa vrátili do Európy a Usadili sa vo Versailles. Teraz sa volali Serge a Anne Golonovci. Obrátili sa na parížsku literárnú agentúru Opera Mundi s knihou o afrických zvieratách, ktorú spoločne napísali. Medzinárodne úspešná agentúra - ktorá predáva napríklad Sorayine memoáre - scenár o zvieratách prijala, ale generálny tajomník „Opera mundi“ Gerald Gauthier poradil Golonovým, aby produkovali historicko-dobrodružné ženské romány. Ako vzory mal slúžiť: Margaret Mitchellovej, bestseller storočia „Gone with the Wind“ alias odviate vetrom, Kathleen Winsorovej „Amber“ a „Caroline Chérie“ od Cécil Saint-Laurentovej

Systematicky sa postupovalo podľa rád skúseného predajcu čitateľského materiálu. Vedomí si skutočnosti, že historický román nemôže uspieť u historicky uvedomelého a nadpriemerne historicky rozhľadeného francúzskeho publika bez maximálneho dôrazu na detaily, pustili sa Anne a Serge Golonovi do zdĺhavého a starostlivého výskumného programu. Tri roky strávili štúdiom knižnice a archívov vo Versailleskom paláci. Z viac ako 700 zväzkov vyťažili historické fakty a objavili zabudnuté tajné chodby v paláci.

Potom Anne Golonová napísala, ako sama hovorí, „knihu, ktorú by sme si my sami chceli prečítať“: román o (podľa nemeckej reklamy) „mladej žene zvodnej krásy, zvláštne príťažlivej, oslnivej, vystavenej nespočetným pokušeniam a občas im podliehajúcej, no v srdci vernej veľkej láske“ - kolosálne dielo červenej knižnice na starostlivo vykreslenom historickom pozadí.

Z tejto kombinácie opakovane vznikajú výkvety nezámerného humoru: „Náhle sa v nej prebudila živočíšna túžba... Angelika zastonala a prudko sa zahryzla do moiré strapca v podpazuší jeho modrého kabátca.“

Skutočnosť, že hrdinka je vystavená nespočetným pokušeniam a viac než niekoľkým znásilneniam a občas im môže podľahnúť („Potom sa všetko zrútilo...“), nezaručuje zmenšujúcu sa chuť čítať; fakt, že napriek tomu dokáže v srdci zostať verná svojej veľkej láske k škaredému, ale geniálnemu nadčlovekovi menom Joffrey de Peyrac („slobodný duch, učenec a umelec lásky“), z nej robí vysnívaný idol najmä pre mnohé čitateľky.

V prvom diele sa Angélique de Sancé, dcéra baróna z francúzskej provincie Poitou, a gróf Joffrey de Peyrac navzájom nachádzajú a strácajú. On ju učí „umnej rozkoši“, potom sa zapletie do procesu za údajné čarodejníctvo a zrejme ho popravia. Na konci druhého dielu sa Angélique dozvedá, že Joffrey predsa len nie je mŕtvy, ale až v piatom diele, ktorý teraz vyšiel, ho opäť nájde - ako vznešeného piráta, ktorý ju na svojej lodi vezme so skupinou francúzskych priateľov na cestu na dvor Ľudovíta XIV. do parížskeho podsvetia a do marockého háremu.

Loď zachráni ju a skupinu francúzskych hugenotov pred prenasledovaním v Severnej Amerike.

V roku 1955 začal najväčší francúzsky denník „France-soir“ tlačiť prvý diel Angélique v predstihu. Seriálová séria vychádzala 18 mesiacov, počas ktorých sa náklad novín zvýšil o 100 000. Odvtedy „France-soir“ tlačil každý ďalší diel Angélique v seriálovej podobe. Niekedy sa s dotlačou začalo skôr, ako autor dokončil román.

Anne Golonová, ktorá denne ručne napísala 14 až 20 strán rukopisu a už sa jej vytvorili mozole, vydala svoj posledný. Golon manažér Gauthier: „Keď čakala svoje prvé dieťa, písala až do pôrodu. Potom dojčila dieťa jednou rukou a druhou pokračovala v písaní.“
Napísanie románu trvá autorke v priemere deväť mesiacov. Hotový produkt takmer nikdy neupravuje. Keď nepíše alebo sa nestará o rodinu a dom v zimnom kúpeľnom stredisku Montana vo Valais, Anne Golonová číta kriminálne romány, maľuje obrazy alebo hľadá huby so svojím holohlavým manželom, ktorý zasa maľuje obrazy, zaoberá sa psychológiou zvierat a okultizmom alebo investuje honoráre za Angélique do nehnuteľností vo Valais, (Švajčiarsko) keď práve nerobí prípravné rešeršné práce na výrobe Angeliky.

Prvé knižné vydanie Golonovej diela nevyšlo vo Francúzsku: Blanvalet, berlínsky vydavateľ hugenotského pôvodu, bol rýchlejší. V roku 1956, skôr ako vydanie vyšlo v parížskom vydavateľstve Hachette (medzitým „Opera mundi“ robí francúzsky Golon knižný biznis prostredníctvom vlastného vydavateľstva), Blanvalet priniesol

Blanvalet vydal „Angélique“ v Nemecku. Tento titul si nechal potvrdiť ako vhodný a atraktívny na základe súťaže, ktorú zorganizovali nemeckí kníhkupci. Blanvalet odmietol pôvodný francúzsky názov „La Marquise des Anges“ (Markíza anjelov): „Nebol pre mňa dostatočne literárny. Príliš to znelo ako Dumas. Chcel som, aby sa kniha dostala niekam inam.“

V skutočnosti sa vydavateľstvu Blanvalet podarilo umiestniť Golonove knihy v Nemecku o niečo vyššie, ako sú hodnotené mimo Nemecka, hoci možno nie vďaka zmene názvu. Ich nemecký preklad, ktorý urobil prekladateľ Günther Vulpius, ktorý je sčasti redaktorom Blanvaletu a úspešným autorom Hans Nicklisch („Vater, unser bestes Stück“), je, nech to znie akokoľvek neuveriteľne, predsa len štýlovejšia ako pôvodná francúzska verzia. A v porovnaní s filmovými obálkami kníh Angélique z iných krajín - takmer všetky obsahujú atraktívne prezentovanú titulnú hrdinku; niektoré uvádzajú ako autorku „Sergeanne-Golon“ - vyzerajú Blanvaletove zväzky s nápismi, štylizovanou bylinkou Angelikou a bourbonskou ľaliou vyslovene elegantne.

Nemecká cena Angélique (v súčasnosti 25 mariek), ktorá je vyššia ako ceny Angélique vo väčšine ostatných krajín, tiež zaručuje odlišnosť. Nemeckí kníhkupci a nemeckí zákazníci v knihách Golon ľahšie vidia „dobrú knihu“.

Koniec úspešnej série ešte nie je na dohľad. Na konci piateho dielu sa Angélique a jej Joffrey, šťastne znovuzjednotení, vylodili v Novom svete. Vydavateľstvo Blanvalet dostalo rýmovaný dopyt od deviatich sekretárok spoločnosti Siemens & Halske v Mníchove:

Obávali sme sa, že piatou knihou*** sa zväzky skončia. Nebudeme sa mýliť, však? Ó, prosím, napíšte nám rýchlo! Veľmi radi by sme si kúpili šiesty diel.

Podľa želania Blanvaleta a „Opera mundi“, ale aj Anny Golonovej („písanie ma stále baví“), bude nielen šiesty zväzok Angélique, ale aj siedmy a ôsmy. Pri príprave ďalšieho dielu, ktorý sa bude odohrávať v Maine v USA, si Anne a Serge Golon už nechali z Ameriky poslať rozsiahly historický podkladový materiál. Na jar budúceho roka plánujú manželia uskutočniť štúdium prostredia v Maine. V ďalších zväzkoch sa z Angélikinej dcéry Honorine, potomka znásilnenia zo štvrtého dielu, možno stane nová hrdinka série.

Napriek takýmto svetlým vyhliadkam pridal vydavateľ Lothar Blanvalet druhé želiezko do ohňa. Jeho nový zväzok Angélique vychádza s kupónom - každý, kto ho pošle do vydavateľstva, dostane nielen podpísanú fotografiu Anny Golonovej, ale aj ukážku kapitoly z románu francúzskeho „nového objavu“ Juliette Benzoniovej „Láska je len jedna“, ktorý má vyjsť na jeseň budúceho roka.

Vydavateľ Blanvalet: „Ukážková kapitola obsahuje svadobnú noc - kto si ju prečítal, knihu si kúpi.“

*** Anne Golon: 5 Kniha v nemčine: Angelique und Ihre Liebe „Angélique a jej láska“. Lothar Blanvalet Verlag, Berlín; 508 strán; 25 mariek.

Pěkné doplnění dalších informací do skládačky, díky! Jasně, článek je evidentně psaný někým, kdo nepochopil podstatu ale zůstal jen u erotické roviny, která se nabízí jako první. Za ty roky už mě to vlastně ani nepobuřuje...

Mně vždycky přijdou zajímavé hlavně ty čísla - v jakých objemech se Angelika vydávala, jaké byly zálohy za filmy a kolik stála jedna kniha. Líp si tak dokážu představit, jak velká věc, to ve své době byla.

Škoda, že už asi nejsou čtenářky, které by nám mohly říct, jaké to tenkrát bylo. Celá angelikománie, čekání na další díly, teorie o dalších dílech. Jasně v té době byly soc. sítě, takže to lidi nemohli tolik sdílet, ale zajímal by mě pohled třeba pár lidí formou mini rozhovoru, jako takový vhled do té doby... Ty fanynky, co si psaly o další díl byly roztomilé.

Citovat:

Angelika zastonala a prudko sa zahryzla do moiré strapca v podpazuší jeho modrého kabátca.

A tohle bylo kde? Nějak si to nevybavuju. S Filipem?

Já myslím, že je to v díle Angelika a král.
Je to "laškování" s Peguilinem de Lauzun.

Ms_Rescator píše: *

12 říj 2024, 20:05

Citovat:

Angelika zastonala a prudko sa zahryzla do moiré strapca v podpazuší jeho modrého kabátca.

A tohle bylo kde? Nějak si to nevybavuju. S Filipem?

Myslím že v laškovaní z Lauzunom za mu Angelika zahryzla do kabátca - keď ich potom nachytal Filip a bili sa spolu v súboji.