Hrabství Toulouse bylo území v jižní Francii, v jehož centru bylo město Toulouse a i s okolím bylo za Merovejské dynastie ovládáno hrabaty z Toulouse. Dědičné hrabství bylo založeno Karlem Velikým roku 778 a jeho existence skončila francouzskou anexí v roce 1271.

Vsimnime si ze Joffrey uz NEMAL priezvisko "de Toulouse" ako ho mali
ti, ktory boli "Comte de Toullouse"

Pani AG o nom vravi ze bol "potomkom slavnych Toulouskych grofov"

tu je zoznam:
https://fr.wikipedia.org/wiki/Liste_des ... e_Toulouse

Aj ked mu patrili este dake Toulouske lena, ale nie vsetky
ved aj v knihe od pani AG vlastni cast z Toulouskych len
aj rodina Toulouskeho Arcibiskupa!

Zaujimave ze Grof Toulousky ma na hlave kralovsku korunu! ;-)

Na stránke Toulouskej Univerzity sa dá stiahnuť dobra kniha v PDF formáte

*Histoire des comtes de Tolose.*

História Toulouských Grófov.

https://tolosana.univ-toulouse.fr/fr/re ... e%20Tolose

A celkom určite tam bude ešte ďalšia kopa zaujímavých knih ;-)

Figurka grofa/hrabete Toulouskeho.



Typicke zobrazenie. Hlavnym motivom Toulouskych grofov bol vzdy "Croix cléchée"
takzvany klucovy kriz, skladajuci sa zo styroch klucov no konci ktorych je dvanast peral.

Toulousky Kriz tiez niekedy volaju Okcitansky kriz, a nachadza sa aj v okcitanskej vlajke.



Existuje vela spekulacii o povode a symbolike tohoto kriza.

Ale najviac prevlada nazor ze tento kriz ma svoj povod v KATARSKOM Krizi, ktory
bol symbolom Katarov.



Spolu z hviezdou ho najdeme az do dnes vo vlajke Okcitanska.
(ako inac, od Joffreyovych casov sa nic nezmenilo, Okcitanci su vo Francii este stale
stat v state )

http://www.occitania.online.fr



Pecate grofov z Toulouse



A este znaky inych pecati grofov Toulouskych (casto sa opakuje symbol hviezdy a polmesiaca)

pečať grófov de Toulouse pecat ktoru vyhotovil na zmluvu Raymund VII, posledny oficialny grof de Toulouse...



Smlouva z Meaux, 1229 v níž Raymond VII. z Toulouse přísahá věrnost králi Ludvíkovi IX., zavazuje se provdat svou jedinou dceru Janu z Toulouse za některého z jeho bratří, přenechává mu téměř polovinu svého panství, bude se veřejně kát atd. atd....

https://de.wikipedia.org/wiki/Datei:Rat ... II-230.jpg

V podstate to bol koniec Toulouskych grofov, pretoze Jana z Toulouse a jej manzel Alphonse de France, brat krala Ludvíka IX Count of Poitiers a Toulouse zomreli bezdetni.
Avsak este stale existovali ini potomkovia Toulouskych grofov.

Zdroj:
http://www.cathar.info/cathar_whoswho.htm#raymondvi

Henri de Toulouse-Lautrec

Najznámejším potomkom Toulouskych Grófov, ktorého životopis nám tak trochu prezrádza čo sa stalo z dedičmi Toulouskych grófov bol tento pán:

Henri de Toulouse-Lautrec (celým menom Henri-Marie-Raymond de Toulouse-Lautrec Monfa) (* 24. november 1864 - † 9. september 1901) bol francúzsky maliar a grafik, ktorý patril k najvýznamnejším umelcom konca 19. storočia.

Henri de Toulouse-Lautrec pochádzal zo starej šľachtickej rodiny – je priamym potomkov Toulouskych grófov. Priamy pôvod z Grófov de Toulouse je uňho dokázateľný až do doby panovníka Karola Veľkého.

Karol Velky dal Toulouskym grófom ich Toulouske léna do správy a pod ich obranu. K tomu pribudli ďalšie územia získané najmä za ich zásluhy v stredoveku, kde hrali významnú úlohu v križiackych výpravách. V 19. storočí už rodina grófov Toulouskych nebola viac politicky aktívna. Avšak jej členovia stále žili v hmotnom bohatstve na juhu Francúzska. Aby nedošlo k roztrúseniu rodinného majetku prostredníctvom dedičstva, často manželstva uzatvárali medzi blízkym príbuzenstvom čo spôsobilo následné ochudobnenie genofondu a stalo sa zrejme tiež dôvodom výskytu genetickej choroby, ktorá postihla Henri de Toulouse-Lautreca.



Samozrejme mal aj on, ako nespočet Toulouskych grófov v mene aj meno Raymond

Križiacke výpravy proti Katarom.

Katarská viera

Najvyššou vierou u Katarov bolo stať sa Parfait - pánom dokonalým. (alebou pani dokonalou)

Katarstvo bolo prísne asketické. Pokiaľ sa veriaci chcel stať „dokonalým“, teda dosiahnuť najvyšší stupeň v albigénskej hierarchií, musel preukázať svoje schopnosti k vedeniu života „dokonalého“ ročnou skúškou. Ak bol kandidát na „dokonalého“ ženatý, musel svojho partnera opustiť, ak nebol, bolo pravidlom dodržiavať celoživotný celibát. Potom ako kandidát dosiahol status „dokonalého“, viedol nový život, v ktorom prísne dodržiaval všetky predpísané pravidlá, a ktorý bol oveľa tvrdší ako obdobný život väčšiny katolíckych asketických rádov, lebo nekompromisná katarská teológia nepripúšťala nápravu chýb žiadnymi prostriedkami, akými boli katolícka spoveď, ľútosť a pokánie.
Akékoľvek porušenie kódexu zbavovalo hriešnika postavenia „dokonalého“ a vydávalo ho znovu Satanovmu svetu.
Katari uznávali doktrínu reinkarnácie . Keď Parfait priložil ruky na niekoho hlavu, vedel ho vyliečiť a oslobodiť z večného kolobehu tohto Satanského sveta.

Katari uznávali uznávali ženský princíp vo viere. Medzi ich kazateľmi boli preto muži aj ženy. Odmietali ortodoxnú katolícku cirkev a jej hierarchiu. Namiesto trvali na priamom poznaní Boha, založenej na osobnej mystickej skúsenosti, ktorú nazývali gnóza a ktorá mala prednosť pred všetkými dogmami. Ježiša Krista považovali len za proroka a obyčajného smrteľníka, ktorý sa ničím nelíšil od iných ľudí.

Ani jeho ukrižovanie nepovažovali za niečo mystické alebo nadprirodzené. Kresťanským krížom pohŕdali ako nástrojom na mučenie a nepripisovali mu nijaký význam. Zavrhovali aj ostatné sviatosti, ako napríklad krst alebo prijímanie. Začiatkom 13.storočia vybudovali na skalnatom vrcholku hory Montségur hrad v tvare päťuhoľníka, ktorý im slúžil ako slnečný chrám, svojrázny kalendár i astronomické observatórium. Tu v úplnej tajnosti vykonávali svoje bohoslužby a uctievali svätý grál.

Posledny katarsky Parfait (dokonalý) keď ho upalovali predpovedal že pravda vyjde najavo presne 700 rokov po jeho smrti – to znamená že by to malo byť v roku 2021 čo je za chvíľu.

----------------------------------------------------------------------------------

Katarov zvykli volať aj Albigensky podľa mesta Albi. (Tam má Joffrey podľa pani AG tiež rodinný zámok)

Križiacka výprava proti Katarom – Alias Križiacka výprava proti albigéncom

Križiacka výprava proti albigéncom bola križiacka výprava, ktorú v rokoch 1209–1229 na podnet pápeža Inocenta III. viedla francúzska šľachta však aj iná Európska šlachta proti katarom (albigéncovm) na juhu dnešného Francúzska. Albigénci boli v tejto križiackej výprave porazení a Occitánia bola začlenená do francúzskeho kráľovstva. Išlo o jedinú križiacku výpravu, v ktorej bojovali kresťania proti kresťanom.

Dňa 14. januára 1208 bol zabitý legát Peter z Castelnau, vyslanec pápeža Inocenta III, ktorý sa prišiel grófovi Toulouskemu, Raimundovi VI, vyhrážať exkomunikáciou, stratou majetkov a inými vecami ak nezasiahne proti Katarom.
Zlé jazyky hovoria že gróf Toulousky ho vlastnoručne zmlátil a vyhnal.


Raymond VI de Toulouse

Toho pápežového vyslanca vraj neskoršie zavraždil na brehu rieky Rhony sluha grófa Raimonda VI. Iné zdroje tvrdili, že to bolo narafičené, aby mali konečne dobrú zámienku a aby musel zasiahnuť aj vtedajší kráľ Francúzka, Filip II. August.
Jeho vražda se stala zámienkou k exkomunikaci grófa a k vyhlásenu albigenskej křížovej výpravy.

*Innocent znamená v preklade nevinný

Kniha Katar Raymond:


Na obrazku je grófa Raymonda VI ako vyhlasuje smrť Simona Montforta. Socha stojí v Toulouskej Radnici.

S vyhlásením, že každý, kto sa pokúša vytvoriť osobný názor na Boha, musí byť bez zľutovania upálený, rozhodol pápež Inocent III. v roku 1208 o križiackej výprave proti albigéncom na juhu Francúzska. Pápež Inocent predtým poveril cisterciánskych mníchov, aby v tejto oblasti kázali pravú vieru. V roku 1206 sa k nim pripojil Dominik Guzmán, neskorší svätý Dominik, zakladateľ dominikánskeho rádu, ale presviedčanie očividne nepomohlo. Preto bola v rokoch 1208 až 1229 rozpútaná vyhladzovacia vojna.

Prvá pápežova výzva, sľubujúca dva roky odpustkov, nemala veľký ohlas. Keď však bolo svätým bojovníkom umožnené vlastniť pôdu, ktorú dobyli, a sľúbené, že rabovanie a znásilňovanie bude láskavo prehliadnuté, rozbehla sa križiacka výprava na plné obrátky.
Týmto činom sa však značne posunul pôvodný ideál výprav – krížová výprava bola vypravená proti kresťanom priamo v Európe, a oslobodenie Svätej zeme sa tak stalo druhoradou záležitosťou. Výprava bola zahájená pod vedením Arnolda, opáta kláštora Cîteaux. Križiaci pustošili celé mestá, vyhladzovali ich obyvateľov a ničili poklady provensálskej kultúry. Stovky zajatcov boli surovo upálených na hraniciach a tisícky ľudí zahynulo pri drancovaní.

Bolo vybité všetko obyvateľstvo – dvadsať tisíc ľudí – bez ohľadu na vyznanie, pretože boli vybíjaní katolíci rovnako ako albigénci alebo príslušníci akejkoľvek inej viery. Ako oznamuje kronikár, pri dobytí mesta Béziersu počuli križiaci krik obyvateľov. „Keď podľa výkrikov poznali, že tam sú spolu s kacírmi aj pravoverní (katolíci), povedali opátovi Arnoldovi de Amaury zo Cîteaux: ‚Čo si máme počať, otče? Nedokážeme rozlišovať dobrých od zlých.‘ A opát povedal: „Caedite eos. Novit enim Dominus qui sunt eius.“ Bite ich všetkých, pretože Pán spozná svojich!‘ A pobité bolo ohromné množstvo.“

Vojna prebiehala počas vlády troch francúzskych panovníkov Filipa II. Augusta (1180 – 1223), Ľudovíta VIII. (1223 – 1226) a Ľudovíta IX. (1226 – 1270). Dozvuky mala ešte v roku 1244, kedy padlo posledné útočisko albigéncov, pevnosť Montségur. Jej výsledkom bolo pripojenie veľkej časti juhu k francúzskej korune a úplné vyhubenie albigéncov na tomto území.
---------------------------------------------------------------------------------
Simon de Montfort - Simon IV. z Montfortu



Simon IV. z Montfortu (narodený cca 1165 – bol zabitý 25. júna 1218 kameňom z katapultu pri obliehaní Toulouse) bol gróf z Montfortu a Leicestru pocházdzajuci z Ile-de-France.
V rokoch 1198 a 1202 se zúčastnil štvrtej křížiackej výpravy a vydal sa do Svätej zeme.
V roku 1209 počúvol papežovú výzvu a vydal sa za vidinou získánia bohatstva v tažení proti katarom na juh Francie. Preslávil sa svojou krutosťou a fanatickým zanietením vo vraždení albigenských a rovnako tak v zaberaní ich majetkov.
--------------------------------------------------------------------------------------

Zdroje: Pozliepané z úryvkov z Wikipedie, http://beo.sk/historia/333-svaty-gral, a Moirrinych zápiskov z rozličných cudzojazyčných kníh.

nabudúce:

Albigenske križiacke výpravy, gróf z Toulouse a jeho spojenci.

Pokračovanie o tom akú úlohy v Križiackej výprave proti albigéncom zohral gróf Toulouský Raymond VI a jeho syn Raymond VII, Raimond-Roger de Foix podľa ktorého dal Joffrey meno najmladšiemu synovi, ďalej o mestách Toulouse, Albi, Carcassone, Beziers a hradoch Foix a hlavne katarskom hrade Montsegur, prečo a ako prišli grófi de Toulouse a grófi de Foix a iní o grófske tituly.

Ukážka aký je Raimond VII, gróf Toulousky dodnes populárny. Nielen knihy o ňom vychádzajú ale má aj samostatný komix.

Canso de la Croisade contre les Albigeois - Chanson de la croisade albigeoise
(Okcitansky a Francuzky)

Pieseň o kriziackej vyprave. z ktorého som prekladala do fikcie,
je kolosálny epos o krvavej Križiackej výprave na juhu Francúzka proti katarom.



Guillaume de Tudèle (Guilhèm de Tudèla en occitan) Wiliam z Tudely je Autorom prvých 2772 Veršov (130 Piesní).

Bol to kňaz z Tudely, Navarra, ktorý žil v Montaubane. Ako muž cirkve bol križiakom samozrejme pozitívne naklonený. i keď odsudzoval krvave masakre a obliehania ako v pripade Béziers a Lavaur. Okolo roku 1212, ked sa Francuzi priblyzovali k Montaubanu, vybral sa Wilhelm do Bruniquel ktoré sa nachádzalo na majetkoch brata Raymonda VI. grófa Toulouskeho, Balduina, ktorý svojho brata zradil a pridal sa ku križiakom. Avšak epos zrazu nenazdajky konči v mesiaci júli 1213.

Avšak anonymnemu okcitánskemu básnikovi to nedalo pokoj, aby neuviedol veci na pravú mieru:
Pán Anonymus sa stal autorom druhej časti, skladajúceho sa z 6800 Veršov. Tie verše su ironické kruté a humorné a opisujú tie strašné zverstvá ktoré premenili žiarivú Akvitániu na popoľ.
Až by človek z autorstva podozrieval Raimonda VI. grófa Toulouskeho, ktorý veľmi rád skladal verše.
nezabúdajme že v tom čase písať bolo privilégiou šlachticov a mníchov.

Tento neznámy autor vytvoril dielo nádhernej poetickej kvality a jazykovej čistoty. Z textu bolo cítiť že je katolik ale že sa z neho stal odporca pápežencov. celkom túto križiackú výpravu odsúdil a obhajuje česť duševné hodnoty a spoluexistenciu stredovekej okcitánskej spoločnosti. Rozpráva nám Episody medzi rokmi 1213 a 1218: O bitve pri Murete, o Lateránskom koncile, O obliehaní a obsadení Beaucaire, o vzbure celého Toulouse a bitve pri Baziège. Tento diel je najdoležitejši, lebo historikom prináša vzácne informácie o dobe Albigenských.



Toto napríklad Pán Anonymus dopísal pod oslavnú báseň na "svätého" Simona Montforta:
(voľne preložené)

----------------------------------------------------
"A ja som počul, že samozvaní svätí
čo usvedčujú duše z hriechu
a sami ho majú viac vo svojom pelechu
povedali, že to byť tak byť musí
I keď iným sa to hnusí
zabíjanie žien a hrdúsenie detí,

Ak za dôveru zlým kňazom, za pozemkov kradnutie
za rozdúchavanie zla a dobrého ničenia
čaká na onom svete niekoho odmena
a človek tým vraj môže na tomto svete,
vyhrať Ježiša Krista,
tak je pravda istá
Určite Gróf Simon Monfort bez umu
nosí tam v raji korunu
za všetky tie zarezané deti
a hore na nebi ňou svieti. "
--------------------------------------------

A ešte už do fikcie preložené verše:

O smrti Simona Montforta - Keď ho Toulouske ženy a dievčence trafili kameňom vystreleným z katapultu zo strechy katedraly St. Sernin v Toulouse.



"A ten kameň prišiel práve vtedy,
keď to bolo potrebné,
to bolo jasné
Takže prebil grofovi jeho oceľovú prilbu
Oči, mozog, ako aj zadné zuby,
vyrazil mu z huby
Aj čelo aj čeľusť , všetko to praskne,
kto vravel že mesto sa ho nezbaví?
Na brehu padol mŕtvy, spupný, krvavý... "

Keď Toulouse celé sa to dozvedelo prostredníctvom posla,
Radosť bola tak veľká, cez celé mesto došla
Do kostolov sviečok svetlo zažať bežal každý
Kričali aká radosť , milosrdný Boh!
Súdržnosť a víťazstvo nech nám svieti navždy!
mrtvy je ten krutý a krvilačný gróf
Umrel teda bez sviatosti,
dožili sme spravodlivosti!
Zvony a zvončeky, rohy a trúby
tympany a trumpety a bubny
A náhodne udierali údery hudby
znelo to nádherne a spanilo
Keď celučické mesto zvonilo...

V devätnástom storočí Toulouskí Kapitulovia objednali sériu historických nástenných malieb. Jedna z nich ukazuje leva predstavujúceho vodcu francúzskych križiackych výprav Simona de Montfort. Telo má prepichnuté kopijou ukončenou Toulouskym rovnoramenným krížom, ktorú drží v ruke baránok.
Symbolika je čerpaná zo štítov rodu de Montfort a štítových znakov Grófov de Toulouse. Na maľbe je napísané: "Montfort je mŕtvy. Nech žije Toulouse“ Montfort est mort. (francúzky) Viva Tolosa.(okcitansky) Tento, niekoho snáď zarážajúci obraz (hlavne tých zo severu) ukazuje silnú identifikáciu obyvateľov mesta s Raymondom, grófom Toulouským proti Simonovi. A to sa dodnes nezmenilo.

Maľbu je dodnes možné obdivovať na strope Toulouskej Radnice.

Joffrey samozrejme nepochádza z tej istej vetvy ako spomínaný Toulouse-Lautrec,
z vetvy zradcu Balduina, brata Raymonda VI, najmladšieho zo synov Raymonda V
ale z priamej vetvy Toulouskych grófov, ako pani AG vravela v kanóne:

« dernier descendant des illustres comtes de Toulouse »
Posledný potomok slávnych grófov z Toulouse

Čiže bol v priamej vetve v mužskom potomstve nasledovníkom slávnych Grófov Toulouskych
Vysvetlím k tomu čoskoro viacej. (Alebo sám Joffrey)

Joffrey de Peyrac je potomkom druhého, mladšieho syna Grófa Raymonda VI,
a keďže potomstvo staršieho syna, grófa Raymonda VII vymrelo po praslici,
Joffrey je dedič Toulouských grófov v najpriamejšej línii.

Na budúci týždeň si idem do Viedenskej Univerzitnej knižnice pre knihu o Toulouskych grófoch od pána Jána RÜDIGERA, nemeckého Profesora, špecialistu na históriu Okcitánska, Languedocu, Trubadúrov a Toulouskych grófov. Univerzita mu poskytla potrebne prostriedky a určitý čas tam žil a robil rešerše na takpovediac na mieste činu.
Skoro som padla zo stoličky a oči mi vyleteli na stopkách, ako arcibiskupovi keď zbadal rohatého Joffreya na streche paláca, keď som si online prečítala úvod ku knihe.

Môžete všetky hádať, koho tam hneď na začiatku, celkom na úvod knihy, pán profesor, odborník na Okcitáncov a Toulouskych grófov cituje:
Nikoho iného ako nášho Joffreya de Peyrac.

A vôbec sa čitateľom neunúva oznámiť že by to mala snáď byť fikčná postava (my na našej Angelikologickej univerzite už dávno vieme že Joffrey je skutočný)
Alebo že by to bol od pána profesora chyták pre študentov?

------------------------------------------------



Preklad: ukážky z úvodu z knihy:

Aristokrati a poeti - Gramatika mentality v stredovekom Toulouse

— Ah! s’écria le comte avec une sorte de rire effrayant, que voilà bien l’héritier de ce
Foulques de Neuilly, évêque et bras droit du terrible Simon de Montfort qui dressa
les bûchers des Albigeois, réduisit en cendres la délicate civilisation d’Aquitaine!
Le Languedoc, au bout de quatre siècles, pleure encore ses splendeurs détruites, et
tremble au récit des horreurs décrites…….
Vous êtes l’envahisseur! Homme du Nord! Homme du Nord! que faitesvous
à ma table?...

"Proboha!" vykřikl hrabě a neradostně se zasmál. "A máme tu dědice Foulquese de Neuilly,
biskupa a pravé ruky strašného Simona de Montfort, který vystavěl hořící hranice Albigenských a
proměnil nádhernou akvitánskou kulturu v popel. Ještě po čtyřech staletích oplakává Languedoc
svou zničenou nádheru a chvěje se při vyprávění o těch hrůzách.
Vy jste uchvatitel!
Člověk ze severu! Seveřané, co děláte u mého stolu!"


Joffrey de Peyrac „dernier descendant des illustres comtes de Toulouse“ (posledný potomok Toulouskych grófov Toulouskych), vedec a trubadúr, (Amore, amore) muž snov krásnej Angeliky, a čoskoro obeť (slnko)kráľovskej žiarlivosti, a klerikálnej neznášanlivosti, naučil v strede 20storočia miliónové publikum milovať Okcitánsko, tú stratenú krajinu ktorej kultúru „homes du nord“ (severania) premenili na popol.

Keď Paul Zumthor v roku 1993 hovorí o „la défaite des Occitans à Muret, condamnant la civilisation la plus brillante du haut Moyen Âge" (Porážkou Okcitanska pri Murete, bola zničená najoslnivejšia civilizácia stredoveku" )nevraví nič iného ako Joffrey. jednoducho čistú pravdu.

Sorry, ja som síce preložený názov uviedla, ale zabudla som nechať aj originál názov.

Možno Jan Rudiger nieje nejaká hviezda na všeobecnom historickom nebi, ale čo sa týka Okcitánie, je naozaj znalec.
A že zatial ešte veľa nepublikoval? Ja osobne dávam prednosť kvalite pred kvantitou, a jeho dielo má naštastie nielen skvostný obsah (už som námatkovo čítala online) ale aj hlavu a pätu, nieje to len takmer nezrozumitelný avšak pre nevedomca naoko "sofistikovaný" žvást, pozliepaný z kníh iných autorov, bez skutočného obsahu, na aký som bohužial už u nejednej študovanej hlavy narazila.

Keď vynechám knihy vo Francúžtine, prešlo mi už rukami veľa kníh o Okcitánsku, ale tak podrobne naštudované a obsahovo bohaté ako to on má spracované som v žijúcej generácii autorov u nikoho nenašla. A hľadala som aj v angličtine aj taliančine, aj po univerzitách.

Ak vieš o niekom kto napísal nieco schopne o Okcitánskej kultúre a historii a Toulouskych grofoch v jednom z prístupných jazykov (anglicky ,nemecky, slovensky, cesky, taliansky, srbsky chorvatsky v krajnom prípade rusky) prosím ťa daj mi vedieť.
Poteším sa.

(toto bola odpoveď niekomu kto už na fóre nieje, ale naučil ma ukladať si zdroje, overovať si viacnásobne pravdivosť tvrdení z viacerých zdrojov, písať články na takmer vedeckej úrovni a mnohé iné )

https://m.facebook.com/LocatorHERALDIKA ... ar_AR&_rdr
Zde jsou popsány pečetě hrabat z Tolouse

Sob píše: *

05 bře 2023, 00:50

https://m.facebook.com/LocatorHERALDIKA ... ar_AR&_rdr
Zde jsou popsány pečetě hrabat z Tolouse

Super objav. V tom odkaze je ďalší dokaz v ktorom je skvelé zhrnutie rodu Toulouských grófov, z ktorého si dovoľujem citovať dva úryvky. Pridávam sem aj ten obrázok z odkazu ktorý si našla.

https://www.facebook.com/LocatorHERALDI ... 857965162/

GRAND ARMORIAL équestre_114 / ___ / (119)
Le COMTE.de.TOULOUSE / Hrabě z TOULOSE

Zde v ARMORIÁLU je (si z důvodu slavné tradice „katarského“ LANGUEDOCU – koneckonců ta pokračuje i do 20.století např. i do schematu pohádky „De Peyraca“ v ANGELICE, byť zasazené do jiné doby) sice hrabě z TOULOSE se svým „OKCITÁNSKÝM KŘÍŽEM“ stále uváděn samostatně, ale tou dobou (tedy v půli či koncem 15.století) již to byl jen „nominál“ patřící již od r.1271 pod svrchovanost FRANCOUZSKÉ KORUNY, ač jeho počátky coby HRABSTVÍ sahají až k MEROVEJCŮM, roku 778 coby „hrabství“ založené už CHARLEMAGNE/KARLEM VELIKÝM !

Hrabata z TOULOSE návazně na to patří či patřila k nejstarším i nejmocnějším v EVROPĚ a počátky rodu sahají nejméně někam až do 9.století či ještě dále (tou dobou je v našich dějinách v ČECHÁCH ještě „tma“ a i „Velká Morava“ byla ještě „malá“ …

------------------------------

A toto je správna poznámka, pretože Ľudovít XIV mohol žialiť nielen na Joffreyové bohatstvo, ale aj na jeho rodokmeň. Ako je tu správne podotknuté, Joffrey bol zo starobilejšieho rodu ako bol ten kráľa slnko :

V tom ďalšom odkaze sú ďalšie linky a veľmi dobre zhrnuté informácie plus odkazy na všetkých Toulouských Grófov. Tuto najdôležitejší z nich, Raymond VI:

RAMON VI. De TOLOSA (řečeno OKCITÁNSKY ***), napůl francouzské královské krve, je asi nejznámější a nejvýraznější osobou RAIMONDINSKÉ dynastie a asi se nejvíce zapsal do „dějin kontinentu“.

mňa na tej pečati zaujali už od začiatku tá hviezda a polmesiac

ešte stále uvažujem ako mohol vyzerať ten Erb čo Rescátor používal

https://www.facebook.com/LocatorHERALDI ... 857965162/

moirra píše: *

29 led 2015, 23:17

Joffrey samozrejme nepochádza z tej istej vetvy ako spomínaný Toulouse-Lautrec,
z vetvy zradcu Balduina, brata Raymonda VI, najmladšieho zo synov Raymonda V
ale z priamej vetvy Toulouskych grófov, ako pani AG vravela v kanóne:

« dernier descendant des illustres comtes de Toulouse »
Posledný potomok slávnych grófov z Toulouse

Čiže bol v priamej vetve v mužskom potomstve nasledovníkom slávnych Grófov Toulouskych
Vysvetlím k tomu čoskoro viacej. (Alebo sám Joffrey)

Joffrey de Peyrac je potomkom druhého, mladšieho syna Grófa Raymonda VI,
a keďže potomstvo staršieho syna, grófa Raymonda VII vymrelo po praslici,
Joffrey je dedič Toulouských grófov v najpriamejšej línii.

Joffrey byl potomkem Albericha Taillefer z Toulouse ?

Ale Joffrey měl dva syny, proč by potom byl poslední potomek hrabat z Toulouse?
Vím že historicky to byl levoboček Ludvíka XIV.

Zuzanko, Myslím, že Joffrey byl považován za posledního potomka hrabat z Tolouse před narozením synů. Prosím o opravu pokud se mýlím.

Zuzanka62 píše: *

19 bře 2023, 18:40

Ale Joffrey měl dva syny, proč by potom byl poslední potomek hrabat z Toulouse?
Vím že historicky to byl levoboček Ludvíka XIV.

Joffrey v Quebece na konci knihy pokiaľ si dobre spomínam prepísal svoj grófsky titul na Florimonda. Ale pozor, to bol titul Grófa de Peyrac.

Historicky sa stal Grófom Toulouským levoboček syna Ludvíka XIV až v roku 1682. Joffrey bol posledným potomkom grófov toulouských, ale titul už nepoužíval, lebo ten kedysi po krížových výpravách na Albigenských alias Katarov a vynútenej svadby s dcéry Raymonda VII s bratom kráľa Ľudovíta IX pripadol francúzskej korune.

Avšak to ešte stále neznamená že ak niekto nemôže nosiť z politických dôvodov nejaký titul, že nemôže byť posledným priamym potomkom slávnych Toulouskych grófov, ako sa spomína už v prvom diely Angeliky.

A naopak, kráľ slnko môže dať ten titul komu chce, ale ten niekto sa tým automaticky nestane POTOMKOM slávnych GRÓFOV TOULOUSKYCH. Zostane navždy potomkom toho koho potomkom je.

Poslední grófi toulouskí, Raymond VI a Raymond VII boli potomkami francúzkych kráľov, Kapetinovcov v priamej vetve a ich rod bol starší a slávnejší, ako ten Ľudovíta XIV o čom kráľ samozrejme dobre vedel.

Inak napríklad slávny maliar Henri de Toulouse-Lautrec bol tiež potomkom grófov toulouských z jednej bočnej vetvy, Toulouse-Lautrec.

Ja som už otázky pôvodu a titulu Grófa de Peyrac de Morens de Irristru (ak by ešte mohol nosiť ten pôvodný rodový titul mal by v priezvisku hlavne de Toulouse) rozoberala v dvoch fikciách: Kráľovstvo francúzske - kde je Florimond urazený že kráľ dal tento titul svojmu ľavobočkovi, a v Toulouskom vlákne, kde sa na rozkaz kráľa vydáva Arcibiskup po stopách Joffreyových predkov, aby upresnil jeho rodokmeň.

Z toho vyplýva že Joffreyov rodokmeň už mám vymyslený. Trochu som už o tom hovorila aj na našej slávnej angelikologickej konferencii. A mám tiež vymyslené ako kráľ vynahradil Joffreyovi to že grófsky titul de Toulouse dal svojmu synovi. Ale nebudem prezrádzať dopredu, aj Florimond zostal z otvorenými ústami a Angelika tiež.

Všímala som si indícií od pani AG vo všetkých knihách, medzi aj iným že Joffrey bol vysoký po anglických predkoch a jeho matka bola regentka - to znamená že musel byť ešte malý chlapec keď jeho otca otrávili, že ten titul, či tituly, veď priezviská má tri, neprešli naňho ihneď priamo.

Aby som vás trochu napla a navnadila, prezradím že Arcibiskup Toulouský sa toho čo odhalí doslova zľakne.

Moiro, Moc by mě zajímalo, o čem přesně byl tvůj příspěvek na konferenci, které jsem se nemohla zúčastnit. Co mohlo vyděsit arcibiskupa z Tolouse ? Týká se to pokrevní linie stejně jako v Šifře mistra Leonarda?

Prispevok z konferencie spracujem a zverejnim - hoci by som s toho mala v podstate vyrobit clanok
ale nikto z nas nestiha

To co vydesilo Arcibiskupa prezradim neskorsie v pokracovani Toulouskej fikcie.

mimi píše: *

02 srp 2023, 20:34

Já se snad nemýlím, ale Raimond VI. z Toulouse měl více manželek a po rozchodu žily v klášteře.
Moirro, jestli se pletu, tak mě oprav.

Ano Raimond VI. (môj obľúbenec, o ktorom som na Konferencii mala referát o ktotom som hlboko presvedčená že práve on bol pre pani AG modelom charakteru Joffreya de Peyrac) sa viackrát oženil a to s politických dôvodov.

Ako vtipne sám hovorí v knihe z ktorej som úryvky citovala na konferencii: bral som si ich pekne po rade, jednu za druhou.
Pre mier v krajine sa postupne oženil s dcérami všetkých svojich nepriateľov. (A zabávať sa chodil na rieku Garonne do lodičky s krásnou mlynárkou.

Za vtipné považujem aj to že jeho služobníci museli zatiaľ potajme zháňať na trhu živé a nevypitvané ryby, aby mohol tvrdiť že bol na rybačke. Ako vidíte takéto výhovorky nevynašli moderní chlapi, ale majú už dlhú tradíciu. Nuž čo. Toulouse toho času bolo taká malá dedina kde sa každý poznal (i keď už vtedy obrovské mesto) a musel sa nejako vynájsť keď nechel ubližovať svojej manželke ktorá mala radšej rozjímanie ako milostné hrátky.

Manželstvá ešte žijúcich manželiek nechal anulovať - tým pádom boli v podstate zasa slobodné.

Ako pokročilý a sofistikovaný bol tento Toulouský Gróf už v tých časoch, dokazuje aj to, že z jednou z jeho bývalých manželiek, Béatrix, si napriek všetkému ešte aj po "rozvode" tak skvele rozumeli že si s ňou dopisoval.
Táto po anulovaní manželstva nežila v kláštore, ale pokiaľ mi je známe vrátila sa k bratovi dala sa na štúdium Katarizmu, A pretože ju duchovné veci už aj predtým veľmi priťahovali, prišla jej táto znovu nadobudnutá sloboda vhod.

Béatrix bola sestra grófa Raymonda-Rogera z Carcassonne (Roger II. Trencavel) po ktorom dal Joffrey de Peyrac meno svojmu najmladšiemu synovi.

Aspoň mi to pripomína že môj článok z ktorého som čítala na konferencii som ešte nedala ani na fórum ani na web.

Moiro, Sdílím tvůj názor.Osud Raimonda VI. z Tolouse opravdu připomíná osud Joffreye a byl AG předlohou při psaní.

Sob píše: *

06 zář 2023, 12:30

Moiro, Sdílím tvůj názor.Osud Raimonda VI. z Tolouse opravdu připomíná osud Joffreye a byl AG předlohou při psaní.

Ja som po naštudovaní si osudov a pováh všetkých grófov toulouských dospela k jednoznačnemú záveru že práve on slúžil ako predloha pre Joffreya de Peyrac. A preto som aj sama pre seba rozhodla že Joffrey ktorý bol podľa pani AG pochádza z línie druhého legitímneho syna Raymonda VI.

To sa dostávame k Johane Anglickej - sestry Richarda levie srdce. Napriek všetkému čo zlé jazyky tvrdia, celý príbeh o jej úteku vstupe do mníšskeho rádu, pôrodu a smrti - má súvis s tým že kým jej manžel Raymond VI bojoval na jednej strane jeho panstva, ona sama sa rozhodla zo spojencami brániť pevnosti na druhej strane, niekde blízko Toulouse. Bohužiaľ pár s tých ľudí ju zradilo a ona musela utiecť, pričom skoro prišla o život. Utiahla sa do kláštora Fontevraud v slepej nádeji že sa dočká pomoci od jej brata Richarda Levie Srdce, ale tam sa onedlho dozvedela že Richard zomrel. (v apríli)
Jeanne, podobne ako jej matka bola silná osobnosť a nikdy nebola pasívnou grófkou. V marci 1199, keď jej manžel riešil spor v Provensálsku, sa vzbúril vazal z Lauragais a Jeanne sama prišla obliehať hrad čo ju po zrade niektorých z jej vazalov skoro stálo život.

Toto o tom hovorí francúzska WIKI: V marci 1199, keď jej manžel riešil spor v Provensálsku, sa vzbúril vazal z Lauragais a Jeanne sama prišla obliehať hrad. Dotknutá smrťou Richarda Levie srdce 6. apríla 1199 odišla do Rouenu za svojím druhým bratom Jeanom sans Terre, ale oslabená tehotenstvom sa utiahla do Fontevraud, porodila mŕtve dieťa a krátko nato zomrela.

Pôvodne bola zosobášená so sicílským kráľom, ale manželstvo bolo anulované. V októbri 1196 sa v Rouene sa vo svojom v poradí druhom manželstve vydala za Raymonda VI (VIII), grófa z Toulouse († 1222), ktorému za tri roky manželstva porodila tri deti:
Raymonda VII (IX) (1197 - 1249) ;
Jeanne (1198 - 1255), vydatá za Bernarda, ktorý bol Seigneur de la Tour (Bernard I de La Tour)
mŕtve dieťa, syn narodený 4. septembra 1199.

A ja si teda dovoľujem toho druhého syna oživiť a spraviť z neho utajeného syna a Joffreoyvú líniu. Dala som mu meno Godoffrey *** a vyrástol utajene v Anglicku. Ale vediac o tom koho je potomkom si neskoršie vzal manželku z Akvitánie. A tak vznikol rod z ktorého pochádzal Joffrey de Peyrac, priamy potomok Grófov Toulouskych ako o ňom vraví pani AG.

Povedzme teda že šťastnou náhodou bol v priamej línii mužských potomkov spomínaného Goddofreya. spomínate si že pani AG v neiktorom z dielov Nového Sveta napísala že Joffrey bol vysoký po anglických predkoch?

Príbeh Godoffreya, Raymonda VI a iných svojich predkov nám snáď porozpráva sám Joffrey sám vo vlákne šťastné a nešťastné časy toulouské.

*** Pôvod mena Joffrey: Za základnu formu je považované anglo-germánske meno Geoffrey. Odvodené stredoanlického Geffrey, ktoré sa zasa inšpirovalo starofrancúzskym Geoffroi, jeto meno ktoré sa neskoršie vyvinulo aj do rôznych anglo-germánskych foriem: Jeffery, Jeffrey, Jeffry. Pričom Škóti tvrdia že to je Škótske meno.

Sob píše: *

20 bře 2023, 23:19

Moiro, Moc by mě zajímalo, o čem přesně byl tvůj příspěvek na konferenci, které jsem se nemohla zúčastnit.

Práve na tom pilujem a čoskoro to sem pridám.

Sob píše: *

20 bře 2023, 23:19

Co mohlo vyděsit arcibiskupa z Tolouse ? Týká se to pokrevní linie stejně jako v Šifře mistra Leonarda?

Presne tak. Aj samotný Joffrey niekde o sebe vraví že má bratrancov skoro na všetkých kráľovských dvoroch Európy.
Raymond VI bol vnukom starého francúzskeho kráľa Louisa VI Capeta a bratrancom nového francúzskeho kráľa Philipa Augusta a švagrom anglického kráľa a neskoršie švagrom kráľa Aragonského - okrem iného. Pri pohľade na Joffreyov rodokmeň musí teda Ludovít XIV nielen zblednúť ale dokonca ozelenieť od závisti. Ale je tam ešte viacej.

Chcem ešte dodať že nieje Gróf ako Gróf - Toulouski Grofi neboli obyčajný grófi ale MARKTGRAFEN neviem na to nájsť adekvátny výraz v slovenčine alebo češtine - čo je vo výške postavenia niečo medzi vojvodom a kráľom.
preto nosili koruny ako králi a ženili sa s dcérami kráľov.
O tom ešte napíšem viacej. Rytina čierno-biela: Raymond VI v plnej poľnej aj s korunou na brnení a na tej farebnej je Raymond IV, jeho pradedko. Rodokmeň po Raymonda IV:

Moiro, Děkuji za odpovědi. Joffreyův rodokmen je skutečně záviděníhodný. Jaké tajemství ještě kromě významných osobností jeho rodokmen skrývá. Prosím o malou indicií.

Moirra, toto je nesmierne zaujímavé! Vytvorila si pútavý rodokmeň (ty vieš, že ja sa rada hrabem v príbuzenských vzťahoch) a naozaj by som si rada prečítala o všetkom, čo sa dialo po Montfortových dňoch v tvojej fikcii o šťastných a nešťastných toulouskych časoch! Už sa naozaj teším na tvoj dôchodok

Precious píše: *

13 zář 2023, 20:08

Moirra, toto je nesmierne zaujímavé! Vytvorila si pútavý rodokmeň (ty vieš, že ja sa rada hrabem v príbuzenských vzťahoch) a naozaj by som si rada prečítala o všetkom, čo sa dialo po Montfortových dňoch v tvojej fikcii o šťastných a nešťastných toulouskych časoch! Už sa naozaj teším na tvoj dôchodok

no veď ja ešte prídem keď budem potrebovať poradiť s pokračovaním rodokmeňa ....
ja som ten rodokmeň nevymyslela, to je oficiálny rodokmeň grófov Toulouskych.

Keďže pani AG jednoznačne označila Joffreya ako posledného potomka grófov Toulouskych, špekulovala som ako by to mohlo byť. Nuž a povedala som si že keď sa v tom v mojom fikčnom vlákne Osudy mesta Toulouse hrabe arcibiskup tak sa v tom musím poriadne pohrabať aj ja.

Tak som zvážila že, mŕtve dieťa, syn Jeanne Anglickej a Raymonda VI Toulouskeho, narodený 4. septembra 1199 v skutočnosti žil, iba ho zamenili za mrtvolku iného dietaťa. Novorodenecká úmrtnosť toho času bola vskutku vysoká, čiže to určite nebol až taký kumšt. Povedzme že to nariadil po smrti brata aj sestry Ján I. Anglický aby ho mohol vziať do Anglicka ... Možno na jeho ochranu a možno s ním niečo špekuloval. Nezabúdajme že bol aj Vojvodom Akvitánskym. Viac zatiaľ neprezradím:

Ján I. Anglický - Kráľ Mladší brat Richarda levie Srdce a jeho sestry Johanny Anglickej, Ján zvaný bezzemok,
švagor toulouského grófa Raymonda VI :

https://sk.wikipedia.org/wiki/J%C3%A1n_I._(Anglicko)

Sob píše: *

13 zář 2023, 00:42

Moiro, Děkuji za odpovědi. Joffreyův rodokmen je skutečně záviděníhodný. Jaké tajemství ještě kromě významných osobností jeho rodokmen skrývá. Prosím o malou indicií.

nechem tu dávať moc indícii lebo si to suším do fikcie

ale Joffreov roodkmeň od času Raymonda VI do 17teho storočia v sebe skrýva ešte nejedno prekvapenie a pár tajomstiev

Pridávam mapu rozdelenia Francie za vlády Raymonda VI v 11 až 12 storočí. Po jeho smrti v roku 1222 sa všetko čo chránil rozpadlo.

Francúzsky kráľ Filip I bol Raymondovým bratrancom. V časoch kedy sa krajiny dedili a vyžeňovali sa stalo osudným nielen to že Raymond VII nemal syna ale iba dcéru jeanne ale aj to že ona sama zomrela v mladom veku a bezdetná.
Majetky Toulouskych grófov tak bez veľkých procedúr boli na hrôzu obyvateľstva bez veľkých procedúr pričlenené k Francii.

Moiro, Už se nemůžu dočkat tajemství a překvapení, která v sobě ukrývá Joffreyův rodokmen

Henri de Toulouse-Lautrec

Dnes na ct art ve 21 hod dávají tento starší americký film Moulin rouge .

https://www.csfd.cz/film/4605-moulin-rouge/prehled/

Už naozaj bolo načase aby som pridala aj nejaké tie mapy, aby sme mali prehľad aké veľké bolo kráľovstvo Joffreyových predkov.

Treba uvážiť že oblasti sa vždy trošku menili, podľa toho kto si koho vzal za manžela či manželku - Toulouskí Grófi dávali nielen svojim synom, ale aj svojim dcéram dobré vená. A dokonca aj svoje nezákonným deťom***, podobne ako to neskoršie robil Kráľ Slnko.

Pozemky sa ťahali od Španielska až po Provence a Toulouským grófom patril Provensalský Markizát (obdoba slova Grófstvo)

Majetky grófov z Toulouse (zelená) a ich vazalov (svetlozelená) v 12. storočí. Majetky aragónskej koruny (žltá) a jej vazalov (hnedá).



Keď už som pritom mám ešte dve krásne mapky ktoré kreditujem tam kde patria a odkiaľ som ich naskenovala, lebo sú moc pekné: Sú z knihy Raimond le Cathare.

Tento obal nieje s tej knihy ale z komixu inšpirovaného touto vynikajúcou knihou. Originál kniha tuto:

https://www.amazon.de/Raimond-cathare-D ... 2246595118

Raimond « le Cathare » - Dominique Baudis

Ako niekto správne o knihe napísal:

Táto kniha je veľkolepou poctou mužovi pokoja, mieru a zmierenia, ktorý bol pre svojich rovesníkov nepochopiteľný v čase, keď sa v mene Boha a Cirkvi mohli páchať tie najhoršie zverstvá.

Práve táto kniha ma inšpirovala k tomu aby som začala písať fikčné vlákno o Raimondovi VI - ktorý bol svojim duchom dopredu svojej doby, podobne ako jeho priamy potomok v 13tom pokolení Joffrey de Peyrac.



Na začiatku 13. storočia pápež vyzval na križiacku výpravu, aby potlačil katárov, ktorých heréza sa rozšírila po celom Languedocu. Gróf Raimond VI. z Toulouse ich odmietol prenasledovať. Bol exkomunikovaný. Do jeho provincií vtrhla obrovská armáda zo severu. Desaťtisíce obetí zahynulo v masakroch a na hranici. Postupne sa z križiackej výpravy stal podnik zameraný na dobývanie a uzurpáciu.
Začal sa súboj na život a na smrť medzi dvoma mužmi, ktorí nemali nič spoločné: Simonom de Montfort v službách Cirkvi, hrozivým bojovníkom, ktorý bol opitý mocou, a Raimondom de Toulouse, mierumilovným, tolerantným mužom, ktorý sa napriek tomu vrhol do nemilosrdnej vojny. Jej cieľom bolo nielen zabrániť vyhubeniu katárov, ale aj zachrániť južnú civilizáciu. Raimond v podvečer svojho života rozpráva o hrdinskom odpore svojho ľudu...
S prekvapujúcou sugestívnou silou nás tieto stránky zavedú do srdca boja, vyzdvihujúc náboženské, komunitné a morálne slobody, ktoré zostávajú prekvapujúco aktuálnou témou v tomto zápase medzi fundamentalizmom a sekularizmom.

Dominique Baudis je starostom mesta Toulouse. Je autorom viacerých kníh, medzi nimi aj Raimond d'Orient (Grasset, 1999). Skvelý historický román Raimond le Cathare sa stal veľkým bestsellerom a odhalil jeho skutočný spisovateľský talent.

Inak: Bol to práve autor tohto románu ktorý ma inšpiroval na písanie Raimondových memoárov v prvej osobe.
---------------------------

*** Inak tiež zaujímavé že mimomanželské vzťahy vidia rôzne národy inak: V Írsku volajú nemanželské deti deťmi lásky (lovechild), vo Francúzsku prirodzené deti l'enfant naturel podobne ako v Taliansku Figlio naturale. Myslím že iba u nás a u Nemcov existuje to odporné slovo bastard.

mimi píše: *

22 úno 2024, 17:26

Henri de Toulouse-Lautrec

Dnes na ct art ve 21 hod dávají tento starší americký film Moulin rouge .

https://www.csfd.cz/film/4605-moulin-rouge/prehled/

Malíř Henri de Toulouse-Lautrec svým zraněním připomíná Joffreye de Peyrac. Možná Anne Golon jeho osud inspiroval

Sob píše: *

27 úno 2024, 18:51

Malíř Henri de Toulouse-Lautrec svým zraněním připomíná Joffreye de Peyrac. Možná Anne Golon jeho osud inspiroval

ja som už o ňom viackrát tu na fóre písala. Aj priamo v tomto vlákne.

Joffrey samozrejme nepochádza z tej istej vetvy ako spomínaný Toulouse-Lautrec, z vetvy zradcu Balduina, brata Raymonda VI, najmladšieho zo synov Raymonda V ale z priamej vetvy Toulouskych grófov, ako pani AG vravela v kanóne:
„dernier descendant des illustres comtes de Toulouse“ (posledný potomok Toulouskych grófov Toulouskych)