Kráľovská kuchynská záhrada

Pätnásť odrôd paradajok, papriky, melóny a baklažány. Le Potager du Roi, Kráľovská kuchynská záhrada v časoch, keď ešte exotické plodiny hýrili farbami a vôňou.

Druhý slávny, ale takmer neznámy kráľovský záhradník Pôdorys plánoval André Le Nôtre, najvyšší záhradník kráľa Slnka, ktorý dosiahol svetovú slávu veľkolepým parkom vo Versailles, ktorý bol neskôr kopírovaný po celej Európe. Zriedka kto však pozná meno Jeana-Baptistu de La Quintinie (1624 - 1688), ktorý bol riaditeľom Le Potager du Roi. Počas návštevy Talianska objavil svoju novú vášeň pre záhradníctvo. Pestovanie ovocia, zeleniny a rastlín sa stalo jeho koníčkom. Po preštudovaní všetkých historických spisov o tejto problematike, doslova zhltol všetky možné príručky od Vergila až po Pilniusa, uviedol načítanú teóriu do praxe a začal experimentálne pestovať v parížskej záhrade Jeana Tambonneau, u ktorého žil ako vychovávateľ jeho syna. Jeho pestovateľské úspechy sa rýchlo rozchýrili a už onedlho dostal zákazky vytvoriť zeleninové a ovocné záhrady v Sceaux a v Rambouillet. Keď sa o tomto dopočul Ľudovít XIV., poveril ho správou starej zeleninovej záhrady Ľudovíta XIII. vo Versailles. Ale nezostalo iba pritom. Tento nadšenec už onedlho vo Versailles vytvoril novú a dodnes najväčšiu kráľovskú kuchynskú záhradu na svete. Avšak názov kuchynská záhrada znie príliš skromne. Pretože Quintinie uspel doslova zázračne, hoci bol iba amatér. Jeho pôvodne povolanie bolo totižto právnik, avšak zdá sa, že toto považoval za príliš nudné, preto ani na chvíľku nezaváhal a napriek tomu, že už mal pokročilý vek cez 50 rokov, sa jednoducho raz znovu sám rekvalifikoval. La Quintinie, ktorý kvantitatívne aj kvalitatívne dokonale splnil svoju delikátnu misiu, už počas svojho života dosiahol veľkú slávu a neskoršie bol za svoje zásluhy povýšený do šľachtického stavu. Jean-Baptist de La Quintinie (1624 - 1688) Jean-Baptiste de La Quintinie, francúzsky právnik, záhradník a agronóm, ktorý bol tvorcom kráľovskej zeleninovej záhrady vo Versailles, sa narodil 1. marca 1626 v Chabanais v provincii Charente. Quintinie získal dobrú povesť v pestovateľskej oblasti, vďaka ktorej bol povolaný pracovať v záhradách vysokej šľachty, vrátane slávneho Fouquetovho zámku v meste Vaux-le-Vicomte, kde sa prvýkrát stretol s Andrém Le Nôtre, zakladateľom slávnych Versaillských záhrad. Napokon sa o jeho talente a úspechoch dopočul aj samotný kráľ Ľudovít XIV. a povolal ho do Versailles, aby sa mu staral o kráľovskú kuchynskú záhradu. 17. marca 1670 ho Colbert predstavil Ľudovítovi XIV., ktorý ho vymenoval za „riaditeľa ovocných a zeleninových záhrad všetkých kráľovských domov“, úradu vytvoreného špeciálne preňho. Za svoje zásluhy bol povýšený do šľachtického stavu. Zomrel 11. novembra 1688 vo Versailles. Pôdorysy

Vznik novej zeleninovej záhrady vo Versailles Kráľovská zeleninová kuchynská záhrada bola vo Versailles vybudovaná postupne v rokoch 1678 až 1683 na deväťhektárovom pozemku na pôvodne barinatej pôde. Vytvoril ju Jean-Baptiste de La Quintinie na žiadosť samotného kráľa Ľudovíta XIV. Vtedajšia záhrada vyzerala veľmi podobne ako dnes. Obrovská kocka plná zeleniny s kruhovým rybníkom a fontánou uprostred a s vyvýšenou terasou, z ktorej mohol kráľ Slnko pozorovať záhradníkov pri práci. Záhrada bola ohraničená z troch strán múrom vysokým asi tri metre s celkovou dĺžkou 800 metrov, ktoré naplánoval riaditeľ a postavil dvorný architekt Jules Hardouin-Mansart. Múry boli neskoršie rozšírené o prístupové terasy, z ktorých mal kráľ s jeho sprievodom výhľad na celý komplex. Pre panovníka, ktorý sa rád nechal osobne prevádzať celým komplexom, bol vytvorený samostatný bočný vchod s pozlátenou vstupnou bránou bohato zdobenou jeho znakmi. Takzvaná „Grille du roi“ (brána kráľa) je jedinou bránou vo Versailles, ktorá sa dodnes zachovala v pôvodnej podobe presne ako za čias Ľudovíta XIV. Možno niekoho zaujme, prečo sa táto kuchynská záhrada nenazýva JARDIN (francúzske slovo pre záhradu), ale POTAGER. Slovo pot znamená vo francúzštine črepník či debničku, v ktorých sa pestovalo. Zásobovanie kráľovského stola Keďže v dobe kráľa Slnka obývali Versailles stovky dvoranov, hostí, umelcov a zamestnancov, ktorých bolo treba každý deň kŕmiť, Ludvík XIV., známy ako veľký labužník, nariadil na priľahlých poliach svojho paláca založenie zeleninových a ovocných záhrad, ktoré mali dodávať kráľovskej kuchyni čerstvé ovocie a zeleninu. Pod dohľadom Jeana-Baptistu sa táto záhrada stáva pokusným objektom pre špeciálne botanické experimenty. Kráľovské kuchynské záhrady sa napokon stali Quintiniovým životným dielom. Nadšený záhradník ohradil svoju veľkú rajskú záhradu vysokými múrmi a vybudoval systém jednotlivých štvrtí, akýchsi mini záhrad v záhradách, opäť obklopenými stenami akumulujúcimi teplo. Toto všetko napokon vytvorilo chránenú, teplú mikroklímu pre citlivé ovocie, plus hriadky pre sadeničky. Na pozemkoch boli dokonca aj rôzne vyhrievané skleníky, aby bol schopný uspokojiť chúťky svojho panovníka po celý rok. Ekologicky a bio už v sedemnástom storočí V sedemnástom storočí sa samozrejme pestuje ešte stále klasicky, avšak už vtedy sa podarilo o trochu posunúť čas úrody. Takto sa jahody zjavili na kráľovskom stole už v marci a na figách, ktoré kráľ zbožňoval, sa dalo pochutnať od júna do októbra. La Quintinie založil mnoho terás a záhradných úsekov vyhĺbených do zeme, a tieto pestrofarebné záhrady udržiavala armáda vycvičených záhradníkov. Na rozmanitosti odrôd sa dodnes zachoval jeho podpis: pätnásť odrôd paradajok, papriky, baklažány – v tom čase ešte exotické plodiny. Vzhľadom k tomu, Ľudovít XIV rád jedol figy, La Quintinie vytvoril špeciálny „figuerie“ alias figovníkovú záhradu. Bola to akási záhrada vyhĺbená hlboko do zeme, chránená pred nepriazňou počasia v zime, čo mu umožnilo zbierať zrelé figy už v polovici júna. Tiež tu boli zvláštne záhrady na pestovanie melónov, tri záhrady na “bylinky, uhorky a iné zelené listy" a iné oddelenie vyhradené iba pre jahody a čerešne. Jean-Baptiste tu vypestoval päťdesiat odrôd hrušiek a dvadsať odrôd jabĺk na zásobovanie kráľovského stola, a šestnásť rôznych druhov odrôd šalátu. Kuchynská záhrada kráľa Ľudovíta XIV. dnes Táto historická záhrada nachádzajúca sa v postate v strede mesta Versailles je teraz pod dohľadom École nationale supérieure de paysage de Versailles (ENSP). Toto je francúzska vysoká škola pre záhradníctvo a krajinnú architektúru. Univerzita sa nachádza vo Versailles, bola založená v roku 1976 a dnes už má dokonca aj pobočku v Marseille. Táto škola prebrala štafetu prevádzkovaní bývalej kráľovskej kuchynskej záhrady „Potager du roi“. Na deviatich akroch záhrady sa tu študenti spolu s profesormi a profesionálnymi záhradníkmi starajú o 5000 ovocných stromov a 2,5 ha zeleninových hriadok. Stále ešte môžeme nájsť originálne exempláre zo sedemnásteho storočia, napríklad hrušky či jablká. Ročne sa tu dodnes produkuje 50 ton ovocia a 30 ton zeleniny, z čoho sa väčšia časť dostane aj na trhy mesta Versailles. Táto kulinárska pokladnica v strede mesta má dnes už vyše 340 rokov. Autor: Miriam Hessik Literatúra a ďalšie zdroje: Brunot, V. (2005). Le Potager du Roi. Paris: Gallimard. David, P., Mermet, G., Willemin, M. (2010). Le Potager du roi. Paris: La Martinière Hasselhorst, C. (2018). Ein königliches Schlaraffenland. Frankfurter Allgemeine Zeitung Le potager du roi [archive] sur le site de l'École nationale supérieure du paysage (ENSP) France Pittoresque: Potager (Un) vraiment royal à Versailles Küchengarten des Königs Chateau Versailles Potager du roi. Wikipedia « zpět na Paláce a zahrady